Politické fórum Kresťania sa vykostiť nedajú. Ani Ficom, ani aktivistickými médiami

V článku Jána Markoša na Denníku N sme sa v pondelok dozvedeli, že premiér Robert Fico sa údajne rozhodol „vykostiť celú komunitu slovenských katolíkov“. Absurdné vyjadrenie, ktoré má ambíciu byť ostrou kritikou Ficovho populizmu, no v skutočnosti ponižuje a zneisťuje práve tých, ktorých sa má zastávať – veriacich.

„Zdá sa, že rozhodujúci súboj o charakter Slovenska sa odohrá v komunite slovenských katolíkov. Ak sa väčšinovo pridajú na stranu Roberta Fica (a proti nám), máme zrejme smolu. Bez ich podpory sú slovenské demokratické sily prislabé,“ píše Markoš, ktorý kresťanov vykresľuje ako bezmocných rukojemníkov v zápase medzi „dobrom a zlom“ a podsúva im manipulatívny konštrukt: buď sa pridáte k progresívcom, alebo vás Fico zneužije.

Akoby neexistovala tretia cesta. Akoby neexistoval zdravý rozum. Akoby neexistovalo KDH. Ale existuje. A má svoj hlas. Má svoju históriu. A má svoje výsledky.

Kresťanskodemokratické hnutie tu nie je náhodou. Nie je to strana, ktorá vznikla z marketingového tímu, ani strana, ktorá sa živí protestom a resentimentom (teda pocitom krivdy či nenávisti). KDH je autentický politický domov pre katolíkov a kresťanov, ktorí nechcú byť súčasťou žiadneho kultúrneho extrému – ani progresívneho, ani nacionalistickopopulistického.

KDH nie je obeť, ktorú si musí znepriatelený tábor privlastniť. Je to živý a aktívny reprezentant hodnôt, ktoré sa na Slovensku vyjadrujú nielen vo viere, ale aj v službe, tradícii, zodpovednosti a hlavne – v politike.

KDH napomohlo poraziť mečiarizmus. KDH priviedlo Slovensko do EÚ

Nie náhodou stálo KDH pri kľúčových dejinných zlomoch novodobého Slovenska. Bolo to KDH, ktoré výrazne napomohlo poraziť mečiarizmus – nie hystericky, ale v politickom súboji, s odvahou a jasnou víziou.

Zároveň sa KDH podieľalo na budovaní dôveryhodnosti Slovenska na medzinárodnej scéne a viedlo ho v procese začlenenia do Európskej únie. Bol to Ján Figeľ z KDH, kto ako hlavný vyjednávač priviedol Slovensko do Európskej únie – ako kresťan, ktorý vie, že viera a európska spolupráca sa nevylučujú, ale vzájomne posilňujú.

A novela ústavy? Opravilo ju KDH.

Vládne znenie novely ústavy totiž skutočne mohlo spochybniť medzinárodné dohody a ohroziť postavenie Slovenska v EÚ, no KDH zo svojich opozičných lavíc dokázalo vyrokovať zmeny viac ako 80 percent pôvodného znenia návrhu. A to z jednoduchého dôvodu – aby chránilo podstatu nášho ústavného zriadenia, dôveryhodnosť Slovenska v rámci európskej rodiny a aby presadilo kľúčové hodnoty zo svojho programu.

A to je podstata kresťanskej politiky: bojovať ZA dobré riešenia. Opravovať, nie burcovať. Spájať, nie rozdeľovať.

Vieru nemožno „vykostiť“

„Katolíčky, katolíci, Robert Fico sa snaží vykostiť to najcennejšie, čo máte. Vašu vieru,“ absurdne zakončuje Markoš svoj apel na katolíkov v článku otvorenom na čítanie všetkým, nielen predplatiteľom Denníka N – podobne, ako sa nezamyká platená inzercia.

Straší ich niečím, čo sa ani nemôže stať. Vieru totiž nemôže človeku nik zobrať ani ju „vykostiť“. Najsilnejším dôkazom toho sú kresťania, ktorí prežili náboženský útlak socializmu a nepoddali sa ani za cenu straty zamestnania či uväznenia.

Je preto nefér podsúvať katolíkom, že ich čaká voľba medzi „temným Ficom“ a „osvieteným progresivizmom“. Slovensko má inú cestu. Je to cesta KDH – strany, ktorá vieru nezneužíva na politické ciele. Strany, ktorá rozumie potrebám rodín, chráni ľudskú dôstojnosť, rešpektuje rôznorodosť spoločnosti a nebojí sa pomenovať hodnotové témy bez fanatizmu.

Katolíci sa určite vykostiť nedajú

Som si zároveň istý, že každému je jasné, že Robert Fico nie je žiadnym konzervatívcom. Ak by sme mali hľadať príklad politického oportunizmu v učebnici dejepisu budúcich generácií, postava Roberta Fica by v nej určite nechýbala.

Hoci sa dnes, keď mu to vyhovuje, vykresľuje ako obranca „tradičných hodnôt“, ako niekto, koho inšpiruje svätý Ján Pavol II. a kto v odkaze svätého Cyrila a Metoda vidí „direktívu svojho rozhodovania“, jeho politické kroky a účelová rozdeľujúca politická komunikácia svedčia o niečom celkom inom.

Poslanci za stranu Smer poslušne hlasovali za Lisabonskú zmluvu, ktorá oslabila slovenskú suverenitu a odobrala právo veta v niektorých oblastiach. A to nehovoríme o ďalších hlasovaniach, kde Smer stál bok po boku s progresívcami pri rozhodovaní o kľúčových hodnotových otázkach v Európskom parlamente.

Za jeho vlád sa na ministerstve práce zriadil odbor rodovej rovnosti, čo je v príkrom rozpore s jeho súčasným falošným bojom proti tzv. „gender ideológii“, ktorú využíva ako predvolebného strašiaka.

Z posledného obdobia stačí spomenúť falošné hrozby štátneho prevratu či nešťastnú reformu trestného práva mierenú na ochranu blízkych spolupracovníkov. Dnes však sledujeme úplný obrat Ficovej rétoriky – s cieľom nazbierať si zopár politických bodov.

To všetko neznamená, že Robert Fico nemôže prehodnocovať svoje názory. Ale ak to robí, mal by to robiť úprimne a nielen ako taktiku pred voľbami. 

Slovensko nepotrebuje samozvaných politických spasiteľov, ktorí vedú krajinu do slepej uličky. Potrebuje autentických lídrov, ktorí svoju vieru nežijú len na pódiách, ale v každodennej službe pravde, spravodlivosti a úcte k človeku. Schopných viesť skutočný politický dialóg aj s názorovými oponentmi v prospech spoločného dobra.

A práve KDH túto ambíciu dlhodobo potvrdzuje – skutkami, nie gestami. Preto dnes hovoríme: vieru nemožno vykostiť. A kresťania sa nemusia rozhodovať medzi extrémami. Majú svoju cestu. Volá sa KDH.