Pamätáte sa na výhradu vo svedomí?

Pamätáte sa na výhradu vo svedomí?

Zhromaždenie za náboženskú slobodu na Floride v USA. Foto: canonandculture.com

Sekírovanie kresťanov v západnom svete naďalej pokračuje. Ako mu vieme čeliť?

Na nasledujúce správy som narazil počas tohtoročných letných týždňov surfujúc na internete.

Katolícky domov dôchodcov v belgickom mestečku Diest bol potrestaný súdom pokutou 6 000 eur za to, že nedovolil vykonať eutanáziu 74-ročnej Mariette Buntjens. Napokon ju usmrtili niekde inde. Nechceš zabíjať? Zaplatíš daň z nezabíjania.

Podstatne horšie dopadla v Kalifornii firma prevádzkujúca kresťanskú zoznamovaciu webovú stránku ChristianMingles. Je kresťanská, a teda neumožňovala zoznamovať sa párom rovnakého pohlavia. Súd jej uložil zaplatiť odškodnenie páru gayov, ktorí firmu zažalovali. A k tomu zaplatiť súdne trovy 450-tisíc dolárov.

Pracovník tlačiarne z Lodže v Poľsku odmietol tlačiť propagandistické materiály LGBT organizácie Business Forum s odôvodnením: „Nebudeme sa svojou prácou podieľať na propagácii LGBT.“ Súd v Lodži mu dal pokutu 200 zlotých.

Poľská doktorka Katarzyna Jachimowicz, pracujúca ako obvodná lekárka v Nórsku, bola prepustená, lebo odmietala podávať pacientom prostriedky schopné vyvolať potrat.

Majiteľka kvetinárstva Baronelle Stutzman z Richlandu v štáte Washington nechcela poskytnúť kvetinovú výzdobu na svadobnú hostinu páru gayov. Stutzman nemá nič proti gayom. Jedného z páru, ktorý ju žaloval, pozná roky a predávala mu kvety. Neodmieta ľudí. „Keby tí dvaja za mnou prišli, objala by som ich,“ hovorí táto 71-ročná matka ôsmich detí a stará mama dvadsiatich troch vnúčat. Verí len, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Súdny proces ju môže zruinovať.

Kvetinárka Baronelle Stutzman verí, že manželstvo je zväzok muža a ženy. Nemá nič proti gayom, jednému z nich roky predávala kvety. Súdny proces ju môže zruinovať. Zdieľať

Bývalý študent katolíckej strednej školy v Memphise v americkom štáte Tennesee žaluje školu o milión dolárov, lebo ho poškodila. Čím? Nedovolila mu priviesť si na študentský tanečný večierok partnera rovnakého pohlavia. Katolícka škola sa nesmie správať podľa kresťanskej morálky.

Francúzska ministerka pre rodinu (to je fakt pikantné) Laurence Rossignol hovorí, že je potrebné dať do trestného zákonníka nový trestný čin. Trestným sa má stať upozorňovanie na škodlivosť potratu na webových stránkach.

Žaloby na biskupov zo strany LGBT ideológov pre hlásanie obvyklých biblických postojov katolíckej cirkvi k homosexuálnemu spôsobu života sa stávajú bežnou vecou.

Stačí trochu viac „gúgliť“ a zoznam týchto udalostí sa rozšíri podstatne viac. Je to iba za jedno leto. Za posledné dve desaťročia by sme ich napočítali zrejme stovky. Len tých zverejnených na kresťanských webových stránkach.

Čo spája všetky tieto udalosti? Popieranie práva na výhradu vo svedomí. Za pár desiatok rokov došlo na Západe k úplnej výmene morálky. Biblická morálka bola zamenená za súčasnú morálku extenzívne chápaných „ľudských práv“. V roku 1989, keď padal komunizmus, by žiadna zo spomenutých udalostí ešte nebola možná.

Tí, čo presadzujú novú morálku, nehodlajú s nikým vyjednávať. Podľa nich tí, čo sa chcú naďalej kvôli svojmu svedomiu formovanému najmä vierou viditeľne držať biblickej morálky, si zasluhujú byť vytlačení na okraj spoločnosti alebo majetkovo zruinovaní, v krajnom prípade i zavretí do väzenia.

Najhoršia je situácia v anglosaských krajinách, teda v USA, Veľkej Británii a v Kanade. Naopak, tyrania novej morálky je zatiaľ slabá práve v postkomunistických krajinách strednej Európy, možno práve pre skúsenosť s extrémne protináboženským komunizmom. Samozrejme, že táto tyrania novej morálky, či skôr „morálky“, dopadá najmä na kresťanov, i keď nielen na nich.

Aká je momentálna dispozícia kresťanov (a nielen ich) vzdorovať novej tyranii?

Majiteľka kvetinárstva Baronelle Stutzman z mesta Richland v USA. Foto: adflegal.org

Bitka o zmluvy o výhrade vo svedomí

Na Slovensku sa veľká bitka o právo na výhradu vo svedomí zviedla v roku 2006. Premiér Dzurinda sa postavil proti programovému vyhláseniu vlastnej vlády a odmietol predložiť na rokovanie vlády pripravené dve zmluvy o výhrade vo svedomí, jednu medzi Slovenskou republikou a Svätou stolicou, druhú medzi Slovenskou republikou a slovenskými nekatolíckymi cirkvami.

Na protest proti premiérovmu rozhodnutiu vo februári 2006 odišli zo svojich postov kresťanskodemokratický predseda parlamentu a traja kresťanskodemokratickí ministri. V júni sa konali predčasné parlamentné voľby, teda o tri mesiace skôr, ako bol riadny termín.

Mohli by sme použiť i formuláciu, že z vlády odišli „predseda parlamentu z KDH a traja ministri z KDH“ a formálne by to bolo pravdivé, avšak čosi významné by sa tým zamlčalo. Zamlčala by sa skutočnosť, že KDH svoj odchod z vlády neskôr oľutovalo. Po júnových voľbách 2006 sa KDH ocitlo v opozícii a po letných prázdninách začalo v KDH obdobie, keď sa na nespočetných stretnutiach členovia KDH s ľútosťou sťažovali: „Prečo sme len vystúpili z vlády?“

Toto obdobie sa začalo práve pred desiatimi rokmi. O niekoľko mesiacov na sneme KDH v Prešove v júni 2007 jeden z ministrov, ktorí odišli z vlády, Martin Fronc v prejave označil odchod KDH z vlády za chybu. Delegáti snemu reagovali búrlivým súhlasným potleskom. Toto oľutovanie zásadného postoja bolo jednou z príčin, prečo sa KDH postupne premenilo na mdlú stranu s nejasnými postojmi. Tiež to bola jedna z príčin, i keď nie hlavná, prečo v roku 2008 z KDH odišli niektorí dlhoroční predstavitelia KDH vrátane autora článku. Tí totiž odchod z Dzurindovej vlády nikdy neoľutovali.

Prijatie zmlúv o výhrade vo svedomí na Slovensku by malo obrovský pozitívny morálny medzinárodný dosah. Zdieľať

V roku 2006 boli na prijatie zmlúv o výhrade vo svedomí ideálne podmienky, čo sa týka zloženia parlamentu. Pozitívny morálny medzinárodný dosah prijatia zmlúv by bol býval obrovský. Chýbal iba súhlas kresťanskodemokratického premiéra.

Dnes, keď vidíme v rámci sekulárneho Západu už niekoľkoročnú vlnu sekírovania až prenasledovania kresťanov, vidíme tiež, že proti tejto vlne kresťania neuspejú, ak vzdanie sa niekoľkých mesiacov vládnutia budú považovať za príliš veľkú obeť.

Treba spomenúť aj veľmi chladný postoj niektorých významných biskupov z predošlej generácie, ktorí vystúpenie KDH z vlády vtedy neocenili, čo kádeháci považovali za podraz.

Úplne iný tón znel po desiatich rokoch na púti v Šaštíne v roku 2016, kde arcibiskup Bernard Bober vo svojej kázni povedal: „Byť kresťanom v Európe nie je dnes ani bezpečné, ani žiadané. ... Nemôžem mlčať, keď vidím, ako cielene a takticky narastá tlak na veriacich ľudí aj v našom priestore.“

Áno, doba pokročila.

Výhrada vo svedomí sa v Amerike volá „religious liberty“

Ak ste počuli za posledné roky, že kresťania a priamo aj cirkvi v USA zápasia o „religious liberty“, čiže o náboženskú slobodu, vedzte, že v podstate ide o boj za právo na výhradu vo svedomí. A tento názov je ešte výstižnejší. Áno, o čo iné ide ako o náboženskú slobodu?

Aj u nás za komunizmu bolo možné chodiť do kostola. Samozrejme, každý si potom musel znášať prípadné následky na svojej pracovnej kariére, keďže vláda komunistickej strany siahala na každé jedno pracovisko a byť viditeľne kresťanom znamenalo byť diskvalifikovaný pri kariérnom postupe.

V dnešnej Amerike kresťanské organizácie zápasia o to, aby v rámci platenia sociálneho poistenia svojich zamestnancov nemuseli platiť za potrat, antikoncepciu či chirurgickú „zmenu pohlavia“. Malí podnikatelia za to, aby sa nemuseli podieľať na organizácii svadobných hostín pri uzatvorení „manželstva“ osôb rovnakého pohlavia.

Učitelia v školstve a rodičia detí za to, aby mohli vyslovovať normálnu podporu tradičnej rodine a názory na kresťanskú sexuálnu výchovu. Kresťanské školy za to, aby mohli ostať kresťanskými. Zdravotníci za to, aby nemuseli ísť proti ľudskému životu.

Hillary Clinton chce náboženskú slobodu úplne zničiť. Donald Trump je ľahostajné dieťa sexuálnej revolúcie. Je čas na hľadanie nových stratégií. Zdieľať

Zároveň sa kresťania v Amerike nachádzajú politicky v podobnom rozklade ako kresťania na Slovensku. Konzervatívni kresťania v Amerike sa v politickej oblasti vždy spoliehali na vedenie Republikánskej strany. Dnes sa tam nemajú o koho oprieť, ak nerátame kandidáta na viceprezidenta, ktorým je Mike Pence. O význame funkcie viceprezidenta si však netreba robiť ilúzie. Ten, kto je teraz v republikánskej strane jediný dôležitý, je Donald Trump. A Trump je presným opakom kresťanského konzervatívca. Názormi, osobným životom i verejným vystupovaním.

Aký je postoj prezidentských kandidátov k téme „religious liberty“? Hillary Clinton chce náboženskú slobodu úplne zničiť. A nestačí jej, že potraty počas celého tehotenstva, „manželstvá“ osôb rovnakého pohlavia a ideológia genderu sa presadili v USA. Clintonová je mesianistické dieťa sexuálnej revolúcie. Táto agenda sa musí podľa nej presadiť na celom svete. A náboženstvá podľa nej majú v týchto témach zmeniť svoje učenie. Tento neuveriteľný názor vyslovila v roku 2015.

Trump je zase ľahostané dieťa tej istej sexuálnej revolúcie. Na týchto témach mu vôbec nezáleží. Preto sa o nich v prezidentskej kampani ani príliš nehovorilo. Konzervatívni kresťania ešte nikdy neboli takí ignorovaní v závere kampane volieb, ako je to teraz.

Pre kresťanov je čas na analýzy úspechov i neúspechov, reorganizácie síl, hľadania nových stratégií. Či už v Amerike, alebo na Slovensku. Nič sa totiž nekončí.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo