Premiér v Sobotných dialógoch Byť v EÚ a NATO nie je náboženstvo, hovorí Fico. Do roku 2027 výdavky na zbrojenie nezvýši

Premiér Robert Fico sa v Sobotných dialógoch Slovenského rozhlasu vrátil k svojim vyjadreniam o tom, že Slovensku by svedčala neutralita. Podľa lídra Smeru treba brať do úvahy rôzne varianty, ktoré môžu prísť v budúcnosti, keďže nikto nevie, ako sa svet bude vyvíjať.

„Nebuďme takí zadubení, že iná možnosť nie je. Kto čakal, že sa rozpadne Varšavská zmluva alebo že Veľká Británia vystúpi z Európskej únie? (...) To nie je náboženstvo, byť v NATO ani v Európskej únii,“ povedal premiér, hoci dodal, že členstvo v oboch organizáciách má pre Slovensko z pohľadu kolektívnej bezpečnosti obrovské výhody.

Podľa Fica vo svete prestal fungovať bezpečnostný systém, pokiaľ ide o medzinárodné právo a použitie vojenskej sily. Každá krajina má právo rozhodnúť sa, v akom systéme bezpečnosti chce fungovať, a má právo na kritický hlas aj voči NATO.

Moderátora sa tiež pýtal, či by išiel bojovať proti Rusom, ak by došlo ku konfliktu medzi NATO a Ruskom.

Na margo záverov samitu Severoatlantickej aliancie v Holandsku povedal, že Slovensko na budúci rok nezvýši zbrojné výdavky a tak to bude aj v roku 2027.

„Caplo sa číslo päť, ktoré je absolútne nereálne, ale je to politické číslo, nie právny záväzok,“ povedal premiér. Zároveň však deklaroval, že Slovensko si plní záväzky, ktoré Aliancia očakáva. Prípadné navýšenie zdrojov v rezorte obrany musí ísť podľa jeho slov do civilných projektov. 

„Slovensko je suverénna krajina, stanovíme si vlastné tempo, vlastnú štruktúru výdavkov na obranu. 2026, 2027 nič.“

Pri Ukrajine v EÚ vidí viac výhod ako nevýhod

Premiér sa vyjadril aj k členstvu Ukrajiny v Európskej únii, pre ktoré si počas piatka posielal odkazy s predsedom SNS. Zatiaľ čo Andrej Danko Ukrajinu v EÚ nechce, Robert Fico vidí v jej členstve viac výhod ako nevýhod, no zdôraznil potrebu splnenia podmienok. 

Kým sa však Ukrajina stane členom, podľa premiéra ubehnú roky a nebude pri tom ani on, ani Volodymyr Zelenskyj. Na stretnutie s ukrajinským prezidentom momentálne nevidí dôvod. „On ma nenávidí, lebo si dovolím hovoriť vlastný názor na vojnu na Ukrajine,“ vravel Fico.

„Ja som mu vytkol, že obral Slovensko o 500 miliónov eur, pretože zastavil tranzit ruského plynu cez Slovensko. Pre mňa má význam komunikovať a rokovať s predsedom vlády Ukrajiny a môžem potvrdiť, že opäť pripravujeme ďalšiu vládu,“ poznamenal. 

V prípade, že by stretnutie malo racionálny zmysel, rokoval by so Zelenským. Na jeseň sa však chce stretnúť s ukrajinským predsedom vlády Denysom Šmyhaľom. 

Za najpodstatnejšie pokladá, aby sa na Ukrajine čo najskôr skončila vojna. „To prvé, čo potrebujeme, je, aby sa skončila vojna, a to druhé, čo potrebujeme, je, aby sa po skončení vojny nadviazali normálne štandardné politické vzťahy,“ povedal.

Prístup eurokomisie pokladá za konštruktívny

V prípade možného zastavenia dodávok plynu z Ruska, ktoré plánuje Európska únia, vymenoval Fico viacero významných problémov. Prvú vážnu prekážku by podľa neho predstavovali poplatky za prenos. Keď pôjde plyn cez viacero krajín, zistíme, že tranzitné poplatky môžu byť podstatne vyššie, ako sú teraz, zdôraznil premiér. Ďalej upozornil, že po zastavení toku z východu na západ okamžite stúpne cena tejto komodity.

Problém predstavuje podľa premiéra aj fakt, že Slovensko nemá priamy prístup k terminálom skvapalneného plynu. Fico sa taktiež spýtal, kto bude kompenzovať škody v prípade, že cena plynu pre domácnosti vzrastie. 

„Čo sa stane so žalobou, ktorú na nás určite podá Gazprom, ktorá má hodnotu 16 až 20 miliárd eur? Kto to za nás zaplatí? Pokiaľ nebudem poznať odpovede na tieto otázky, nevidím žiadny dôvod, aby som súhlasil s osemnástym sankčným balíkom,“ doplnil predseda vlády.

Európska komisia si podľa neho uvedomuje, že Slovensko bude v prípade úplného zastavenia dodávok plynu z Ruska najpostihnutejšou krajinou. Preto premiér považuje prístup Komisie za konštruktívny. Zároveň pripomenul, že zastavenie má byť prijaté ako legislatívny akt, a teda kvalifikovanou väčšinou. V tomto prípade nemá Slovensko právo veta ako v prípade iných sankcií, dodal premiér.

Schválenie štátneho rozpočtu na budúci rok pokladá za prioritu, vylúčil však spájanie hlasovania o rozpočte s hlasovaním o vyslovení dôvere vláde.

„Musíme nájsť 76, 77 hlasov na schválenie rozpočtu. Ak budú chcieť kolegovia z Hlasu a SNS pokračovať vo vláde, budú sa musieť dohodnúť. Ak sa nedohodneme, neviem si predstaviť, že pôjdeme do rozpočtového provizória,“ poznamenal.