Po summite na Aljaške Putin chce dve ukrajinské oblasti výmenou za zastavenie bojov, Trump ho podporil

Vladimir Putin aj Donald Trump sú spokojní s výsledkom aljašského summitu. Ruský líder o stretnutí s Donaldom Trumpom povedal, že bolo „dobre načasované a užitočné“. Americký prezident summit ohodnotil známkou „desať z desiatich“.

O jeho záveroch bude rokovať s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským v pondelok. Na stretnutie vo Washingtone sú pozvaní aj lídri európskych krajín a NATO. Ak podľa amerického prezidenta všetko pôjde dobre, potom naplánuje ďalšie rokovanie s Putinom.

Zelenskyj reagoval, že podporuje Trumpov návrh na trilaterálne stretnutie medzi Ukrajinou, USA a Ruskom. „Je dôležité, aby boli Európania zapojení do každého kroku, aby spolu s Amerikou zabezpečili spoľahlivé bezpečnostné záruky,“ dodal.

Americký republikánsky senátor Lindsey Graham verí, že ak sa uskutoční trojstranné stretnutie medzi Trumpom, Zelenským a Putinom, mier na  Ukrajine je možný už pred Vianocami. Najväčším úspechom summitu podľa neho bolo Trumpovo vyhlásenie, že Putin s takýmto stretnutím súhlasil.

„Ak sa toto stretnutie neuskutoční, myslím si, že prezident Trump sa môže postarať o to, aby to malo vážne následky pre Putina i tých, ktorí kupujú od neho ropu a plyn,“ pokračoval Graham.

Kremeľ však po stretnutí na Aljaške vyhlásil, že nedošlo k žiadnej dohode o trojstrannom summite. „O takomto summite sa doteraz v rámci spoločného úsilia o vyriešenie konfliktu na Ukrajine nediskutovalo,“ povedal v ruskej štátnej televízii Putinov poradca pre zahraničnú politiku Jurij Ušakov.

Trump a Putin chcú mierovú dohodu, Ukrajina trvá na prímerí

Trump sa po stretnutí s Putinom priklonil k ruskému postoju, že najlepší spôsob, ako ukončiť vojnu na Ukrajine, je priamo uzavrieť mierovú dohodu, nie len dohodu o prímerí. „Tá často nevydrží,“ napísal Trump na svojej sociálnej sieti.

Uviedol, že sa na tom zhodli všetci, s ktorými po summite hovoril – čiže aj ukrajinský prezident Zelenskyj, lídri európskych štátov a generálny tajomník NATO.

Ukrajina však návrh na mierové rokovania s Ruskom bez predchádzajúceho prímeria odmietla. „Náš názor je: najprv prímerie, potom všetko ostatné,“ povedal v ukrajinskej televízii Serhij Leščenko, poradca prezidenta Volodymyra Zelenského. Ak by boje počas rozhovorov pokračovali, existovalo by „veľké riziko vydierania Ukrajiny“, dodal.

Česká publicistka a spolupracovníčka Postoja Lucie Sulovská upozornila, že mierová dohoda bez predchádzajúceho prímeria by Rusku umožnila presadiť viac zo svojich požiadaviek. „Ťažko sa splnia všetky, ale aj keby sa splnila len časť, je to pre Rusko oveľa lepšie než prímerie, ktoré konflikt zmrazí – síce mu umožní ponechať si územia, ktoré aj tak už ovláda aj bez neho, ale nevyrieši tie jeho údajné prvotné podnety, ktorými stále argumentuje,“ uviedla.

Obsadenie územia za zastavenie bojov

Podľa Financial Times Putin Trumpovi navrhol, že zmrazí frontovú líniu v Chersonskej a Záporožskej oblasti výmenou za Donecký región. Zdroj agentúry AFP neskôr uviedol, že americký prezident je ochotný tento návrh podporiť.

Americkí predstavitelia podľa neho vyhlásili, že ak budú splnené požiadavky Putina, Rusko nebude pokračovať v ofenzíve v Chersonskej a Záporožskej oblasti, takže tam nastane akési zmrazenie súčasnej situácie. „Ale de facto to všetko bude závisieť od Putinovho čestného slova,“ povedal zdroj.

Volodymyr Zelenskyj odmieta akékoľvek územné ústupky. Odvoláva sa na to, že je viazaný ukrajinskou ústavou. „Treba dosiahnuť skutočný trvalý mier, ktorý sa nestane len ďalšou pauzou medzi ruskými inváziami,“ napísal na Telegrame. „Treba udržiavať tlak na Rusko, kým trvá agresia a okupácia,“ dodal.

Uviedol, že v telefonáte s Trumpom po skončení aljašského summitu naliehal na potrebu posilnenia sankcií, ak sa nepodarí zorganizovať trilaterálne rokovania alebo ak sa Rusko „bude vyhýbať poctivému ukončeniu vojny“. Zatiaľ však nevylúčil, že teritoriálnu otázku prerokuje na prípadnom trojstrannom stretnutí s Trumpom a Putinom.

„Všetky otázky, ktoré sú dôležité pre Ukrajinu, sa musia prerokúvať s účasťou Ukrajiny a nijaká otázka, najmä územná, sa nerieši bez Ukrajiny,“ dodal.

Čo ukázal summit na AljaškeŽiadna dohoda a mierne Putinovo víťazstvo

Roman Joch

Bezpečnostné záruky

Traja ľudia s priamou znalosťou rokovaní denníku Financial Times potvrdili, že Putin dal Trumpovi jasne najavo, že sa nevzdal svojich hlavných požiadaviek na „riešenie hlavných príčin“ konfliktu. To by v podstate znamenalo ukončenie štátnosti Ukrajiny v jej súčasnej podobe a zvrátenie rozširovania NATO na východ.

Denník s odvolaním sa na bývalého vysokopostaveného predstaviteľa Kremľa píše, že ruský prezident je pripravený robiť kompromisy v iných otázkach vrátane územných, pokiaľ bude spokojný s tým, že „hlavné príčiny“ budú vyriešené.

Trump po summite diskutoval s európskymi lídrami aj o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu, ktoré by mali byť ekvivalentné článku 5 Severoatlantickej zmluvy. Ten stanovuje, že ak sa členský štát NATO stane obeťou ozbrojeného útoku, všetci ďalší členovia to budú považovať za útok na seba.

Podľa zdroja agentúry AFP sa o týchto zárukách Trump dohodol s Putinom. Ukrajina by ich mala od USA dostať, nemala by sa však stať súčasťou NATO. 

Potrebu dostatočných záruk zdôraznil aj Zelenskyj. Apeloval na to, že Ukrajina potrebuje spoľahlivú a dlhodobú garanciu bezpečnosti za účasti Európy aj Spojených štátov. 

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová uviedla, že EÚ úzko spolupracuje s prezidentom Zelenským a Spojenými štátmi, aby sa podarilo dosiahnuť spravodlivý a trvanlivý mier. „Podstatné sú silné bezpečnostné záruky, ktoré ochránia ukrajinské a európske životne dôležité bezpečnostné záujmy,“ napísala na sieti X.

Na zajtra je ohlásené rokovanie lídrov koalície ochotných. Videokonferencia, ktorú povedie francúzsky prezident Emmanuel Macron, nemecký kancelár Friedrich Merz a britský premiér Keir Starmer, bude podľa francúzskej vlády diskutovať o krokoch na ceste k mieru na Ukrajine.

Európa trvá na podpore Ukrajiny

Potrebu „železných bezpečnostných záruk“ pre Ukrajinu vyzdvihli aj európski lídri v spoločnom vyhlásení, ktoré podpísal francúzsky prezident, talianska premiérka, nemecký kancelár, britský a poľský premiér, fínsky prezident, predseda Európskej rady a šéfka Európskej komisie.

„Privítali sme vyhlásenie prezidenta Trumpa, že USA sú pripravené poskytnúť bezpečnostné záruky,“ píše sa vo vyhlásení. „Koalícia ochotných je pripravená zohrávať aktívnu úlohu. Ukrajinské ozbrojené sily ani jej spolupráca s tretími krajinami nesmú byť obmedzované. Rusko nemôže mať veto proti ceste Ukrajiny do EÚ a NATO.“

Predstavitelia európskych štátov zdôraznili, že o svojom území musí rozhodovať Ukrajina a nikto iný. Zopakovali, že európska podpora pre Ukrajinu bude pokračovať.

„Pokým zabíjanie na Ukrajine pokračuje, sme pripravení udržiavať tlak na Rusko. Budeme pokračovať v posilňovaní sankcií a širších hospodárskych opatrení, aby sme vyvíjali tlak na ruskú vojnovú ekonomiku, až kým nebude dosiahnutý spravodlivý a trvalý mier,“ uviedli.

Lídri „privítali snahu prezidenta Trumpa zastaviť zabíjanie na Ukrajine, ukončiť ruskú agresívnu vojnu a dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier“. Uviedli, že sú pripravení s Trumpom a Zelenským spolupracovať na trilaterálnom summite.

O summite na Aljaške rokovali aj veľvyslanci všetkých 27 členských štátov EÚ. Spoločné vyhlásenie však nepripravili. 

1:0 pre Putina

Pozorovatelia medzinárodného diania sa zhodli, že „víťazom“ summitu je Vladimir Putin. BBC pripomína, že ruský prezident bol „vyvrheľom Západu“, no vďaka Trumpovmu srdečnému prijatiu s červeným kobercom sa môže cítiť, akoby znovu získal rešpekt a status na svetovej scéne.

„Desaťročia ruská propaganda vštepovala nenávisť voči USA, vykresľovala ich ako úplný opak takzvaných tradičných hodnôt a spirituality Ruska. Teraz úhlavný nepriateľ prejavuje Putinovi česť a rešpekt. A to všetko bez toho, aby musel Putin urobiť akékoľvek ústupky či prestať bombardovať Ukrajinu,“ uzatvára britská stanica.

„Trump na summite zistil, že nie je taký mocný, ako si myslel,“ povedal analytik inštitútu Defence Priorities Daniel DePetris. „V konflikte sa nič nevyriešilo, okamžité prímerie, ktoré sa Trump, Zelenskyj a Európania snažili vytiahnuť z ruského silovika, sa nikde nenašlo. V hlavných otázkach summit zlyhal,“ uviedol DePetris v britskom denníku The Telegraph.

Bolo to podľa neho úplne predvídateľné, pretože „ani Putin, ani Zelenskyj nie sú pripravení vzdať sa svojich maximalistických vyjednávacích pozícií“.

Európskym demokratom sa podľa DePetrisa uľavilo, pretože Trump nevyrokoval prenechanie častí Ukrajiny Rusku, o ktorom sa predtým čiastočne hovorilo. Trump je podľa neho sčasti spokojný, pretože rokovania s Putinom nestroskotali ako pred šiestimi rokmi v prípade Kim Čong-una. Výsledok ho však zrejme tiež rozčuľuje, pretože boje na Ukrajine budú pokračovať rovnako prudko ako doteraz.

„Trump sa môže chváliť a vystatovať svojimi pozoruhodnými schopnosťami uzatvárať dohody, ale vo vojne na Ukrajine nie je najdôležitejším protagonistom príbehu,“ napísal DePetris. Citoval záver amerických tajných služieb, že Putin a Zelenskyj „zatiaľ pravdepodobne stále považujú hrozby dlhšej vojny za menšie než hrozby neuspokojivého urovnania“.

„Trump neprehral, ale Putin jednoznačne vyhral,“ zhodnotil výsledok stretnutia bývalý Trumpov poradca John Bolton. Upozornil na to, že ruský prezident sa vyhol sankciám, nedohodol sa na zastavení bojov na Ukrajine a navyše vyšiel z medzinárodnej izolácie. „Trumpovi sa toho veľa nepodarilo,“ dodal.

Podľa predsedu demokratickej menšiny v americkom Senáte Chucka Schumera Trump „rozprestrel červený koberec pre autokratického darebáka Vladimira Putina“.

„Putin dostal svoj červený koberec, Trump nedostal nič,“ napísal nemecký diplomat Wolfgang Ischinger. „Ako sa dalo obávať: žiadne prímerie, žiadny mier. Žiadny skutočný pokrok – jednoznačne 1:0 pre Putina – žiadne nové sankcie. Pre Ukrajincov: nič. Pre Európu: hlboké sklamanie,“ doplnil.

Summit bol diplomatické víťazstvo Ruska, ktoré hrá o čas, povedal Matthew Savill z britského Royal United Services Institute (RUSI) pre BBC. „Ak bolo Putinovým vojenským cieľom vyhnúť sa okamžitým obmedzeniam ruských operácií na Ukrajine, potom sa mu to, zdá sa, podarilo,“ skonštatoval.

Moskva podľa neho hrá o čas. „Zdá sa nepravdepodobné, že by bolo Rusko ochotné urobiť akékoľvek významné kroky späť. A hoci je ruský postup na zemi bolestivo pomalý, zdá sa, že stále počíta s tým, že dokáže vydržať dlhšie než Ukrajina a jej medzinárodní podporovatelia.“

Ukrajinci: Trump prejavil slabosť

Trump počas summitu na Aljaške prejavil slabosť a dal Putinovi víťazstvo na medzinárodnej scéne. Zároveň sa mu nepodarilo priblížiť k ukončeniu ruskej vojny, zhrnul denník The Kyiv Independent reakcie ukrajinských politikov a expertov na aljašský summit.

„Trump prejavil slabosť tým, že oficiálne dovolil vojnovému zločincovi Putinovi prejsť po červenom koberci a viezť sa v prezidentskom aute. To sú symboly, ktoré sú pre Rusko dôležité,“ povedal poslanec Jaroslav Jurčyšyn. „V skutočnosti sa nič nezmenilo – ani pozitívne, ani negatívne – okrem Putinovho symbolického návratu do kruhu najvyšších podaní rúk.“

Podľa poslanca Oleksandra Merežka sa situácia dramaticky nezmenila. Pripomenul však, že Trump predtým Rusku dával ultimáta a hrozil sankciami, ak Moskva nepristúpi na prímerie. „Svoj sľub opäť nesplnil a teraz už o sankciách ani nehovorí,“ dodal.

Horšie však podľa neho je, že sa Trump zladil s Putinom a namiesto prímeria teraz trvá na mierovej dohode. „Situácia vyzerá zle. Obávam sa, že Trump a Putin budú spolu nútiť Zelenského a Ukrajinu, aby prijali túto mierovú dohodu, ktorá je pre nás úplne neprijateľná. Ak nepristúpime na túto myšlienku, Trump to využije ako zámienku, aby nás obvinil, odvrátil sa od nás a obnovil vzťahy s Ruskom.“

Najvýraznejším aspektom summitu bolo Trumpovo vrelé správanie k Putinovi, povedal predseda zahraničného výboru ukrajinského parlamentu Oleksandr Merežko pre BBC. Ústretovosť amerického prezidenta voči Putinovi pôsobí ako poníženie pre USA, dodal.

„V mysli sa nedokážem ubrániť spomienke na tú odpornú scénu v Oválnej pracovni – na stretnutie so Zelenským,“ uviedol s odkazom na konflikt Donalda Trumpa s ukrajinským prezidentom v Bielom dome počas ich februárového stretnutia. „Ukrajinský prezident bol prijatý veľmi agresívne. A včera večer sme sledovali, ako nepriateľ Spojených štátov Putin bol prijatý vrelo, vítaný ako obrovská osobnosť.“

Merežko pripomenul, že pred dvoma mesiacmi zabil ruský útok v Kyjeve amerického občana. „Amerika bola vždy hrdá na to, že prezident stojí za svojimi občanmi,“ povedal. „Teraz tu vidíme prezidenta, ktorý si podáva ruku s niekým, kto nesie zodpovednosť za zabitie amerického občana.“

Fico zas hovoril o železnej opone

Podľa Roberta Fica summit „odmietol čierno-biely pohľad na vojnový konflikt na Ukrajine a v podstate vygumoval jediný povinný názor na vojnu, ktorý presadzovala Bidenova administrácia a ktorý naďalej presadzuje skupina silných hráčov v EÚ“. „Vojna na Ukrajine má svoje historické korene a musíme rovnocenne hovoriť o bezpečnostných zárukách pre Ukrajinu aj pre Rusko,“ povedal vo videu na sociálnych sieťach.

Opäť hovoril o tom, že európske štáty a slovenská opozícia si želajú „novú železnú oponu“ medzi Európou a Ruskom. Summit im vraj „nastavil zrkadlo“. „Cesta nevedie cez osočovanie ruského politického vedenia, cez sankcie, ale cez konštruktívne rozhovory.“

Ocenil, že stretnutie na Aljaške spustilo štandardizáciu vzťahov medzi USA a Ruskom. Zopakoval, že si želá „štandardizáciu“ aj vzťahov Moskvy s EÚ.

Trump s Putinom podľa Fica spustili „životne dôležitý proces“. „Najbližšie dni ukážu, či budú aj európski lídri viesť konflikt k rýchlemu koncu alebo bude pokračovať neúspešná európska snaha pokúsiť sa oslabiť Rusko cez tento konflikt,“ uzavrel Fico. Dodal, že tretieho septembra ide na návštevu do Číny, kde má rokovať aj s prezidentom Si Ťin-pchingom.

Podľa Matúša Šutaja Eštoka z Hlasu stretnutie na Aljaške ukázalo, že sa otvárajú možnosti na ukončenie vojny. „Je dôležité, že sa prezidenti dvoch svetových veľmocí stretli a že ich stretnutie prebehlo v dobrej atmosfére. Summit dal svetu dôležité odkazy,“ napísal na Facebooku.

„Jeden summit nemohol ukončiť vojnu na Ukrajine. Vždy je však lepšie rokovať, komunikovať a rozprávať sa ako bojovať a zabíjať sa, preto je dôležité, že k summitu na Aljaške došlo,“ dodal.

Podľa predsedu SNS Andreja Danka EÚ nesmie zostať bokom od ďalších diplomatických rokovaní. „Ideálny by bol formát zložený z európskych štátov a Ruska priamo, aby neboli vynechané východné štáty Únie vrátane Slovenska,“ napísal na sociálnych sieťach. Ukrajinu ako účastníka rokovaní nespomenul.

Čo sa udialo na summite Trump – PutinTlačovka bez otázok, červený koberec a spoločná jazda v limuzíne

Marek Holka