Dramatické rokovania Pred bránami Európy stojí prízrak katastrofy

Mám dojem, že zaujatí poľskou volebnou kampaňou si nevšímame zlovestnú drámu rokovaní o prímerí na Ukrajine. Mimochodom, zdá sa, že podobne ako my je na tom celá Európa, ktorá si už mentálne zvykla nielen na vojnu, ale aj na nekonečné rokovania pod Trumpovou záštitou a bizarné vyhlásenia amerického prezidenta, ktoré pri tejto príležitosti opakuje.

A že to všetko pre celkový stav vecí vo svete, a najmä na našom kontinente, opäť až tak neprekáža. Až na to, že práve v poslednom čase začala ukrajinská dráma dosť nenápadne nadobúdať podobu gréckej tragédie, v ktorej sa veci tak zlovestne zamotali, že konečná katastrofa sa čoraz viac javí ako jediné reálne riešenie.

Trump na otázku, aké ústupky musí podľa neho Moskva urobiť, nedávno bez okolkov odpovedal, že Putinovým ústupkom je, že je pripravený (zatiaľ nepriamo) nedobývať celú Ukrajinu. Toto vyhlásenie vyvolalo šok a vlnu odsúdenia, čo sa dá ľahko pochopiť z hľadiska elementárneho zmyslu pre spravodlivosť, pretože to je predsa to isté, ako keby niekto povedal svojej obeti: „Zatiaľ ťa nezabijem, sprav preto teraz všetko, čo ti poviem.“

Rokovania pred kolapsom

Lenže akokoľvek sa môžeme pohoršovať nad cynizmom Trumpových slov (nehovoriac o Putinovom kriminálnom cynizme) – americký prezident jednoducho hovorí pravdu o dnešnej realite.

Rokovania, ktoré Trump začal ešte pred svojím oficiálnym nástupom do funkcie, sú tesne pred kolapsom. Drakonické podmienky pre Ukrajinu, ktoré predložili americkí vyjednávači, Zelenskyj už v zásade odmietol.

A v istom zmysle to neprekvapuje, keďže sa zdá, že ukrajinský prezident už nemá dostatočnú politickú moc na to, aby svojej krajine vnútil mierové podmienky, ktoré Ukrajinci všeobecne považujú za hanebné. Patrí k nim totiž formálne uznanie príslušnosti okupovaných území k Rusku, večný záväzok USA vetovať členstvo Ukrajiny v západnej aliancii a záväzok Západu ako celku zrušiť všetky sankcie uvalené na Moskvu od roku 2014.

Ironicky a neironicky o európskej mierovej misiiZdá sa, že Macron so Starmerom cúvajú. Ak by sa strhla bitka, bojovali by sme?

Jan Rokita

Tieto podmienky, samozrejme, nie sú len prehratou vojnou pre Ukrajinu, ale aj hlbokým ponížením pre Ukrajincov a v podstate aj pre celý západný svet. Ťažko si napríklad predstaviť, že po takomto prímerí Poľsko s radosťou obnoví obchod s Ruskom a všetko sa vráti do stavu, akoby k vojne vlastne nikdy nebolo došlo.

Ale to všetko ešte nič neznamená. Totiž kým Trump formuluje takýto „mierový plán“, stále naň vôbec nemá súhlas Kremľa! Preto naďalej panuje obava, že ak by sa Kyjev, Amerika a Európa takto ponížili, triumfujúci Putin by pod akoukoľvek zámienkou (napríklad nejakou ozbrojenou akciou Ukrajincov) porušil podmienky prímeria a vrátil sa k vojne.

Ani Európa nechce Ukrajinu brániť

Politická podstata problému je totiž stále rovnaká.

Po prvé – Moskva nechce mier, pretože jej cieľom je zlikvidovať Ukrajinu ako suverénnu entitu a akokoľvek spojenú so Západom, a navyše sa kremeľský tyran cíti na dobrej ceste k dosiahnutiu tohto cieľa.

Po druhé – Amerika má veľký záujem o prímerie, ale nie až taký veľký, aby bola ochotná vyvinúť na Moskvu silný vojenský tlak, napríklad tým, že pristúpi k zostreleniu ruských rakiet útočiacich na ukrajinské mestá.

Plán naozaj nemámeAko môže vyzerať ukrajinské víťazstvo?

Maciej Ruczaj

Po tretie – Európa by rada zadržala Rusko na Ukrajine, pretože sa cíti týmto tlakom ohrozená, ale – čo je dôležitá zmena, ktorá v Európe v poslednom čase nastala – nemá v úmysle brániť Ukrajinu vlastnými silami a vlastnými peniazmi. O nedávnom summite EÚ v Poľsku bolo prekvapivo ticho, a ako na sieti X napísal profesor Alberto Alemanno, odborník na záležitosti EÚ, bol to pravdepodobne „najkonfliktnejší summit EÚ za posledné desaťročie“.

Nebolo to vôbec Maďarsko, ale Taliansko, Francúzsko a Slovensko, ktoré kategoricky zablokovali plán Komisie na tohtoročné výdavky na obranu Ukrajiny vo výške 40 miliárd eur, pričom argumentovali nielen tým, že nie sú schopné niesť takéto dlhové bremeno, ale najmä tým, že Ukrajinu musí brániť Amerika, pretože Európa na to nemá. Najdôraznejšia bola v tomto smere Giorgia Meloniová, ale podporil ju aj Emmanuel Macron.

Nádej dáva len Trump, a ak odstúpi...

Sotva je potrebné opakovať, že Trump blafoval, keď sebavedome vyhlasoval, že má taký vplyv na Putina, že bude schopný ukončiť vojnu. Takýto vplyv nemal, nemá a nebude mať ani v budúcnosti. A navyše (povedané Trumpovým jazykom), hoci na takúto hru aj tak nemal karty, urobil pri rokovaniach aj niekoľko chýb.

V prvom rade začal so Zelenským a s Ukrajincami zaobchádzať príliš tvrdo – v nádeji, že tým vzbudí dôveru Kremľa a pohne Putina k rokovaniam. Medzitým to malo, ako sa dalo ľahko predvídať, presne opačný účinok.

Biely dom nepochopiteľne vymenoval pre Kyjev a Moskvu samostatných vyjednávačov (Kellogg a Witkoff), čo malo za následok, že línie rokovaní sa v oboch smeroch nepriblížili, ale naopak, začali sa rozchádzať.

Okrem toho si vláda USA namýšľala, že Moskva bude ochotná pustiť na Ukrajinu európske jednotky NATO (Anglicko, Francúzsko a pod.) ako sily na udržanie prímeria, hoci pre racionálneho pozorovateľa by bol takýto súhlas Kremľa z pohľadu Moskvy celkom nezmyselný.

Očarovaní TrumpomMnohí uverili, že americký prezident dohodne rýchly mier. Lenže Moskva na to nemá racionálny dôvod

Jan Rokita

Po krachu rokovaní, ktoré sa mali uskutočniť v Londýne, sa európski lídri tvária vydesene a Američania hrozia politickým odstúpením od ďalších rokovaní. Ak sa tak stane, nemali by sme si robiť ilúzie.

Nech už totiž Trumpovu ukrajinskú a ruskú stratégiu hodnotíme akokoľvek, základným a najtvrdším politickým faktom je, že nádej na záchranu Ukrajiny dáva len Trump a jeho snaha o mier vo východnej Európe.

Nikto nevie, čo by v praxi znamenalo, keby sa Amerika vzdala svojho úsilia o dosiahnutie prímeria. Znamenalo by to ukončenie vojenskej a spravodajskej podpory Kyjevu? Ale aj keby takýto výsledok nebol okamžitý, nemal by zásadný vplyv na dlhodobú situáciu Ukrajiny. Biden podporoval Ukrajinu vojensky a spravodajsky a práve vtedy sa ukázalo, že Ukrajina vojnu prehráva. Pretože šancu na záchranu Ukrajiny ponúka len buď priama účasť Ameriky vo vojne, alebo jej schopnosť politicky vynútiť prímerie.

Dnes vieme, že to prvé je nepravdepodobné, ako aj to, že to druhé sa práve ukazuje ako nemožné. A ak sa tak stane – pred bránami Európy stojí ako temný prízrak katastrofa gigantických rozmerov.

Pôvodný text: Dramatyczne rokowania. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.