Koniec dvojzmenného vyučovania Deti v Richnave nevedia, kam pôjdu do školy, učitelia dostali výpovede, rodičia chcú štrajkovať

Neistotu, obavy a hnev majú v sebe rodičia rómskych detí v obci Richnava pri Gelnici.

V závere školského roka sa dozvedeli, že okolo 200 žiakov druhého a tretieho ročníka bude musieť zmeniť školu. Dôvodom je zrušenie dvojzmennej prevádzky, ktorá v Richnave fungovala niekoľko rokov.

Stále nie je jasné, kam žiaci v septembri nastúpia. Rodičia však nesúhlasia, aby ich deti cestovali do školy mimo svojho bydliska.

So zrušením dvojzmennej prevádzky prišlo pred prázdninami o prácu aj desať učiteľov.

„Niektorým pedagógom bola ponúknutá možnosť zmeny pracovného zaradenia, ale v niekoľkých prípadoch sme pristúpili k rozviazaniu pracovného pomeru,“ uviedla pre Postoj riaditeľka školy Adriana Mižigárová.

Už v závere školského roka označila situáciu za bolestnú.

„Škola nie je len budova – je to priestor, kde vznikajú priateľstvá, kde sa formujú hodnoty a kde každý deň rastieme. Otázka, čo ďalej, preto nie je len technická, ale aj hlboko ľudská. Veríme, že kompetentné orgány čoskoro prinesú jasné odpovede a riešenia, ktoré budú v prospech našich žiakov,“ opísala riaditeľka na školskom webe.

Príčinou dvojzmennej prevádzky v Richnave je veľa školopovinných detí a nedostatok priestorov. Časť žiakov sa v Richnave učila doobeda, ďalší prišli na vyučovanie v poobedňajších hodinách.

Riaditeľka Adriana Mižigárová pred nebežnou kontajnerovou školou v Richnave na ilustračnej snímke. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Richnava má zhruba 3 600 obyvateľov, z nich je asi 3 100 Rómov s 1 600 deťmi do 16 rokov. 

Každý rok pritom pribudne stovka narodených. Aj tamojšia materská škola pre veľký počet detí funguje v dvojzmennom režime.

Deti v Richnave, ktoré dochádzajú do školy z osady, musia absolvovať nebezpečnú cestu cez hlavný cestný ťah, prechádzajú aj okolo železničného koľajiska. V osade nie je vodovod ani kanalizácia.

Na aktuálnu situáciu sme sa pýtali aj Rómov žijúcich v osade na kopci nad Richnavou. Potvrdili, že nesúhlasia s presunom svojich detí do škôl v okolí.

„Nebudeme malé deti púšťať do Margecian, do Vlách, do Gelnice, lebo tu ani spoje nie sú,“ hovorí mama 8- a 9-ročných školákov Aurélia Dvojová, ktorá má dovedna desať detí a je onkologickou pacientkou.

Bojí sa, že nebude mať peniaze na dopravu, a nepáči sa jej, že sa o zmene dozvedeli príliš neskoro. „Na konci roka nám povedali, že škola nebude.“ V celej osade sa podľa nej nenájde nik, kto by s touto zmenou súhlasil.

Mária Šarišková má takisto dvoch školákov v kontajnerovej škole.

„Nesúhlasím s tým, lebo ja pracujem aj manžel pracuje a mne je ťažko ísť do Margecian, do Spišských Vlách a neviem ešte kde. Stratila by som robotu. Ja mám svoje deti rada, bojím sa o ne. Bude štrajk,“ hovorí a dodá ešte, že do školy svoje deti chce dať, ale len v mieste bydliska.

„Prečo na všetko musia doplácať rómske deti?“ pýta sa. Zazlieva obci, že nemá riadnu základnú školu, ktorú im sľubovali.

Škola v Richnave nie je bežnou základnou školou. Viac ako 300 žiakov prvého stupňa sa učí v kontajnerovej stavbe, ktorú zriadilo ministerstvo vnútra pred šiestimi rokmi.

Nespokojné mamičky z rómskej osady čakajú na riešenie, sú pripravené protestovať. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

Modulová škola mala byť len dočasným riešením a vznikla ako reakcia na situáciu v roku 2017, keď susedná obec Kluknava z kapacitných dôvodov vypovedala zmluvu o spoločnom školskom obvode.

V Richnave je okrem kontajnerovej školy ešte špeciálna základná škola, kam chodí asi stovka detí.

Minister školstva Tomáš Drucker teraz rázne ruší dvojzmennú výučbu, ktorá funguje okrem Richnavy aj v desiatkach iných škôl.

„Takéto vyučovanie má negatívny dopad na vzdelávacie výsledky, dochádzku, predčasný odchod zo školy a duševné zdravie žiakov, ako aj na kvalitu vzdelávania vo všeobecnosti – to potvrdzujú aj objektívne merateľné faktory,“ uviedol pre Postoj tlačový odbor ministra.

Rezort zároveň tvrdí, že dvojzmenná prevádzka sa v minulosti využívala ako nástroj na segregáciu žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia a z marginalizovaných rómskych komunít.

„Dnes na Slovensku chodia do škôl s dvojzmennou prevádzkou takmer výlučne žiaci z rómskych komunít,“ dodáva ministerstvo.

Rezort ešte v roku 2022 vyhlásil výzvu na výstavbu nových škôl za vyše 87 miliónov eur. Tým obciam, ktoré sa včas neprihlásili a nechcú riešiť priestory pre žiakov, zakázal dvojzmennosť už od septembra.

Výnimku dostali len obce, ktoré na odstránení dvojzmennej prevádzky aktívne pracujú, napríklad výstavbou nových tried, a boli zapísané do osobitného registra.

V obci Kecerovce pri Košiciach takisto vyučujú v dvojzmennej prevádzke. Škola dostala výnimku, pretože už stavia nové priestory. Starosta Miroslav Galas-Zaufal hovorí, že by mali byť hotoví do 16 mesiacov.

Rušenie dvojzmennej prevádzky víta.

„Dúfam, že to dáme, nie je to také jednoduché. Ale u nás sa každý teší, že škola bude len doobeda. Je to záťaž nielen pred deti, ale aj pre učiteľov,“ hovorí starosta. Deti, ktoré sa učili poobede, boli totiž ukrátené aj o rôzne krúžky.

September je neistý

Ministerstvo školstva Richnave vyčíta, že doteraz nepredložila projekt na výstavbu školy alebo na inú formu odstránenia dvojzmennej prevádzky. „A to napriek dlhodobej intenzívnej snahe ministerstva školstva o spoluprácu a nespočetným osobným stretnutiam k tejto téme.“

Obec podľa rezortu viackrát odmietla aj ponuky na financovanie novej základnej školy pre svojich žiakov so stopercentným financovaním z plánu obnovy a odolnosti a za nulovej spoluúčasti zo strany samosprávy.

Čo na to obec Richnava?

Starosta Peter Biroš odmieta kritiku rezortu, riešenie tejto situácie je podľa neho plne v kompetencii Regionálneho úradu školskej samosprávy v Košiciach. „My sme ako obec maximálne súčinní, spoluprácu už dlhodobo deklarujeme.“ Pre Postoj ďalej uviedol, že ponuka na novú školu na konkrétnom mieste nebola vyhovujúca a časovo by sa nestihla zrealizovať.

Budova podľa neho mala stáť na malom pozemku bez infraštruktúry a kapacitne by nevyriešila každoročný vysoký prírastok rómskych detí v obci.

Starosta Richnavy Peter Biroš. Foto: Postoj/Jana Holubčíková

Starosta nám zároveň ukázal návrh školy, ktorý bol riešený v rámci zmien a doplnkov územného plánu a ráta s bezodplatným prevedením pozemkov na obec. Nová škola by mala kapacitu viac ako 1 200 až 1 500 žiakov a stáť by mala na pozemku blízko osady.

Starosta na školu nemá peniaze, ale spolieha sa na to, že napokon dôjde k dohode a veľká škola sa v Richnave postaví.

So situáciou v Richnave sa už oboznámil aj splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško. V čase našej návštevy telefonicky kontaktoval starostu Richnavy.

Úrad priznal, že hoci „zmeny mapuje, kontaktuje starostov a snaží sa o súčinnosť pri koordinovaní riešenia situácie“, Richnave pomôcť nedokáže.

„Uvedená oblasť je plne v kompetencii ministerstva školstva a úrad splnomocnenca nedisponuje žiadnymi finančnými prostriedkami ani nástrojmi, ktorými by mal možnosť prevádzku škôl ovplyvňovať alebo kapacity rozširovať. Na uvedený účel má pridelené finančné prostriedky ministerstvo školstva z plánu obnovy,“ uviedol úrad splnomocnenca.

Riaditeľka základnej školy pre Postoj potvrdila, že umiestnenie žiakov do iných škôl po zrušení dvojzmennej prevádzky sa stále rieši a podieľa sa na tom Regionálny úrad školskej správy v Košiciach ako zriaďovateľ školy, ale aj obec Richnava.

Rezort školstva trvá na tom, že od prvého septembra platí pre Richnavu zákaz dvojzmennej prevádzky.

Pohľad na osadu s vyše 3 000 obyvateľmi, ktorá sa nachádza nad obcou Richnava. Foto: Postoj/Tomáš Puškáš

„Žiakom, pre ktorých škola nemá kapacitné možnosti, musí samospráva zabezpečiť vzdelávanie a dopravu do iných škôl v susedných obciach. Ministerstvo je naďalej pripravené poskytnúť samospráve všetku potrebnú pomoc, ale nemôže na seba prevziať povinnosti samosprávy v oblasti školstva,“ odkázal Druckerov rezort.

Richnava pritom nie je jedinou obcou, ktorá zápasí s kritickou situáciou. 

Aj obec Lomnička v okrese Stará Ľubovňa rieši dôsledky zákazu dvojzmennej prevádzky.

Má konkrétne návrhy a požiadavky na zlepšenie situácie a chce na ich riešenie vyzvať kompetentné orgány.