Šéf euromisie Zdechovský Objavujú sa tie isté mená, o ktorých písal Kuciak. Blaha v Bruseli iba lezie Putinovi do zadku, inak nerobí nič

Europoslanec Tomáš Zdechovský (KDU-ČSL) bol predsedom delegácie Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu (CONT), ktorá navštívila Slovensko, aby preverila zaobchádzanie s európskymi peniazmi. 

Delegácia preverovala údajné prípady korupcie a zneužitia európskych dotácií, okrem iného v oblasti podpory penziónov, ktoré v skutočnosti boli využívané na súkromné účely ako takzvané haciendy.

Na Slovensku sa delegácia stretla s koaličnými aj opozičnými politikmi, odborníkmi aj aktivistami. Zo strany vlády misia Európskeho parlamentu čelila kritike, minister vnútra Matúš Šutaj Eštok delegáciu označil za „trestnú výpravu z Bruselu“, Andrej Danko vyhlásil, že europoslanci „tu nemajú čo kontrolovať“.

Na tlačovej konferencii ste hovorili, že haciendy nie sú jediným problémom, s ktorým ste sa stretli. Čo je z vášho pohľadu ten najväčší?

Na Slovensku máte napríklad predražené kamerové systémy. Kamera, ktorá stojí v Českej republike tristo korún, keď si ju obstarávajú niektoré vaše obce, stojí štyri a pol tisíca a čerpáte to z eurofondov.

Je tu predraženie stavieb. Stavba je vysúťažená za desať miliónov eur a konečná cena je tridsať miliónov. Je to zlou prípravou, infláciou a ďalšími faktormi. 

Je tu obrovský problém malých projektov, ktoré nemajú žiaden efekt. Slovensko za dvadsať rokov nepostavilo chrbtovú infraštruktúru, nebolo schopné sa modernizovať a prilákať veľké množstvo investorov, urobiť niečo, čo zamestná rómsku komunitu. Dostalo miliardu na rómske projekty a desať percent tých peňazí chce dať na dva projekty, ktoré z môjho pohľadu nedávajú zmysel, napríklad mediálne centrum v Banskej Bystrici.

Stavať mediálne centrum, keď v rade rómskych osád nemáte pitnú vodu, kde tí ľudia v živote nevideli zubára a ženy po niekoľkých pôrodoch nevideli gynekológa, mi pripadá smiešne. A hlavne sa tu nebojuje s rómskou prácou načierno. To vnímam ako veľmi pálčivé.

Je to zlyhaním štátnych orgánov a výsledkom chybného štátneho plánovania alebo skôr dôsledkom chýb v mimovládnom sektore, ktoré tieto projekty sprevádzajú?

Nie, vnímame to ako výsledok toho, že keď sa na Slovensku menia vlády, nie sú schopné udržať nejaký plán rozhodovania. My v Česku sme vzali to, čo pripravila predošlá vláda, pokračujeme v tom a vďaka tomu sa za štyri roky postavilo vyše tristo kilometrov diaľnic. A ďalšia vláda, ktorá príde, či už z radov súčasnej koalície, alebo opozície, bude mať nachystané projekty na stavbu päťsto kilometrov diaľnic a štyristo kilometrov železníc. Je potrebné si určiť, ktoré projekty urobia Slovensko „Great Again“, a s nimi pracovať.

Na Slovensku vyvolal istý rozruch váš výrok o „banánovej republike“. Nie sú takéto slová príliš príkre, keď napríklad aj v Česku máte kauzy ako Čapí hnízdo? Je Slovensko na tom naozaj o toľko horšie?

V Českej republike to boli jednotlivé prípady, Čapí hnízdo nie je systémové pochybenie, ale pochybenie v jednotlivom prípade. Na Slovensku je v množstve programov systematické tunelovanie peňazí. Je tam vidieť organizovanú skupinu.

Meno pána Bödöra desať rokov vidíme vo všetkých správach kontrolného výboru a ľudia a stavebné firmy, ktoré sú na neho napojené, sú všade. To je z môjho pohľadu celé zle.

Na tlačovke ste povedali, že tie isté mená, ktoré sme počuli v čase kauzy Kuciak, sú tie isté, ktoré vidíme dnes. Je to práve pán Bödör alebo vám napadá niekto iný?

Nechcem všetkých menovať, lebo teraz na nich veľmi namierime svetlo, ale pán Bödör je krásny príklad. O ňom Kuciak písal vo svojich článkoch. 

Ale sú tu, samozrejme, podnikatelia, ktorí sú s ním spojení. Máme sieť asi dvadsiatich ľudí, ktorí v tom boli v čase vlády Smeru v rokoch 2014, 2015, 2016 namočení. A keby ste si prešli haciendy a pozreli sa, kde sú, zistíte, že je to polmesiac. Je to tá istá skupina na juhu, okolo Martina a okolo Banskej Bystrice.

Spomínali ste, že Nitra je problémový región. Môžete o tom povedať viac?

Mám Nitru strašne rád, to bol vždy katolícky veriaci región. Ale musím povedať, že istá skupina ľudí, ktorá tam ovládla samosprávu, to poslala celé do kelu. Nehovorím, že vo všetkých projektoch, ale v poľnohospodárskych vidíte niekoľko mien.

Na Slovensku zaznieva kritika vašej návštevy a mnohí si môžu položiť otázku, nakoľko skupinka europoslancov, ktorá príde na pár dní a dostane pár podnetov, dokáže naozaj preniknúť do toho problému.

Opakovane hovorím, že sme „padli z Marsu“.

Mám tu rodinu a som s ňou v kontakte, neustále mi posielajú nejaké kauzy. Navyše príprava na túto misiu trvala pol roka, za ten čas sme si prečítali všetky správy neziskoviek, či už Transparency International, alebo Zastavme korupciu, mal som asi 80 stretnutí s ľuďmi, ktorí nahlasovali korupciu, s predstaviteľmi opozície aj koalície. 

Slovensko mám v gescii 11 rokov, každý deň mám otvorené slovenské médiá. Myslím, že veľa Slovákov nemá taký prehľad o Slovensku ako my, navyše – šéf mojej kancelárie je Slovák.

Je to o dlhodobej systémovej práci.

Zachytili ste status Ľuboša Blahu na vašu adresu?

Nezachytil, ale my Ľuboša Blahu v Českej republike berieme ako takého šaška v Európskom parlamente. On tam nepracuje, chodí si len po peniaze. Nevidel som žiadnu činnosť okrem jeho najzábavnejšej činnosti, lezenia do zadku Vladimira Putina. Nesledujeme ho, smejeme sa mu a Slovensku prajeme, aby si nabudúce zvolilo pracovitých europoslancov, ktorí nebudú vysmievaní ostatnými sedemsto poslancami.

Váš kolega zo Zelenej frakcie hovoril o 95-percentnom poklese nahlásení prípadov korupcie. Môžete to číslo potvrdiť?

To číslo zaznelo pri stretnutí s bývalým šéfom špeciálnej prokuratúry, ale nemáme ho ako overiť, takže nechápem, prečo ho tu spomínal.

Nie je to teda oficiálny výstup komisie?

Je to jeho osobný politický názor.

To je, ako keď mi kolega zavaril, keď vyhlásil, že 80 percent projektov sú podvody. Túto informáciu nemáme. Počet problematických projektov počítam na dve desiatky.

Z celkového počtu...

Z celkového počtu 80 a predtým 150.

Tých 80 boli také, v prípade ktorých boli podozrenia?

Áno, to sú také, kde boli nejaké problémy a o ktorých sme sa dozvedeli buď od novinárov, alebo od policajtov.

Dotácie na haciendyNaozaj máme z daní podporovať budovanie penziónov?

Erik Potocký

Z pravicového pohľadu – nepokúšame sa opraviť systém, ktorý je už od základu zlý? Teda že štát alebo v tomto prípade EÚ dotáciami zvýhodňuje jednotlivých podnikateľov na úkor iných?

Áno, je obrovskou chybou Európskej únie, že takýto program vôbec podporila. Chceme urobiť systémové opatrenia v celej EÚ, aby už nikdy v žiadnom členskom štáte nebolo možné financovať súkromné podnikanie.

Kauza Čapí hnízdo je rovnaký princíp. Súkromnému podnikateľovi postavíme luxusnú haciendu za 250 miliónov, to je úplne chybné uvažovanie.

V kuloároch sa hovorí, že by sa v ďalších rokoch mohol fundamentálne zmeniť systém európskych dotácií. Je na tom niečo?

Áno, hovorí sa o tom, že by sa dotácie zmenili na pôžičky. Slovensko by dostávalo pôžičky, ktoré by muselo splácať.

Týkalo by sa to len Slovenska alebo všetkých členských štátov?

Všetkých, ale Slovensko je systémovo závislé od peňazí z EÚ. Má obrovský podiel európskych prostriedkov v investíciách, v niektorých oblastiach až 70 percent investícií financuje Európska únia.

Na úvod ste spomínali neadresnosť pomoci rómskej komunite. Prednedávnom sme mali nápad povinných škôlok, kde na seba naráža verejný záujem, respektíve záujem štátu, a záujem dotyčných rodín...

Riešenie rómskej problematiky je v tom, že Róm musí bývať, legálne pracovať a chodiť do školy. Ak toto platí, rómska komunita začne fungovať. V Českej republike máme mnoho úspešných projektov.

Najlepšie je, ak má vlastné bývanie, nie také, ktoré mu postavíte, on si ho neváži a potom ho zničí. Ak splníte tieto veci, máte rómsky problém vyriešený. Ale on sa ešte nevyriešil pri káve a chlebíčkoch pri tom, ako sa delíte o skúsenosti z celého sveta s riešením rómskej problematiky.

Mali sme projekt, kde Rómovia dostali mikropôžičku, vlastnými rukami si postavili vlastný dom. Museli však splniť dve spomínané podmienky, že mali legálnu prácu – nie ako tí, ktorí boli dvadsať rokov nezamestnaní, lebo brali peniaze načierno – a museli chodiť do školy. A do školy potom chodia.

Nie je situácia v Česku iná tým, že neexistujú žiadne väčšinovo rómske komunity, Rómovia sú teda všade v menšine a následne aj lepšie začlenení do väčšinovej spoločnosti?

Áno, ale vylúčené komunity sú napríklad v Chomutovsku alebo Ostravsku. Ale tam je potrebné zapojiť Rómov do riešenia, nie že my „gadžovia“ budeme Rómom hovoriť, čo majú robiť.