V posledných dňoch sa veľa hovorí o vládnom návrhu na zmenu Ústavy Slovenskej republiky, ktorý polovicu bodov prebral z návrhu KDH predstaveného minulý rok v lete. Žiaľ, verejný priestor zaplnili účelovo zavádzajúce výklady tejto novely a fakty predbiehajú emócie – novela vraj vymazáva medzinárodné zmluvy, vraj popiera existenciu intersexuálnych osôb, vraj odporuje nášmu členstvu v Európskej únii.
Ako právnik a pedagóg, ktorý sa celý život venuje európskemu právu, a ako podpredseda strany, ktorá Slovensko do Únie priviedla, chcem tieto tvrdenia jednoznačne vyvrátiť.
Začnime teda pekne po poriadku.
Ohrozuje novela ústavy naše členstvo v EÚ?
Slovensko sa stalo členom Európskej únie v roku 2004. Nebola to náhoda. Bolo to rozhodnutie, za ktorým stála v tom čase väčšina občanov, ale aj predstavitelia KDH, vtedajší ministri a odborníci, ktorí verili, že Slovensko má patriť medzi demokratické a slobodné štáty Európy. Bolo to KDH a jeho vyjednávač Ján Figeľ, ktorí v tejto historickej etape formovali smerovanie našej zahraničnej politiky a priviedli Slovensko do EÚ.
Preto vieme najlepšie, že vstup do Únie nikdy neznamenal, že sa vzdávame svojich právomocí, hodnôt alebo vlastnej ústavy.
Slovensko sa pripojilo k projektu spolupráce – nie podriadenosti nejakého „superštátu“. Práve naopak. Už v roku 2001, teda skôr ako Slovensko vstúpilo do EÚ, predložili poslanci v parlamente deklaráciu o zvrchovanosti Slovenska v kultúrno-etických otázkach a parlament ju schválil 59 hlasmi zo 101 prítomných poslancov.
Môže teda povýšenie tohto vyhlásenia na ústavnú úroveň ohroziť naše členstvo v EÚ? V žiadnom prípade. Podobné ústavné zásady aplikujú aj iné členské krajiny. Za všetky spomeniem našich susedov Česko a Nemecko.
Vstupom do Európskej únie sme preniesli časti našich suverénnych práv na Európsku úniu. Ale len vo vymedzených oblastiach. Zároveň Európska únia v zmysle článku 4 Zmluvy o Európskej únii rešpektuje rovnosť členských štátov, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch. Medzi takéto oblasti, ktoré neboli prenesené na Európsku úniu, patria aj oblasti ochrany života, rodiny či ľudskej dôstojnosti, výchovy a vzdelávania.
Napriek tomu sa čoraz hlasnejšie ozývajú hlasy, ktoré tvrdia, že Slovensko vstupom do EÚ odovzdalo svoju suverenitu a že európske právo dnes vládne aj nad našou ústavou. Ako keby Brusel mohol jedným rozhodnutím prepísať naše hodnoty, zákony či dokonca samotnú podstatu štátu.
Možno sa na prvý pohľad zdá, že ide o hlasy tých, ktorým záleží na jednote európskeho spoločenstva, no paradoxne, ak by bola pravda to, čo hovoria, bol by to začiatok konca Európskej únie. Nepoznám totiž takú členskú krajinu, ktorá by bola schopná vzdať sa vlastnej identity a nechať o sebe rozhodovať v Bruseli aj v tých otázkach, ktoré patria do výlučnej kompetencie členských štátov.
Opäť ide o účelovú manipuláciu. Pôvodný návrh vládnej ústavnej novely skutočne hovoril o tom, že medzinárodné zmluvy nemajú prednosť pred slovenskými zákonmi, ak sú v rozpore s ústavou, no tu je potrebné jasne povedať, že ide o neaktuálne znenie a proti pôvodnému zneniu som aj ja zásadne namietal.
V súčasnom znení návrhu, ktorý v parlamente prešiel do prvého čítania, takúto formuláciu už nenájdete. Jej miesto nahradila formulácia prebraná z návrhu KDH a hovorí, že „Slovenská republika si zachováva zvrchovanosť predovšetkým vo veciach národnej identity tvorenej najmä základnými kultúrno-etickými otázkami, ktoré sa týkajú ochrany života a ľudskej dôstojnosti, súkromného a rodinného života, manželstva, rodičovstva a rodiny, verejnej morálky, osobného stavu, kultúry a jazyka, ako aj rozhodovania o veciach s tým súvisiacich v oblasti zdravotníctva, vedy, výchovy, vzdelávania, osobného stavu a dedenia“.
Táto formulácia je legitímnou ochranou právomoci štátu v oblasti, ktorá je výsostne národná – a plne v súlade s európskym právom.
Ak si teda zoberieme napríklad často spomínané zmluvy so Svätou stolicou, tie boli riadne ratifikované ústavnou väčšinou a sú súčasťou právneho poriadku Slovenskej republiky. Majú prednosť pred našimi zákonmi a novela ústavy na tom nič nemení. Navrhované znenie nikde nehovorí o ich oslabení či zneplatnení. Šírenie opaku je nepresné a zavádzajúce.
Treba si uvedomiť, že slovenský právny poriadok dnes žiadne „intersex“ pohlavie nepozná. Preto neexistuje právna kategória, ktorú by novela zavádzala, menila alebo rušila. Z hľadiska legislatívy je klauzula o definovaní dvoch pohlaví formálne neutrálna. Zachováva status quo.
Ide o vyhlásenie, ktoré nemení žiadnu konkrétnu právnu úpravu, a teda ani nezasahuje do práv ľudí s vývojovou odchýlkou. Nezakazuje pre nich medicínsku starostlivosť a v žiadnom prípade nepopiera ich existenciu.
Na Slovensku nie sme jediní, kto rieši otázku dvoch pohlaví. Len nedávno svet obletela správa o tom, že britský najvyšší súd rozhodol, že žena je niekto, kto sa tak biologicky narodil. Áno, tak ďaleko to zašlo. Súdy sa dnes žiaľ musia zaoberať aj takýmito pseudotémami a to je dôvod, prečo musí ústava jasne definovať aj takú bazálnu vec, ako je ľudská biológia.
V niektorých mediálnych výstupoch sa objavilo dokonca aj obvinenie, že KDH podporou ústavnej novely napomáha Smeru meniť volebný systém tak, aby si zabezpečil moc na dlhé roky. Toto je čistá nepravda.
Hoci KDH má už dlho vo svojom programe zmenu volebného systému a považujeme túto zmenu za potrebnú, naša predstava je, že nie je možné zrušiť jeden volebný obvod v ústave bez toho, aby nebol pripravený nový volebný zákon, s ktorým by súhlasili strany koalícia aj opozície a ktorý by bol prijatý ústavnou väčšinou.
Naším cieľom je zlepšiť zastúpenie regiónov v celoštátnej politike pri zachovaní pomerného volebného systému. Aj nezávislí odborníci potvrdili, že model, ktorý navrhuje KDH, je politicky neutrálny, teda nebude z neho ťažiť alebo, naopak, strácať žiadna konkrétna politická strana. Jediným víťazom budú ľudia v regiónoch, ktorí získajú lepšie a priamejšie zastúpenie v parlamente.
Keďže zatiaľ neprebehli ani politické diskusie na túto tému, KDH jasne vyhlásilo, že nepodporí vypustenie jedného volebného obvodu z ústavy v rámci aktuálne prebiehajúcich rokovaní parlamentu o ústavných zmenách.
Na záver si len pripomeňme, že keď sa v roku 2014 menila ústava, tiež sa šírili obavy, že KDH pomáha Smeru ovládnuť justíciu výmenou za ústavnú definíciu manželstva. Ubehlo jedenásť rokov. Ako konkrétne táto zmena pomohla Smeru ovládnuť justíciu? Nijako. Ukázalo sa, že išlo len o politické strašenie odporcov ústavných zmien.
A tak je to aj dnes.
Zásadná debata o smerovaní štátu je zatienená manipulatívnymi a účelovými výkladmi novely ústavy, o ktorej majú už čoskoro poslanci v parlamente hlasovať. KDH však bude aj naďalej konať s rozvahou a v súlade s hodnotami, ktoré presadzujeme už 35 rokov.