Po strednej do zahraničia Najmenej sa vracajú východniari, najviac Bratislavčania. Vonku ostáva aj väčšina ítečkárov

Nedávno analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky publikovali údaje o tom, že zo Slovenska odchádza do zahraničia študovať čoraz viac maturantov. Každý piaty pokračuje po strednej škole za hranicami. Za štúdiom mimo Slovenska odchádzajú vo vyššej miere práve tí najšikovnejší.

Tento fakt by ešte problémom nebol. Negatívom je však iné zistenie, s ktorým aktuálne analytici prišli – po štúdiu v zahraničí sa na Slovensko vráti len približne 40 percent vysokoškolákov. A spomedzi tých najšikovnejších ich je ešte menej – približne tretina.

Analytici Inštitútu vzdelávacej politiky v spolupráci s Inštitútom sociálnej politiky spracovali komplexnú analýzu návratnosti slovenských študentov zo zahraničných vysokých škôl. Sledovali maturantov z rokov 2012 až 2015, ktorí absolvovali celé vysokoškolské štúdium v zahraničí.

Vďaka prepojeniu viacerých administratívnych databáz analytici po prvý raz presne vyčíslili, koľko absolventov sa po skončení štúdia vracia na Slovensko, aké výhody prináša zahraničné vzdelanie a aký má tento fenomén dosah na verejné financie.

Podiel vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v zahraničí bol v roku 2021 výrazne vyšší než medián krajín OECD (4 %), EÚ (5,2 %) a sveta (6 %).

V období pandémie covidu sa odliv mozgov spomalil a v roku 2022 odišlo študovať do zahraničia 16,5 % maturantov pokračujúcich na vysokej škole. Ako uvádza IVP, od roku 2023 sa však podiel zvýšil a v roku 2024 odišlo až 19,6 % maturantov.

Problémom, ktorý zdôraznili analytici, je, že odchádza čoraz viac tých najlepších maturantov. V roku 2024 študovalo v zahraničí 39 % top maturantov zo slovenčiny a z maďarčiny (oproti 35 % v roku 2016) a až 61 % z matematiky (oproti 46 % v roku 2016).

Ítečkári sa vracajú menej

Slovensko patrí podľa analytikov medzi krajiny s najvyšším podielom študentov v zahraničí – po Luxembursku má druhý najvyšší podiel v rámci OECD.

Každý piaty slovenský vysokoškolák študuje mimo krajiny a viac ako tretina z najlepších maturantov pokračuje v štúdiu v zahraničí, najčastejšie v Českej republike, s odstupom nasleduje Veľká Británia, Dánsko či Holandsko.

„Samotný odchod za štúdiom nie je problémom, ak sa študenti po skončení vracajú späť a zapájajú sa do ekonomického a spoločenského života doma,“ vraví šéfka IVP Zuzana Baranovičová.

Analýza však podľa jej slov ukazuje, že návratnosť je nízka – vráti sa len 37 až 43 percent absolventov.

„Ešte menej sa ich vracia spomedzi najúspešnejších maturantov, je ich len približne tretina. Nižšia návratnosť je zaznamenaná aj medzi absolventmi informačných technológií.“

A kde teda navrátilci zo zahraničia pracujú najčastejšie?

Najvyšší podiel (18 percent) je v odvetviach veľkoobchod a maloobchod; oprava motorových vozidiel a motocyklov (podľa analytikov mzdové údaje naznačujú, že mnohí z nich pracujú na vysoko kvalifikovaných pozíciách); potom nasledujú odborné, vedecké a technické činnosti (14 percent) a zdravotníctvo a sociálna pomoc (13 percent).

„V minulosti sme poukázali na to, že slovenskí študenti na českých vysokých školách študujú v porovnaní so študentmi na slovenských vysokých školách výrazne častejšie zdravotnícke odbory, ako sú medicína a farmácia, a naopak, výrazne menej pedagogiku,“ píšu analytici. „Je teda prirodzené, že sa vo väčšej alebo v menšej miere uplatňujú v zodpovedajúcich odvetviach.“

Zarábajú viac

Zahraničné vzdelanie pomáha študentom pri uplatnení sa na lepšie platených pozíciách, ukazuje analýza. Navrátilci zarábajú v priemere o 2 100 – 2 450 eur ročne viac ako ich rovesníci s diplomom zo slovenských vysokých škôl.

Po zohľadnení ich osobných charakteristík sa ukazuje, že tzv. „prémia“ za zahraničné štúdium je päť rokov po maturite 1 – 5 percent, pričom v priebehu desiatich rokov stúpa až na 9 percent.

Pri súčasnej miere návratov absolventov sú straty pre slovenskú ekonomiku významné. Zvýšenie návratnosti na 75 percent by len pri jednej kohorte maturantov (z roku 2012) znamenalo pre Slovensko prínos takmer 72 miliónov eur počas dvadsiatich rokov.

Študenti, ktorí vyštudujú v zahraničí a vrátia sa, sú pre verejné financie prospešní od prvého roka – Slovensko totiž nenesie náklady na ich vysokoškolské štúdium, no profituje z daní a odvodov, ktoré odvádzajú. Oproti tomu absolventi domácich vysokých škôl sa štátu „vrátia“ až medzi deviatym a desiatym rokom po maturite, keďže ich štúdium je financované z verejných zdrojov.

Najmenej sa vracajú východniari, najviac Bratislavčania

Vysokoškoláci, ktorí okrem štúdia v zahraničí strávili časť svojho štúdia aj na vysokej škole na Slovensku, zostávajú po štúdiu na Slovensku vo výrazne väčšej miere než absolventi výhradne zahraničného štúdia. V roku 2022 na Slovensku evidujú 73 – 82 percent z nich, v závislosti od kohorty. Na druhej strane do zahraničia odišlo pracovať 5 – 8 percent absolventov slovenských vysokých škôl.

Zaujímavým zistením je, že najmenej sa na Slovensko vracajú maturanti z východného Slovenska, najviac z Bratislavy.

Ako tvrdí analýza IVP, iba 31 percent vysokoškolákov, ktorí maturovali na strednej škole v Košickom kraji, sa po štúdiu v zahraničí vrátilo na Slovensko. V prípade maturantov stredných škôl v Prešovskom kraji je podiel navrátilcov druhý najnižší (35 percent). Na opačnom konci vyčnievajú maturanti v Bratislavskom kraji, z ktorých sa po štúdiu v zahraničí vráti až 51 percent.

„Miera návratov sa regionálne líši, čo môže mať zásadné dopady na rozvoj regiónov a regionálne nerovnosti na Slovensku,“ uviedli analytici.