Kňazi v nemocniciach | Búrka v pohári svätenej vody

Rýchlosťou blesku, bez poriadneho prerokovania a diskusie, parlament minulý týždeň schválil zákon, na základe ktorého bude poskytovateľ ústavnej zdravotnej starostlivosti (nemocnica, ústav, liečebňa...) povinný umožniť „osobe poverenej vykonávať duchovenskú činnosť“ vstup do zariadenia. Nie však hocikedy.

Prekvapuje ma ten krik a negatívna emócia, ktorá sa okolo toho vytvorila. Ak však chýba včasné a zrozumiteľné vysvetlenie a zasadenie do kontextu, nie je prekvapením, že vzniká zbytočné napätie. Pričom, ak sa na novelu lepšie pozriete, poznáte pomery a viete čítať: buď sa v praxi väčšiny nemocníc vôbec nič nemení, alebo ak áno, tak smerom k väčšej zrozumiteľnosti a lepšej dostupnosti duchovnej starostlivosti, ktorá tam už dnes je.

Vysvetlím.

Väčšina nemocníc má už po dlhé roky funkčné, dohodnuté vzťahy a fungovanie s cirkvami (nimi poverenými osobami), kde sú tieto poverené osoby súčasťou liečebného procesu. Nemocnice majú často svojich nemocničných kaplánov, majú dohodnuté ich pravidelné návštevy, ale aj tie na zavolanie.

Toto vychádza nielen zo vzájomnej tolerancie pri uspokojovaní komplexných potrieb pacienta v jeho najťažších chvíľach (na jeho vieru i nevieru), ale aj z už vyše tridsať rokov platnej legislatívy, podľa ktorej poverené osoby vykonávajúce duchovenskú činnosť majú právo na vstup do verejných zariadení sociálnej starostlivosti a zdravotníckych zariadení, detských domovov, do ubytovacích objektov vojenských útvarov, do miest, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné liečenie a ochranná výchova. Osoby v nich umiestnené majú už dnes právo na poskytnutie duchovnej starostlivosti.

Cirkvi a náboženské spoločnosti si s týmito zariadeniami dohodnú pravidlá vstupu do ich objektov a výkonu náboženských úkonov v nich, pokiaľ postup nie je upravený inými všeobecne záväznými právnymi predpismi.

Táto rýchla novela dokonca spresňuje situácie, kedy takáto osoba môže vstúpiť do zdravotníckeho zariadenia, k pacientovi – a to len v prípade, ak prítomnosť takejto osoby nenaruší poskytovanie zdravotnej starostlivosti: či už priamo tej konkrétnej osobe, alebo iným pacientom. A o tom vždy rozhoduje zdravotnícky pracovník.

Na žiadne oddelenie v nemocnici nemôžete (rodina, priateľ, duchovný...) vojsť len tak. Zodpovední zdravotnícki pracovníci posúdia, či prítomnosť hocijakej cudzej osoby (okrem sprievodcu) nenaruší poskytovanie zdravotnej starostlivosti.

Ak bol v niektorej nemocnici povolený vstup poverenej osoby len v návštevných hodinách, tak táto novela už bude poznať len obmedzenie v prípade nenarúšania procesu zdravotnej starostlivosti, nie návštevných hodín.

Celá táto novela pravdepodobne vychádza z Memoranda o spolupráci v oblasti podpory duchovnej služby v zdravotníctve, ktoré podpísal minister zdravotníctva, predseda Ekumenickej rady cirkvi, predseda Konferencie biskupov Slovenska spolu s Asociáciou nemocníc Slovenska a Asociáciou štátnych nemocníc dňa 16. 4. 2025.

Kňazi v zdravotníctveDuchovní viac nebudú návštevou. Minister Šaško uzavrel dohodu so zástupcami nemocníc a cirkví

Postoj

Keď som sa o tom snažila dozvedieť viac, zistila som, že cirkvi toto svoje právo berú oveľa vážnejšie, ako som si myslela. Snažia sa štandardizovať duchovnú starostlivosť naprieč cirkvami, napríklad formulovaním kritérií poverených osôb: ich znalostí z bioetiky, zdravotníckej etiky, právneho minima v oblasti zdravotníctva, resp. fungovania zdravotníctva a zdravotníckych zariadení.

Vytvorili Etický kódex nemocničných kaplánov a dobrovoľníkov, v ktorom sa napríklad píše, že poverená osoba rešpektuje pri poskytovaní duchovnej starostlivosti liečebný proces a vzájomnou komunikáciou a úzkou spoluprácou so zdravotníkmi prispieva k zabezpečovaniu multidisciplinárneho prístupu. Službu poskytuje tým, ktorí o ňu prejavia záujem.

Od minulého školského roka dokonca v spolupráci s Jesseniovou lekárskou fakultou Univerzity Komenského v Martine realizujú cirkvi špeciálny dvojsemestrálny formačný kurz Duchovná starostlivosť v zdravotníctve, určený práve pre osoby, ktoré budú navštevovať zdravotnícke zariadenia, chorých, ich rodiny a zdravotníckych pracovníkov. Práve beží druhý ročník, v ktorom sa vzdeláva 34 osôb. Výborne.

Postrašilo sa aj kadejakými zábavnými Svedkami liehovovými, ktorí budú odrazu behať po nemocniciach. Samozrejme, že osobou, ktorá bude môcť vykonávať duchovenskú činnosť bude len kvalifikovane vybraná osoba priamo cirkvami alebo náboženskými spoločnosťami registrovanými ministerstvom kultúry.

Dnes k tomu vydala stanovisko aj TK Konferencie biskupov Slovenska.

„Žiadny duchovný nebude poskytovať duchovnú starostlivosť bez súhlasu pacienta. ... V prípade maloletej osoby zostáva právom jej právneho zástupcu dať súhlas na poskytnutie takejto starostlivosti.

Duchovný... už nebude mať postavenie „návštevy“, bude mať prístup do nemocničného zariadenia aj mimo návštevných hodín, vždy však s rešpektovaním personálu a zdravotníckych výkonov, aby v prípade záujmu mohol poskytnúť chorým, rodinným príslušníkom i zdravotníckemu personálu duchovnú starostlivosť.“

A tak sa pýtam, že načo je táto negatívna emócia dobrá, keď bez ohľadu na vieru/nevieru všetko to, čo som napísala, vychádza len z platnej legislatívy a verejne dostupných informácií, ktoré si pred vyvolaním emócie môže naštudovať a prečítať hocikto.