15 rokov od katastrofy pri Smolensku | Lech Kaczyński – obeť resetu a štátu z drevotriesky

Je to už pätnásť rokov od leteckého nešťastia, keď sa pri ruskom Smolensku zrútil poľský vládny špeciál s prezidentom Lechom Kaczyńským, jeho manželkou, posledným exilovým prezidentom Poľska Ryszardom Kaczorowským a viac ako 90 zástupcami politiky, štátnej správy, armády, cirkvi a občianskej spoločnosti. Symboliku katastrofy podčiarkol cieľ cesty – pietne miesto pri Katyni, kde Sovieti povraždili tisíce predstaviteľov poľských elít.

Téma zostáva vo verejnej debate výrazne prítomná, na jednej strane pre tvrdošijnú snahu Jarosława Kaczyńského, brata zomrelého prezidenta, ktorý nielenže každý mesiac verejne uctieva bratovu pamiatku, ale naďalej sa usiluje aj o pokračovanie vyšetrovania nehody.

Časť radikálneho jadra priaznivcov jeho strany Právo a spravodlivosť je presvedčená, že vinníkom nehody sú Rusi a spoluvinníkom vtedajšia vláda súčasného premiéra Donalda Tuska. Je však faktom, že za osem rokov vlády Kaczyńského strany vyšetrovanie smolenskej katastrofy nepokročilo ani o piaď. Vzhľadom na to, že Rusi nikdy reálne nesprístupnili miesto nešťastia ani neodovzdali Poľsku vrak lietadla, je jasné, že nikdy dostatočne vyšetrené ani nebude.

Smolensk je mobilizačným prostriedkom rovnako aj pre radikálne jadro liberálneho tábora. Mnoho dnešných provládnych aktivistov „vyrastalo“ práve na agresívnych protestoch proti pripomienkam katastrofy. Stal sa pre nich symbolom iracionality a tmárstva protivníkov. Tam sa tiež tvaroval nový, voči protivníkovi dehumanizujúci štýl vedenia „verejnej debaty“ na strane tvrdého jadra liberálov, ktorý rýchlo prerástol do sociálnych sietí a je dodnes „poľským normálom“.

Nepokoj na východnom krídleAko dlho bude v orgánoch EÚ fungovať Trumpov budíček?

Maciej Ruczaj

Konšpiračné teórie sa neujali

Na druhej strane je Smolensk už niekoľko rokov aj najviac preceňovaným elementom poľského verejného života. Ako hovorí v čerstvom rozhovore sociológ a autor najlepšej analýzy dejín Poľska po roku 1989 Jacek Sokołowski, „Smolensk nezmenil nič. Nebol príčinou polarizácie“, nestál pri zrode nezmieriteľnej poľsko-poľskej vojny medzi liberálmi a konzervatívcami, len potvrdil a vyostril niektoré kultúrne elementy.

Napriek obľube aj v slovenských médiách opakovaných legiend „bolo to štiepenie na tých, ktorí chceli na traumu rýchlo zabudnúť, a tých, ktorí stále cítili bolesť po najväčšom nešťastí v poľských dejinách po roku 1989, nie na priaznivcov a odporcov teórie atentátu“. V každom prípade – dodáva Sokołowski – nemal Smolensk nikdy podstatnejší vplyv na voličské rozhodnutia.

Je zaujímavé, že štiepenie v otázke smolenskej katastrofy pretrvalo takmer nezmenené aj v situácii, keď dejinné udalosti – od anexie Krymu cez zostrelenie lietadla nad Donbasom, Vrbětice, vraždu Skripala až po február 2022 – jedna za druhou začali pripomínať, že metódy ruského štátu sa v 21. storočí vôbec nezmenili.

„Uvažovanie o ruskej zodpovednosti za tragédiu nebolo iracionálne,“ hovorí Sokołowski. „Vyplývalo zo súčtu našich historických skúseností. Od nepamäti vieme, akí Rusi sú a čoho sú schopní.“

Po invázii na Ukrajine síce sa na krátke obdobie zdvihlo percento ľudí, ktorí myšlienku atentátu pripustili, ale nakoniec sa vnútropoľské štiepenie ukázalo ako dôležitejšie. Aj dnes, v čase, keď schopnosť vidieť ruské vplyvové a diverzné operácie „za každým stromom“ sa stala, naopak, súčasťou mainstreamového bontónu, je táto jedna jediná kauza zo všeobecnej náklonnosti ku konšpiračným teóriám úplne vylúčená.

Ďalší z pokusov o reset vzťahov s Ruskom

V roku 2023 sa v poľskej štátnej televízii objavil dokument s názvom Reset, ktorý sa snažil demonštrovať mieru spolupráce vtedajšej vlády Donalda Tuska s Putinovým Ruskom v období pred katastrofou a po nej. Išlo o obdobie, keď bol Sergej Lavrov pozývaný ako čestný hosť na poradu poľských veľvyslancov a poľské tajné služby podpisovali dohody o spolupráci s FSB.

Táto kapitola poľsko-ruských vzťahov bude nepochybne ešte dlho predmetom sporov historikov, v každom prípade filmoví autori (úzko spojení s konzervatívcami) v snahe „potopiť“ Tuska príliš málo zdôraznili, že Tuskova vláda iba nasledovala celozápadný trend, ktorého lídrami boli Barack Obama a Angela Merkelová.

Ide o obdobie, na ktoré veľmi radi zabúdame. Práve včera som narazil na pozvanie na nejaké veľké stretnutie s Angelou Merkelovou v Prahe. Všetkým jeho účastníkom vrelo odporúčam čítanie vtedajších názorov (nielen) nemeckého mainstreamu na tému osamotených snáh Lecha Kaczyńského o budovanie energetickej nezávislosti regiónu, varovanie Európy pred ruským plynovým imperializmom či podporu západných ašpirácií Gruzínska a Ukrajiny. Dnešní priaznivci pomoci Kyjevu v štýle „whatever it takes“ vtedy mohli puknúť od smiechu nad iracionálnymi fóbiami poľských fanatikov.

Sokołowski poukazuje na to, že „vytlačenie“ témy ruskej zodpovednosti za Smolensk (či už v krajnej podobe atentátu, alebo obyčajného cieleného zanedbania) bolo v poľskej spoločnosti úplne pochopiteľnou racionálnou reakciou na atmosféru resetu. Keby Poľsko razantne postavilo otázku vyšetrovania všetkých „podivných náhod“ sprevádzajúcich katastrofu, „zostali by sme v okamihu, keď sa naši západní partneri veselo dohovárajú s Moskvou na žiarivej budúcnosti, úplne sami“.

Vtedajšia cesta delegácie prezidenta Kaczyńského na pietne miesto v Katyni sa konala za špecifických okolností. Bola „alternatívnou trucoslavou“ voči oficiálnej medzištátnej ceremónii výročia sovietskeho zločinu, ktorú niekoľko dní predtým zorganizoval Vladimir Putin, pričom na ňu pozval Donalda Tuska, aby protiruského Kaczyńského vyšachoval. Len ťažko budeme hľadať lepší prejav ducha resetu.

Ako pri tohtoročnom výročí napísal bývalý predseda Sejmu Marek Jurek: „Bývalý dôstojník KGB, strážca pamäti o sovietskej kapitole dejín Ruska, je hostiteľom ceremónie v Katyni. Aj bez toho, čo sa stalo potom – od invázie na Ukrajinu cez likvidáciu združenia Memorial –, by sme si mali uvedomovať morálnu perverzitu tohto gesta.“ Napriek tomu na túto kremeľskú hru vtedajšia poľská vláda, v nadväznosti na zmenu politiky celého Západu, pristupovala.

Smolensk: Analýza leteckej tragédie sedem rokov po

Peter Švec

Štát z drevotriesky

Tieto medzinárodnopolitické okolnosti smolenskej katastrofy nemenia nič na fakte, že išlo zároveň o totálnu kompromitáciu poľského štátu. „Čo vtedy zafungovalo správne, najskôr pred katastrofou a potom po nej? Asi vôbec nič,“ hovorí Sokołowski. Všetko prebiehalo v duchu poľského príslovia o „štáte z drevotriesky“.

V inom komentári, ktorý vznikol pri tohtoročnom výročí, Tadeusz Stroimski zhŕňa: „Spočítajme si to: zastarané lietadlo, nedokonalý systém školenia pilotov v 36. špeciálnom pluku letectva, chybný manuál na prevoz najvyšších štátnych činiteľov, krajná nekompetentnosť a nepripravenosť úradu vlády, ministerstva zahraničia a ďalších v tomto prípade zodpovedných inštitúcií.“

A tak pätnásť rokov po leteckom nešťastí v Smolensku nezostáva iné než žiť ďalej s vedomím, že „málo vieme a už sa viac nedozvieme“, v napätí medzi jasnými indíciami toho, čoho je Putinovo Rusko schopné, a jasnými indíciami toho, že poľský štát tak či onak poskytol pre možnosť na dôjdenie k takejto nehode veľa priestoru.

Smolenská katastrofa preto nie je pre konšpiračné teórie zaujímavou témou. Skôr by sme ju mali použiť ako materiál na úvahy o povahe a zmysle nových a nových resetov s Ruskom, ktoré strednej Európe periodicky ordinujú naši západní spojenci.

A aj ako ponaučenie, že východiskovým bodom pre nás v strednej Európe je budovať silný, fungujúci a akcieschopný štát, ktorý dokáže zvládať krízové situácie a stáť si za svojím...

Text vychádza paralelne v českom denníku Echo24.