Ďalší svadobný fejtónik Čo som sa dozvedel „na voľnom obrade“ svojej sesternice o postkresťanskej láske

Vzali sa moja 30-ročná sesternica a jej 32-ročný frajer.

Sesternica je veľká maznáčka a ženích je veľký maznák. Obaja od útleho veku túžili po láske a bezpečí v útulnom rodinnom hniezde, našli na to ideálneho partnera a sú rozkošní.

Zostáva už len zablahoželať.

Na rozdiel od svadby v lete 2022, na ktorej sa dali za slovenskej a mexickej účasti pozorovať dôsledky globalizácie, išlo predvčerom o výhradne vnútrorakúsku záležitosť.

Všetci svadobčania boli z krajného západu Dolného Rakúska alebo zo susediaceho východného Horného Rakúska.

Homogenita bola taká úplná, že všetci svadobčania rozprávali presne tým istým rakúskym dialektom. Najextrémnejšiu inakosť som predstavoval ja s tým, že som počas 33 rokov mimo rodného kraja prevzal trošku mäkšiu burgenlandskú výslovnosť nárečového slova „komár“.

Svadba sa uskutočnila vo wellness hoteli na hornorakúskej strane pohoria Šumava, zopár kilometrov od českej hranice, no napriek tomu aj čašníci a organizátorky rozprávali presne tým istým dialektom ako hostia.  

Samozrejme, v tom „romantickom hoteli“ pracuje aj český personál, to však výlučne v kuchyni a pri upratovaní, nemá prísť do kontaktu s hosťami.

Svadba tak na jednej strane ponúkla – priam v laboratórnych podmienkach – sondu do tradičného rurálneho vidieka. Nebol tam ani jeden mešťan, minimálne desať z 33 svadobčanov žije na aktívnej farme, väčšina vrátane nevesty vyrástla na statku.

Na druhej strane svadobný pár nielenže nazval podujatie „voľný svadobný obrad“, no prišiel s množstvom inovácií.

Posledný z mojich sedemnástich bratrancov a sesterníc, ktorý sa zosobášil v kostole, tak urobil asi pred dvadsiatimi rokmi. Poniektorí v „arcikatolíckom Rakúsku“ dávajú deti ešte pokrstiť, ale tým sa to končí.

Najdôležitejšou novinkou bola absencia Boha, cirkvi a akejkoľvek zmienky o transcendentálnej dimenzii.

Ani na rakúskom vidieku už nie je neobvyklé, keď sa pár zosobáši len civilným obradom alebo sa vôbec nezosobáši.

V mojej širšej rodine je to skôr normou – aj keď rodičia sú praktizujúci katolíci. Posledný z mojich sedemnástich bratrancov a sesterníc, ktorý sa zosobášil v kostole, tak urobil asi pred dvadsiatimi rokmi.

Poniektorí v „arcikatolíckom Rakúsku“ dávajú deti ešte pokrstiť, ale tým sa to končí.

„Voľný“ civilný obrad ako taký nikoho nemohol prekvapiť, tichý rozruch však vyvolalo rozhodnutie svadobného páru, že prijme nové priezvisko.

Nie celkom ľubozvučné, taliansky znejúce priezvisko ženícha ani zemité sedliacke priezvisko nevesty, ale úplne nové, v rodine neexistujúce, vymyslené priezvisko.

Niečo romantické, čo vidíme v noci na oblohe.

Myslím si, že moja sesternica v tom môže byť trendsetterka.  

Keď si Nemci už raz do roka môžu na úrade vybrať nové pohlavie, prečo si všetci nesmieme pravidelne vyberať nové meno?

Máme na to právo, nie?

A ďalšia Slovenka sa vydala na ZápadTemné myšlienky o jednej glo­ba­li­zovanej svadbe

Martin Leidenfrost

Ostatné inovácie sa asi tak rýchlo nepresadia.

Svadba v pondelok väčšinu pozvaných nasrdila. Pondelok vznikol tak, že v tento deň pred šiestimi rokmi mali cez platformu Lovoo svoje prvé rande, no možno aj chceli šetriť – práve ten pondelok zúžil počet zúčastnených hostí na 34.

Keďže tento wellness hotel býva v pondelky zavretý, nikto sa tam nemohol ubytovať, do ďalšieho ubytka bolo ďaleko a tak všetci išli večer autom domov, hodinu a pol.

Pondelok vznikol tak, že v tento deň pred šiestimi rokmi mali cez platformu Lovoo svoje prvé rande, no možno aj chceli šetriť – práve ten pondelok zúžil počet zúčastnených hostí na 34.

Nikto preto poriadne nepil, ženích ani jednu kvapku, aj on odviezol nevestu v ten istý večer domov.

Asi sa nepresadí ani to, že ženích a nevesta nevzdávali hold zaužívaným svadobným zvykom: žiadne blokovanie cesty, žiaden únos nevesty, žiadne hádzanie svadobnej kytice. S výnimkou jedného tanca svadobného páru bezprostredne pred záverečným ohňostrojom sa ani netancovalo.

Klasická výzva „A teraz môžete pobozkať nevestu“ strácala na význame, keďže zamilovaní sa už pred vyslovením „áno“ neustále bozkávali.

Prečítané texty patrili k tým slabším: ak zo strachu, že niekde môže byť skrytý odkaz na Boha, vynecháš Pieseň piesní a najsilnejšie milostné texty z dejín literatúry, tak musíš pretrpieť nemotorné verše ženíchovej matky, ktorá rýmuje kerngesund s Hund.

Jediný odkaz na cirkevný obrad vznikol nedopatrením a prišiel od otca ženícha, ktorý po rozvode stratil kontakt so synmi: v prejave, ktorý čítal z papiera, použil vyraz „pristúpiť k oltáru“.

Napriek uvedeným obmedzeniam som nikdy v živote počas jediného dňa nepočul tak často slovo láska.

To bolo dané už výberom miesta: 600 rakúskych wellness hotelov je vysoko špecializovanou miliardovou brandžou, ktorá dobre situovanému zákazníkovi číta každé želanie z očí, sesternica so ženíchom vybrali hotel špecializovaný na lásku.

Izby niesli názvy ako „Romantik-Suite“ a celý areál bol oblepený múdrosťami o láske a šťastí.

„Tak ako slnko prebúdza krajinu, láska prebúdza naše duše.“

„Láska je, keď sa mobil stáva nepodstatnou záležitosťou.“

Vytlačené denné menu trojhviezdičkovej kuchyne v suitách nieslo názov „Ľúbostný list“, no a svadobná rečníčka z agentúry sa láskou oháňala v každej druhej vete.

Nikdy v živote som počas jediného dňa nepočul tak často slovo láska. Len si trošku kŕčovito dávali pozor, aby si náhodou neprisahali „kým vás smrť nerozdelí“ „večnú lásku“.

Veď aj neveriaci chcú byť milovaní.

Len si trošku kŕčovito dávali pozor, aby si náhodou neprisahali „kým vás smrť nerozdelí“ „večnú lásku“.

Iba takú lásku bis ins Unermessliche, „až do nemerateľného“.

Niežeby som mal z pondelkovej svadby blbý pocit.

Viem si veľmi dobre predstaviť, že manželstvo mojej sesternice vydrží dlhšie a lepšie než nejeden vzťah spečatený v kostole.

Pamätám si ju ako dobré, milé, nežné a oddané usmiate dievča a som rád, že našla presne takého, akého hľadala na Lovoo: nepije, nefajčí, nepozerá futbal, chce sa v kuse maznať a bezodkladne založiť rodinu.

Sesternica je už aj tehotná.

Nuž, pre dievčatko vybrali jedno z tých módnych rakúskych mien, pre ktoré neexistuje kresťanský svätec, ale čo už, rodinnými hodnotami predsa len žijú.

Verím, že budú krásnou, šťastnou a láskavou rodinou.

Jediné potenciálne varovné znamenie zanechal zakladateľ wellness hotela v romantickej záhrade.

Prerobil hostinec z 18. storočia, pred ktorým stála Kaplnka svätého Krištofa s Jezuliatkom. Hotelier túto kaplnku nezrovnal, no zrekonštruoval a zakomponoval ju do svojho parku pre zamilovaných – ako jedinú spomienku na kresťanstvo.

Niektorých svadobčanov v pondelok zaskočilo, že pri nohách svätca je parte. 

Zakladateľ hotela lásky zomrel vo veku 53 rokov.