Mobilizácia voličov za britské peniaze V čom je problém

Robert Fico sa rozhodol urobiť tému z článku na portáli Marker, ktorý upozornil na zistenia britského investigatívneho webu Declassified UK. 

Podľa nich bola na Slovensku pred parlamentnými voľbami v roku 2023 z britských verejných peňazí prostredníctvom londýnskej mediálnej agentúry Zinc Network platená mobilizačná kampaň na zvýšenie volebnej účasti.

Podľa autora článku v Declassified UK mu jeden z bývalých zamestnancov Zinc Network povedal, že zameraním sa na mobilizáciu mladých voličov predstavovala kampaň zasahovanie do vnútorných záležitostí suverénnej krajiny. 

Takto to vidí aj Fico, ktorý tvrdí, že išlo o zasahovanie do volieb s cieľom podporiť Progresívne Slovensko a poškodiť Smer. Premiér s ministrom Jurajom Blanárom sa preto chystajú pozvať britského veľvyslanca a požiadať ho o vysvetlenie.

Politici Smeru sa pochopiteľne snažia zistenia britského webu patrične nafúknuť a interpretovať spôsobom, ktorý sa im hodí, to však neznamená, že text na Declassified UK si nezaslúži pozornosť.

Najskôr si však kvôli kontextu povedzme, že kampane rôznych nestraníckych aktérov na zvýšenie volebnej účasti už roky patria ku koloritu našich volieb. Asi najmasovejšia sa tu uskutočnila v roku 1998, keď sa rozhodovalo o smerovaní krajiny po rokoch vládnutia Vladimíra Mečiara, a odvtedy sa s rôznou intenzitou pred každými voľbami opakujú. 

Veď čo už by malo byť zlé na snahe dostať k volebným urnám viac mladých ľudí a zvýšiť tak nielen ich záujem o spravovanie veci verejných, ale aj reprezentatívnosť volebného výsledku? To je motív, ktorým sa organizátori takýchto kampaní zaštiťujú. 

Veľkým problémom by, samozrejme, bolo, keby takéto zo zahraničia podporované nestranícke kampane v čase pred voľbami priamo podporovali konkrétnu politickú stranu alebo kandidáta. 

Toho sme boli svedkami nedávno pred poľskými prezidentskými voľbami, keď nadácia Akcia Demokracia napojená na zahraničné progresívne kruhy realizovala rozsiahlu kampaň, ktorá pozitívne propagovala kandidáta Rafała Trzaskowského a útočila na jeho súperov.

Na takúto prvoplánovú podporu konkrétnej strany alebo kandidáta si slovenské mimovládky, ktoré organizujú takzvané občianske mobilizačné kampane, dávajú pozor. To však neznamená, že z pohľadu politickej neutrality sú ich aktivity úplne kóšer. 

Postoju sa podarilo zistiť, že organizáciou, ktorá pred parlamentnými voľbami 2023 dostala peniaze od spoločnosti Zinc, bolo združenie MEMO 98. To ich využilo na projekt predvolebnej kalkulačky a jej propagáciu.

Toto združenie dostalo aj ďalšie britské vládne peniaze od ministerstva zahraničia (UK FCDO), ktoré použili na aktivity kampane Chcem tu zostať zameranej na motivovanie mladých ľudí, aby išli voliť.

Britská vláda platila slovenských influencerovPeniaze išli na mobilizáciu mladých voličov či volebnú kalkulačku, dostalo ich aj združenie MEMO 98

Lukáš KekelákMarek Holka

Teraz k podstate problému. Aktivisti a mimovládky, ktorí tento typ kampaní organizujú, hovoria, že ich aktivity sú striktne občianske a nestranícke. Nie je to však celkom tak. 

Hlavné tváre kampane Chcem tu zostať (Iveta Radičová, Michal Handzuš, Veronika Cifrová Ostrihoňová), ale aj mnohí ďalší umelci či verejne známe osobnosti (napríklad Ľudovít Ódor), ktorí sa do kampane zapojili, sú názorovo jasne spojiteľní s konkrétnym, dnes opozičným politickým táborom. Viacerí z nich s jeho progresívnou časťou.

Veronika Cifrová Ostrihoňová a Ľudovít Ódor sú dnes politikmi Progresívneho Slovenska, Michal Handzuš, ale aj viacerí v kampani zaangažovaní umelci v minulosti túto stranu verejne podporili. 

Šéf MEMO 98 o britskej podpore pred voľbamiNeurobili sme nič nelegálne. Ak by bolo Rusko demokraciou, mohli by prispieť na mobilizáciu voličov aj oni

Lukáš Kekelák

Pri takomto obsadení by len úplný politický analfabet alebo naivný človek mohol uveriť vetám, že organizátorom išlo len o nezištné zvýšenie participácie mladých ľudí na politike, ako sa to pekne píše v zdôvodneniach takýchto projektov. 

Jasné, že išlo aj o pomoc konkrétnemu politickému táboru. Síce nie otvorene deklarovanú, ale úplne zrejmú. Na toto konštatovanie stačí letmý pohľad na cieľovú skupinu, aktérov a formu kampane. 

Isteže, v súvislosti s ovplyvňovaním volebnej kampane môžeme hovoriť aj množstve iných tém, z ktorých mnohé sú oveľa zásadnejšie. Napríklad o brutálnych ruských vplyvových operáciách pri voľbách v mnohých krajinách alebo, ak zostaneme doma, o netransparentnom financovaní či čudných štátnych zákazkách pre „celebrity“ účinkujúce v kampani nášho prezidenta.

Nič to však nemení na tom, že otázka, či je v poriadku, ak cudzie vlády podporujú na Slovensku predvolebné mobilizačné kampane, ktoré očividne pomáhajú konkrétnemu politickému táboru, je na mieste a treba ju klásť.