Nová daň, škrtanie sociálnych benefitov či zadlžovanie Ako štáty NATO zafinancujú zvýšené náklady na obranu. A ako to urobí Slovensko?

Členské krajiny NATO sa tento týždeň v holandskom Haagu dohodli na zvýšení výdavkov na obranu. Do roka 2035 by tak na tento účel malo ísť päť percent HDP. Ako budú krajiny postupne tento cieľ dosahovať, je už na nich.

Pôvodne sa hovorilo, že záväzné by malo byť každoročné zvyšovanie aspoň o 0,2 percenta HDP, ale nakoniec sa od tejto podmienky ustúpilo. Môže sa tak napríklad stať, že na Slovensku nutné navyšovanie prenechá terajšia vláda až na tú nasledujúcu.

Slovenský prezident Peter Pellegrini poznamenal, že je takto krajinám ponechaná flexibilita, aby si mohli výdavky upraviť podľa svojich možností a ekonomickej sily.

Pellegrini zároveň uviedol, že proti zneniu deklarácie neboli žiadne námietky. Bola prijatá jednomyseľne a bez pochybností.

„Som rád, že text záverov plne korešponduje s niektorými pripomienkami, ktoré počas vyjednávania záverečného textu predložila Slovenská republika prostredníctvom svojho veľvyslanca, kde sa nám podarilo spolu s ďalšími krajinami, ako Taliansko a Veľká Británia, presadiť predĺženie obdobia, keď by krajiny mali dosiahnuť naplnenie záväzku, až na desať rokov,“ uviedol prezident.

Spokojný bol aj americký prezident Donald Trump, ktorý s ideou zvýšenia výdavkov na päť percent pôvodne prišiel.

„Chcú chrániť svoju krajinu a potrebujú Spojené štáty. Bez Spojených štátov to nebude to isté,“ povedal Trump a neskôr dodal: „Odišiel som odtiaľto inak. Odišiel som odtiaľto so slovami: ‚Títo ľudia naozaj milujú svoju krajinu. Nie je to podvod.‘ A my sme tu, aby sme im pomohli chrániť ich krajinu,“ uviedol na tlačovej konferencii po summite.

Ďaleko od cieľa

Podpísanie dokumentu je jedna vec, druhou je to, ako budú jednotlivé krajiny svoj záväzok financovať. Pre mnohých členov NATO to bude znamenať výrazné navýšenie výdavkov – a to v situácii, keď majú viaceré z nich, vrátane Slovenska, napäté verejné financie.

Spomínaných päť percent HDP sa rozdeľuje na dve časti – 3,5 percenta má ísť na priame výdavky na obranu, zvyšných 1,5 percenta môže byť použitých na iné investície súvisiace s obranou, napríklad výstavba dopravnej infraštruktúry, zvyšovanie kybernetickej bezpečnosti a v podstate aj výstavba nemocníc.

Dosiahnutie cieľa, ku ktorému sa krajiny v Haagu zaviazali, nebude jednoduché. Napríklad v roku 2023 dosahovali priemerné vládne výdavky na obranu v krajinách Európskej únie len 1,3 percenta HDP.

Tieto výdavky začali klesať po páde železnej opony, minimum dosiahli v roku 2014, keď tvorili iba 1,1 percenta HDP.

Spoločný priemer značne znižovalo Írsko, ktoré na obranu dáva iba 0,2 percenta HDP, ale ono nie je členom NATO.

V každom prípade, najviac dalo v roku 2023 na obranu Lotyšsko, a to 3,1 percenta HDP.

Mnohé členské krajiny NATO sa rozhodli navýšiť svoje výdavky na obranu ešte pred summitom v Haagu a niektoré už vyriešili aj to, ako bude tento nárast financovaný.

Obranná daň, menej rozvojovej pomoci

Asi najviac rezonovalo rozhodnutie Nemecka, ktoré je známe svojimi prísnymi fiškálnymi pravidlami. Zdalo sa, že ich vinou nebude možné dosiahnuť v roku 2028 už ani pôvodný dvojpercentný cieľ. Vláda preto schválila výnimku v dlhovej brzde, a to pre výdavky na obranu. Krajina tak postupne investuje na tento účel bezprecedentne vysokú čiastku.

Nemecko plánuje výdavky financovať z obranného fondu a po jeho vyčerpaní z pôžičiek.

Cestou zadlžovania sa chce vydať aj Dánsko. To však momentálne hospodári s prebytkom a s verejným dlhom vo výške iba 33 percent HDP. Časť nových výdavkov tak bude financovaná z prebytkov, ktoré prichádzajú do štátneho rozpočtu, zvyšok si požičia na trhoch. Vláda sa zaviazala dávať do roku 2026 tri percentá HDP na obranu, čo bude znamenať dodatočné náklady asi 16 miliárd eur.

Cestou zadlžovania sa plánuje pustiť aj Švédsko, ktoré má taktiež veľmi nízky verejný dlh. Táto krajina v minulosti odmietala požičiavať si na obranné výdavky, ale situácia sa podľa predsedu tamojšej vlády zmenila. Iba takto je podľa neho možné pristúpiť k navýšeniu obranných výdavkov a nesiahnuť na sociálne benefity.

Ťažšiu cestu, čiže škrtanie iných verejných výdavkov, si vybralo Fínsko. V priebehu troch rokov plánuje táto krajina zvýšiť výdavky na obranu z 2,4 percenta HDP na tri percentá, čo bude znamenať dodatočné výdavky vo výške troch miliárd eur.

Škrtanie verejných výdavkov čaká pre obranu aj Veľkú Britániu. Verejný dlh tejto krajiny sa blíži k sto percentám HDP, a preto jej nezostáva nič iné, iba škrtať. Znížiť by sa mala rozvojová pomoc, ako aj rôzne sociálne benefity.

Estónsko plánuje, aby obranné výdavky dosiahli päť percent HDP už v roku 2026. Preto už v septembri minulého roka zaviedlo takzvanú obrannú daň. Jej súčasťou je zvýšenie DPH o dva percentuálne body na 24 percent od júla 2025, od roku 2026 sa zvýši o dva percentuálne body aj daň z príjmu.

Úloha pre budúcu vládu?

Ako k financovaniu zvýšených výdavkov na obranu pristúpi Slovensko, nie je jasné. Premiér Robert Fico povedal, že v rozpočte na budúci rok nebude žiadne navýšenie výdavkov na nákup zbraňových systémov nad úroveň roka 2025.

Podobne zmýšľa aj minister obrany Robert Kaliňák.

Ak by k navýšeniu výdavkov prišlo, budú sa týkať iba projektov takzvaného duálneho určenia, akými sú nemocnice či cestná infraštruktúra.

Minister financií Ladislav Kamenický sa už dávnejšie vyjadril, že prípadné zvýšenie obranných výdavkov by malo ísť na úkor sociálnych programov.

„My si dnes nemôžeme dovoliť to, aby sme dávali zdroje, ktoré potrebujeme na sociálne programy, na obranu. Z pohľadu nových pravidiel chceme viac používať tieto prostriedky na duálne využitie,“ uviedol.

Dodal, že by malo ísť o nemocnicu v Prešove, ktorá by sa mala využívať pre vojakov aj na civilné účely, či o dokončenie mostov, aby boli priepustné pre vojenskú techniku.

Aj to si však vyžiada finančné prostriedky navyše, ktoré budú zrejme hradené z pôžičiek.

Slovensko by malo v tomto roku dať na obranu 2,8 miliardy eur, čo sú dve percentá HDP. Zvýšenie na päť percent by mohlo znamenať, ak berieme do úvahy rast ekonomiky, že už o sedem rokov by sme mohli dávať na tento účel viac ako sedem miliárd eur.

Bude teda potrebné zohnať viac ako štyri miliardy eur navyše. A to v čase, keď Slovensko musí realizovať konsolidáciu v miliardách eur.

Ak by sme prepočet robili čisto na základe toho, aký objem dosiahlo HDP vlani, a nebrali do úvahy očakávaný rast ekonomiky, v roku 2035 by obranné výdavky v objeme piatich percent HDP tvorili 6,5 miliardy eur.

Len na porovnanie: výdavky na zdravotníctvo v tomto roku tvoria 6,9 percenta HDP.

Má to aj pozitíva

Ako však upozorňuje Európska komisia v analýze ekonomického dosahu vyšších výdavkov na obranu, toto navýšenie môže priniesť pre členské krajiny aj rast HDP.

Analýza sa pozerá na to, čo bude znamenať navýšenie obranných výdavkov o 1,5 percenta HDP do roka 2028. Rast HDP by vďaka tomu mohol byť v priemere o 0,5 percenta vyšší, ako by bol. Dlh však vzrastie asi o dodatočné dva percentuálne body.

Ficova vláda môže teoreticky nový záväzok ešte ignorovať, no tá budúca si to už nebude môcť dovoliť. Ako ukazujú čísla, naplniť nový záväzok bude pre akúkoľvek vládu veľkou výzvou. Škrtaniu verejných výdavkov sa totiž Slovensko nevyhne, keďže musíme zároveň znižovať deficit.

Ďalšie škrtanie pre vyššie výdavky na zbrojenie sa tak prakticky nebude dať presadiť. Preto aj odborníci priznávajú, že dosiahnutie päťpercentného cieľu sa zdá byť pre Slovensko nereálne.