Bod zlomu po Pride v Budapešti Orbán vytvoril pascu pre Magyara, ale trik sa obrátil proti nemu. Čaká Maďarsko systémová zmena?

„Žiadam organizátorov, aby sa nezaoberali prípravou tohtoročného pridu,“ vyhlásil maďarský premiér Viktor Orbán ešte vo februári počas svojej každoročnej správy o stave krajiny.

V tom čase sa zdalo, že vláda rozpútava ďalšiu kultúrnu vojnu, tentoraz proti právam LGBTI komunity, respektíve proti slobode zhromažďovania. Po tomto oznámení prišli hrozby: právne postihy, pokuty, rozpoznávanie tvárí, represie. Odporúčanie sa zmenilo na výstrahu: tento rok pochod nebude. A ak áno, bude to mať následky.

Potom však prišiel 28. jún 2025. Deň, keď Orbán v priamom prenose sledoval, ako sa ulicami Budapešti, cez Alžbetin most, valí dav stotisícov ľudí – podľa organizátorov tadiaľ prešlo až dvestotisíc demonštrantov – vo veľkosti a energii porovnateľnej s prorodinnými pochodmi Fideszu, no tentoraz s opačným zameraním.

Navyše, demonštranti tentoraz prišli sami, nebolo ich treba zvážať autobusmi, vlakmi, ako to obvykle robí zázemie Fideszu.

Čo sa stalo? A čo nám to hovorí niekoľko mesiacov pred parlamentnými voľbami v roku 2026?

Zákaz pridu mal viacero vrstiev. Na jednej strane nadväzoval na takzvaný „zákon na ochranu detí“ z roku 2021, ktorý zakazuje propagáciu homosexuality a zmeny pohlavia mladistvým.

Na jar 2025 k tomu pribudla novela, ktorá priamo kriminalizovala pride: jeho organizovanie sa stalo trestným činom, polícia mohla použiť aj technológie rozpoznávania tváre. Na druhej strane išlo o súčasť predvolebnej stratégie Fideszu, ktorý potreboval vytiahnuť tému, pri ktorej môže vláda ukazovať, že „zastupuje väčšinu“.

Lenže tentoraz Orbán zrejme zašiel priďaleko. Namiesto zastrašenia verejnosti ju pride zmobilizoval. Na pochode zďaleka nekráčali len aktivisti LGBT, boli tam aj zástupy rodičov s deťmi a aj ľudia, ktorí sa necítia súčasťou tejto komunity, no cítia, že ak ustúpia teraz, zajtra môže vláda zakázať čokoľvek iné.

Pred zakázaným Prideom v BudapeštiZ hrdosti je pýcha, z boja za rovnosť je boj za totálnu ideologickú podriadenosť

Lauren Smith

Z protestu sa tak pomaly stal politický akt. Kočíkujúci oteckovia a mamičky neprišli demonštrovať na obhajobu komunity LGBTI, ale najmä proti Orbánovi a za zmenu vlády. Zapojila sa aj medzinárodná verejnosť: Ursula von der Leyenová, predsedníčka Európskej komisie, vyzvala Maďarsko, aby zákaz pochodu stiahlo, a viaceré ľudskoprávne organizácie hovorili o ďalšom kroku, ktorým sa demontuje demokracia.

V tejto atmosfére sa vládna strana pokúsila otočiť hru, keďže nasadenie polície by bolo gólom do vlastnej brány.

Keď už nevedela pochod zastaviť, pokúsila sa aspoň poškodiť svojho hlavného politického súpera. Za každú cenu sa snažila dotlačiť Pétera Magyara, aby sa na pochode zúčastnil. Keby prišiel, propagandistická mašinéria by mohla spustiť kampaň so sloganmi typu: „liberálny sluha gender ideológie“, „ohrozenie našich detí“, „ľavica v novom šate“.

Magyar však pascu prekukol. Vie, že medzi jeho voličmi je množstvo bývalých priaznivcov Fideszu, konzervatívcov, pre ktorých sú tieto témy stále citlivé.

Pre Viktora Orbána predstavovalo toto podujatie zlomový bod. Prvýkrát sa stalo, že moc, ktorá vládne so štvrtou ústavnou väčšinou, nedokázala presadiť dodržiavanie vlastného zákona.

Naopak, nacionalistické hnutie Naša vlasť (Mi Hazánk) si nenechalo ujsť príležitosť. Zorganizovalo protipochod, zablokovalo Szabadság híd (Most slobody) a opäť sa pokúsilo pritiahnuť radikálnejšiu časť voličov. Ukázali sa ako ten tvrdší Fidesz – čím môžu Orbánovi odlákať časť pravicových voličov.

A potom prišli prieskumy. Po polročnom mlčaní náhle zverejnili čísla hneď tri inštitúty. A každý ukazuje niečo iné.

Magyar Társadalomkutató, agentúra blízka vláde, namerala 49 percent pre Fidesz a 41 percent pre Magyarovu stranu TISZA – stále teda 8-bodový náskok pre vládnu stranu. Nézőpont Intézet, taktiež provládny, vidí rozdiel 44 k 39 percentám v prospech Fideszu.

No 21 Kutatóközpont, nezávislý think tank, nameral celkom iný pomer: 45 percent pre TISZA, len 37 percent pre Fidesz.

Parlamentné voľby 2026 budú podľa týchto prieskumov súbojom dvoch táborov – Orbán verzus Magyar. Prieskum Medianu pre HVG navyše ukazuje ďalšiu zaujímavosť: za uplynulý rok sa medzi voličmi výrazne zhoršilo vnímanie schopnosti Viktora Orbána vykonávať funkciu predsedu vlády.

Péterovi Magyarovi sa podarilo presvedčiť masy o tom, že by mohol byť kompetentným lídrom krajiny. Kým ešte vlani väčšina ľudí považovala za vhodnejšieho premiéra Orbána, tento rok už vedie v tomto ohľade Magyar.

Maďari volia nový parlament niekedy v apríli 2026. A rozhodovať budú zrejme detaily. Rozdiel niekoľkých percentuálnych bodov môže vo väčšinovom volebnom systéme priniesť úplne iný výsledok a jasnú prevahu jedného tábora – najmä v jednomandátových obvodoch. Práve tam, na vidieku a v malých mestách, sa rozhodne, kto bude mať väčšinu. Fidesz je tam silno zakorenený, no TISZA začína prenikať aj sem.

Maďarské voľby sa nevyhrávajú, v Maďarsku sa vládne. A na to nestačí tesná väčšina. Celý systém je aj s výrazným Orbánovým pričinením nastavený tak, že keď sa vyhrá, tak slušne: dvojtretinovou väčšinou, a hotovo. Dnes je však čoraz reálnejšia otázka, či to, čo práve sledujeme, nenasvedčuje tomu, že prišiel čas, keď sa tento systém prvýkrát v histórii obráti proti tým, ktorí ho stvorili.