Odliv mozgov Po pandémii sa odchod študentov ešte zvýšil. Strácame čoraz viac najlepších maturantov

Po pandémii sa odchod študentov ešte zvýšil. Strácame čoraz viac najlepších maturantov
Ilustračné foto: TASR

Odoberať autora e-mailom

Nezmeškajte žiaden článok.

Slovensko čelí jednému z najvyšších odlivov mozgov na svete.
 
Vypočuť článok
Odliv mozgov / Po pandémii sa odchod študentov ešte zvýšil. Strácame čoraz viac najlepších maturantov
0:00
0:00
0:00 0:00
Adam Takáč
Adam Takáč
Študoval žurnalistiku na Katolíckej univerzite v Ružomberku a na Univerzite Komenského v Bratislave. Venuje sa spravodajstvu.
Ďalšie autorove články:

Dôveryhodnosť lídrov podľa NMS V prvej päťke nie je nikto z koalície, Matovičovi čísla rastú

Počet Rómov rastie Cirkev nemá nahrádzať prácu štátu, ale nemôže sedieť so založenými rukami (+ video)

Dianie v opozícii PS a Demokrati začínajú rokovať o spojení pred voľbami, výsledkom môže byť jedna kandidátka

Najčítanejšie

Deň
Týždeň

Fenomén „odliv mozgov“ trápi Slovensko už dlho. Mladí ľudia po maturite odchádzajú študovať na zahraničné vysoké školy a veľká časť z nich sa domov nevráti.

Po pandémii dosiahol u nás odliv mozgov nové maximá. Poukázali na to analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky pri ministerstve školstva.

Podiel vysokoškolákov zo Slovenska študujúcich v zahraničí bol v roku 2021 výrazne vyšší než medián krajín OECD (4 %), EÚ (5,2 %) a sveta (6 %). Slovensko tak podľa zistení analytikov patrilo k štátom s najvyšším podielom vysokoškolákov v zahraničí – obsadilo 3. miesto v rámci EÚ a 12. miesto vo svete (spomedzi krajín s dostupnými údajmi).

V období pandémie covidu sa odliv mozgov spomalil a v roku 2022 odišlo študovať do zahraničia 16,5 % maturantov pokračujúcich na vysokej škole. Ako uvádza IVP, od roku 2023 sa však podiel zvýšil a v roku 2024 odišlo až 19,6 % maturantov.

Odchádzajú najlepší

Problémom, ktorý zdôraznili analytici, je, že odchádza čoraz viac tých najlepších maturantov. V roku 2024 študovalo v zahraničí 39 % top maturantov zo slovenčiny a maďarčiny (oproti 35 % v roku 2016) a až 61 % z matematiky (oproti 46 % v roku 2016).

„Vysoký podiel odchádzajúcich maturantov z matematiky zrejme súvisí aj s preferenciami študentov, ktorí odchádzajú do zahraničia študovať vo výrazne väčšej miere než študenti na slovenských vysokých školách odbory ako informačné a komunikačné technológie a prírodné vedy, matematika a štatistika,“ uviedli analytici z IVP pred pár rokmi vo svojej analýze.

„Zvyšujúci sa podiel maturantov z matematiky odchádzajúcich na zahraničné vysoké školy môže predstavovať problém pre slovenské vysoké školy predovšetkým v oblasti technických odborov. Obzvlášť vzhľadom na to, že z hľadiska výsledkov maturity ide o tých úspešnejších maturantov,“ tvrdí IVP.

Zdroj: FB/IVP

Najviac do Česka

Počet Slovákov študujúcich v zahraničí sa drží okolo 31-tisíc. Ide podľa IVP o podobný počet ako v roku 2010, dôvodom sú však menšie populačné ročníky vysokoškolákov. Celkový počet slovenských vysokoškolákov klesol z 257-tisíc (2010) na 157-tisíc (2021). 

Najviac Slovákov študuje v Česku. V roku 2021 tam študovalo 22-tisíc z celkového počtu 31-tisíc vysokoškolákov zo Slovenska v zahraničí.

Najviac ich študuje v Brne, Prahe, Olomouci a Ostrave. 

Záujem slovenských vysokoškolákov o štúdium stúpa v Dánsku, Holandsku a vo Veľkej Británii, naopak, klesá v Nemecku, Rakúsku a Maďarsku. 

Analytici už v minulosti pomenovali aj hlavné dôvody, pre ktoré naši študenti uprednostnia cudziu krajinu pred Slovenskom. Odvolávali sa na zistenia iniciatívy To dá rozum, podľa ktorej uvádzali mladí ľudia ako hlavné dôvody odchodu renomé zahraničných vysokých škôl či lepšie pracovné uplatnenie. Podstatná časť sa riadi odporúčaniami ľudí, ktorí už v zahraničí študovali, a dôležitá je pre nich aj motivácia mať skúsenosť so životom mimo Slovenska.

„Na druhej strane, študenti identifikovali nedostatky, ktoré môžu odstrániť samotné slovenské vysoké školy a ktoré by mohli ovplyvniť rozhodovanie študentov, napr. absentujúce rýchle a spoľahlivé internetové Wi-Fi pripojenie, vybavenie učební či komunikácia a servis zo strany škôl,“ uviedli analytici.

Nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily

Problémom je, že keď už raz Slováci do zahraničia odídu, je väčšia pravdepodobnosť, že tam zostanú aj po skončení štúdia. Ako upozornila analýza Odliv mozgov a jeho vplyv na jednotlivé odvetvia a regióny v SR, odborníci odhadujú, že naspäť na Slovensko sa vracia iba polovica odídených.

Kvalitné ľudské zdroje sú pritom podľa spomínanej analýzy v súčasnosti považované za jeden z hlavných motorov ekonomického rastu.

Firmy pôsobiace na Slovensku už roky označujú za najväčší problém nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily a neschopnosť udržať študentov v krajine naznačuje, že tento problém bude aj naďalej pretrvávať.

Odchod mladých ľudí zároveň urýchľuje nástup problémov, s ktorými sa Slovensku bude boriť vinou rýchlo starnúcej populácie. Prirodzený demografický vývoj, keď bude na jedného dôchodcu pripadať čoraz menej ľudí v aktívnom veku, totiž prehĺbi odchod mladých do zahraničia.

Dôsledky odlivu mozgov badať už dnes aj v nedostatku lekárov či zdravotných sestier, a ako upozorňuje analýza, negatívne ovplyvnené sú aj slovenské vysoké školy, keďže prichádzajú o potenciálnych vedeckých pracovníkov.

Zobraziť diskusiu
Adam Takáč

Adam Takáč

Nezmeškajte relácie a texty, ktoré inde nenájdete.

Súvisiace témy
Školstvo a vzdelávanie
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]
pred 5 hodinami

Lionel Messi získal prestížnu Cenu princeznej z Astúrie v oblasti športu. Porota ocenila argentínsku futbalovú hviezdu nielen za výnimočné športové úspechy, ale aj za jeho charitatívnu činnosť. Messi si ocenenie prevezme v októbri v Španielsku. (tasr)

pred 5 hodinami

Súhrn udalostí v stredu tretieho júna:

Exkluzívny obsah pre našich podporovateľov

Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.

Pridajte sa k našim podporovateľom.

Podporiť 5€
Ttoto je message Zavrieť