Päť percent HDP na obranu Namiesto ďalšieho masívneho zadlžovania potrebujeme zmenu rozpočtových priorít

Minister zahraničných vecí USA Marco Rubio 16. mája oznámil, že NATO je blízko k novým usmerneniam pre vojenské výdavky. Rubio vysvetlil, že v nasledujúcom desaťročí by členské štáty mali zvýšiť prostriedky na obranu na 5 % svojho hrubého domáceho produktu (HDP).

Európa je už v plnom prúde príprav na výrazné rozšírenie obrany. Prekážkou, ktorej čelí väčšina európskych členov NATO, je nedostatok prostriedkov v existujúcich štátnych rozpočtoch, najmä na také výrazné rozšírenie, aké teraz presadzuje NATO.

Ako cestu von načrtáva politické vedenie v Európe nový fiškálny kurz: po viac ako dvoch desaťročiach záväzku dosahovať vyrovnané rozpočty sa mnohé európske krajiny pripravujú na požičiavanie peňazí na obranné účely.

Nemecko už v marci oznámilo, že plánuje využiť rozpočtové deficity ako mechanizmus financovania posilňovania obrany. Ide o výrazný odklon od takmer dvoch desaťročí, keď sa spolková vláda počas pôsobenia Angely Merkelovej vo funkcii kancelárky dôrazne usilovala o vyrovnaný rozpočet.

K Nemcom sa pridali aj Švédsko a Francúzsko, hoci Paríž má zrejme výhrady voči výške nových vládnych pôžičiek.

S požičiavaním veľkých súm peňazí na financovanie vojenského posilnenia Európy súhlasí dokonca aj Európska komisia. Ide o azda najvýznamnejší znak toho, že európske politické vedenie sa spoločne rozhodlo, že náklady a fiškálne napätie spojené s väčším zadlžením stoja za to, aby sa rozšírili vojenské kapacity kontinentu.

Posilnenie obrany schválené NATO sa pre európske vlády stáva významnou skúsenosťou, a to nielen z pohľadu rastúcich vojenských organizácií, ale aj z fiškálneho hľadiska. Je zaujímavé, že je prinajmenšom ťažké nájsť stručné, metodické štúdie o rozpočtových dôsledkoch tejto expanzie, čiastočne preto, že mnohí fiškálni analytici sa podobne ako meteorológovia často vyhýbajú dlhodobým prognózam.

Zároveň ak sa európski zákonodarcovia chystajú pokračovať v tejto veľkej obrannej expanzii, je nevyhnutné, aby oni aj ich daňoví poplatníci/voliči vedeli, čo robia. Aby sme získali predstavu o samotnom rozsahu rastu vojenských výdavkov, urobme si s dostupnými údajmi malý experiment.

Na obranu musí ísť 3,8-krát viac

Eurostat, štatistická agentúra EÚ, každoročne zverejňuje aktualizované údaje o verejných výdavkoch členských štátov. Jednou z jej užitočnejších tabuliek je tá, ktorá rozdeľuje vládne výdavky podľa účelu. Čísla z roku 2023 – posledné, ktoré Eurostat zverejnil – nám veľa napovedajú o tom, kam NATO tlačí svoje členské štáty.

V roku 2023 27 členských štátov EÚ vynaložilo na obranu 227 miliárd eur. To predstavovalo 1,3 % ich celkového HDP.

Ak by ich rozpočty na obranu predstavovali 5 % HDP, vynaložili by 860 miliárd eur, teda 378 eur na každých reálnych 100 eur výdavkov na obranu.

To je pomerne veľké navýšenie. Aby sme si však skutočne urobili predstavu o tom, čo to znamená pre vlády v celej Európe, mali by sme prepočítať výdavky na obranu nie ako percento HDP, ale ako percento celkových vládnych výdavkov.

Na tento účel porovnajme skutočné výdavky na obranu v roku 2023 s úrovňou výdavkov potrebných na splnenie požiadavky 5 % HDP. Od tejto chvíle však uvádzané čísla predstavujú výdavky na obranu ako podiel na celkových výdavkoch verejnej správy, nie na HDP.

Opäť s použitím údajov Eurostatu z roku 2023 zistíme, že najvyšší podiel na obrane malo Lotyšsko, a to 7,2 % svojich verejných výdavkov. Na vrchole sa umiestnilo spolu so svojimi pobaltskými susedmi Litvou (6,8 % celkových verejných výdavkov) a Estónskom (6,3 %), pričom všetky tieto krajiny skokovo prevyšovali Nemecko (2,3 %) a Rakúsko (1,2 %).

Aby Estónsko dosiahlo nový cieľ výdavkov NATO, muselo by takmer zdvojnásobiť svoje ročné výdavky na obranu zo 6,3 % celkových vládnych výdavkov na 11 %. Nemecko bude musieť zvýšiť svoje výdavky na obranu 4,5-krát, zo 46,4 miliardy eur na 209 miliárd eur. Španielska vláda by musela zvýšiť svoj vojenský rozpočet zo 14 miliárd eur na 75 miliárd eur.

Tabuľka 1 porovnáva skutočné výdavky na obranu (v miliónoch národnej meny) v roku 2023 s tým, aké by museli byť podľa novej, očakávanej požiadavky NATO.

Tabuľka 1

Požičia nám niekto?

Vo väčšine členských štátov EÚ by si takéto posilnenie obrany vyžiadalo 10- alebo viacpercentnú konsolidáciu verejných výdavkov. Inými slovami, môžeme očakávať rozpočtové boje v mnohých európskych zákonodarných zboroch.

Môžeme takisto očakávať, že investori, ktorí kupujú štátny dlh, spozornejú. Ak by celkové navýšenie v celej EÚ predstavovalo viac ako 600 miliárd eur a ak by sa to všetko malo financovať novým dlhom, potom je zrejmé, že niekto bude chcieť tento nový dlh kúpiť.

Tí, ktorí o tom uvažujú, budú starostlivo skúmať plán každej vlády na rozšírenie dlhu. Budú venovať veľkú pozornosť existujúcemu dlhu a vývoju rozpočtových deficitov krajiny.

Niet pochýb o tom, že Európa potrebuje silnejšie armády. Otázkou je, či cesta vpred vedie cez väčšie zadlžovanie alebo prísnejšie stanovenie priorít v existujúcich štátnych rozpočtoch.

Tento posledný bod je veľmi dôležitý. Sociálne médiá a tradičné spravodajské kanály v poslednom čase hýrili viac či menej bizarnými nápadmi, ako financovať vojenské posilnenie Európy. Zoznam zahŕňa požičiavanie si EÚ a následné poskytovanie pôžičiek členským štátom – niekedy označované ako „front loading“ –, ako aj systém, v rámci ktorého vlády umožňujú klientom bánk viac-menej „dobrovoľne“ konvertovať svoje vklady na obranné dlhopisy.

Bez ohľadu na divoké nápady by politickí predstavitelia Európy a NATO mali radšej prísť s funkčným plánom financovania svojej obrany – a to čo najskôr. Ak to neurobia, agendu určia obavy z vyšších daní a iných možností a verejná mienka sa bude podľa toho meniť.

Každým dňom, keď Európa neprijme primerané opatrenia, budú investori do štátneho dlhu z toho istého dôvodu nevyhnutne čoraz menej ochotní kupovať nový dlh členských štátov EÚ. Je otvorenou otázkou, do akej miery sa táto neochota prenesie na refinancovanie existujúceho dlhu.

Zadlžení sme už dnes

Aby sme si znázornili, prečo to nie je len hypotetický problém, pozrime si grafy 1 a 2. Začneme obrázkom 1, na ktorom je 27 štátov EÚ zoradených podľa výšky svojich rozpočtových deficitov v roku 2024.

Iba šesť krajín – Írsko, Cyprus, Dánsko, Grécko, Luxembursko a Portugalsko – malo rozpočtové prebytky. Zvyšné krajiny mali rozpočtové deficity od 2 % verejných výdavkov (Slovinsko, Holandsko) až po viac ako 20 % v Rumunsku.

Graf 1

Vzhľadom na to, že mnohé členské štáty sú už teraz v červených číslach, bude pre Európu ťažké získať prijateľné dlhové financovanie na svoj vojenský rast. Túto skutočnosť potvrdzuje aj obrázok 2, ktorý uvádza počet rokov, počas ktorých niektorý zo súčasných 27 členov EÚ vykazoval deficit konsolidovaných verejných financií.

Keďže obdobie od roku 1995 do roku 2024 pokrýva 30 rokov, malo zmysel usporiadať údaje tak, aby krajiny s rozpočtovým deficitom na úrovni menej ako polovice týchto rokov mohli byť označené zelenou farbou. Skončili tak Luxembursko, ktoré malo deficit len šesť rokov, a Dánsko s desiatimi rokmi.

Graf 2

Najzávažnejšou informáciou na grafe 2 je, že šesť členských štátov malo od roku 1995 každoročný rozpočtový deficit. Pre spravodlivosť je dôležité pripomenúť, že dlhý rad deficitov sa stáva problémom len vtedy, ak sa požičané peniaze minú na sociálne dávky štátu a podobné „spotrebné“ položky štátneho rozpočtu.

Ak sa tieto peniaze použijú na tvorbu verejného kapitálu – napríklad budovanie infraštruktúry –, na zlepšenie pracovných síl a prilákanie priamych zahraničných investícií, potom bude národné hospodárstvo nevyhnutne silnejšie. Dobrým príkladom je Maďarsko.

Na druhej strane, ak nekonečný rad rozpočtových deficitov vedie len k rozširovaniu podporných programov v rámci sociálneho štátu, potom je hospodárstvo vo veľkom nebezpečenstve. Úspešní investori do štátneho dlhu poznajú tento rozdiel a podľa toho budú s hlboko zadlženými európskymi krajinami zaobchádzať.

Niet pochýb o tom, že Európa potrebuje silnejšie armády. Otázkou je, či cesta vpred vedie cez väčšie zadlžovanie alebo prísnejšie stanovenie priorít v existujúcich štátnych rozpočtoch.

Pôvodný text: Defense Funding: Europe Is Wading Into Deep Debt Waters. Uverejnené v spolupráci s European Conservative, preložil Lukáš Obšitník.