Konflikt v Gaze Dá sa hovoriť o spravodlivej vojne?

Nedávny útok izraelských vojakov na konvoj sanitiek, pri ktorom zahynulo 15 zdravotníkov a humanitárnych pracovníkov, opäť akceleroval výhrady k tomu, akým spôsobom vedie Izrael svoje vojenské operácie v Gaze.

Pre úplný obrázok tohto incidentu treba dodať, že izraelská armáda útok obhajovala s tým, že vojaci nestrieľali na žiadne sanitky, ale na podozrivé vozidlá, ktoré nemali povolenie izraelských úradov a mali vypnuté svetlá.

Videozáznam z mobilného telefónu jednej z obetí však tomu protirečí, pretože na ňom vidieť sanitky so zapnutými majákmi a núdzovými svetlami.

Incidenty, ako bol tento, vedú niekedy k porovnávaniu konfliktu v Gaze s vojnou na Ukrajine a následnej kritike v tom zmysle, že v prípade tejto blízkovýchodnej vojny sú politické elity na Západe výrazne nevšímavejšie k utrpeniu civilných obetí.

Tieto paralely majú svoje úskalia. Izrael túto vojnu nerozpútal, ale čelil brutálnemu útoku Hamasu, na ktorý musel reagovať. Faktorom je tiež to, že táto vojna sa odohráva v husto obývanej aglomerácii, pričom bojovníci Hamasu nemajú žiaden problém využívať na vojenské ciele aj civilnú infraštruktúru a používať civilistov ako živé štíty.

Toto všetko platí a hovorí v prospech Izraela. Lenže.

V časti kresťanského prostredia na Slovensku či v Česku, najmä v prúde kresťanského sionizmu, exituje silná tendencia tento konflikt interpretovať ako spravodlivú vojnu zo strany Izraela.

Napríklad anglikánsky teológ Gerald McDermott vo svojom texte Božie kráľovstvo a vojna v Gaze uverejnenom na stránke slovenskej pobočky Medzinárodného kresťanského veľvyslanectva Jeruzalem ( ICEJ) priamo píše, že Ježiš by vojnu v Gaze podporil.

V časti kresťanského prostredia existuje silná tendencia tento konflikt interpretovať ako spravodlivú vojnu zo strany Izraela.

Pod váhou faktov, ktoré máme k dispozícii, je však na mieste položiť si otázku, či v prípade Gazy naozaj možno hovoriť o spravodlivej vojne, tak ako s týmto konceptom pracuje katolícka sociálna náuka vychádzajúca z koncepcií svätého Augustína a svätého Tomáša Akvinského.

Podľa nich na to, aby nejaká vojna uniesla charakteristiku spravodlivá, musí byť splnených niekoľko podmienok.

Použitie zbraní je oprávnené len v reakcii na agresiu, ktorá spôsobila ťažké a trvalé škody a nespravodlivosť, a keď sa všetky ostatné prostriedky, ako tomu urobiť koniec, ukázali ako nepoužiteľné a neúčinné; ozbrojená reakcia musí mať tiež primeranú vyhliadku na úspech a nesmie spôsobiť ničenie a utrpenie nevinných ľudí, ktoré je väčšie ako zlo, ktoré sa má odstrániť. 

Na tému Gazy a spravodlivej vojny sa minulý rok vyjadrila Komisia pre spravodlivosť a pokoj Svätej zeme, ktorá funguje v rámci Rady katolíckych hierarchov a biskupov Blízkeho východu. Na čele tejto rady je kardinál Pierbattista Pizzaballa, latinský patriarcha Jeruzalema, ktorý je považovaný za kľúčového poradcu pápeža Františka a Vatikánu pre blízkovýchodné záležitosti.

Vyhlásenie kritizuje politických aktérov v Izraeli a v zahraničí, ktorí používajú koncept spravodlivej vojny na legitimizáciu prebiehajúceho konfliktu v Gaze.

„Spravodlivé vojny musia predovšetkým jasne rozlišovať medzi civilistami a bojovníkmi, čo je zásada, ktorú v tejto vojne s tragickými následkami ignorovali obe strany. Spravodlivé vojny musia tiež uplatňovať primerané použitie sily, čo sa nedá povedať o vojne, v ktorej je počet palestínskych obetí o desiatky tisíc vyšší ako počet obetí Izraela a v ktorej jasnú väčšinu palestínskych obetí tvoria ženy a deti,“ píše sa v stanovisku komisie. 

Toto stanovisko vyvolalo pomerne ostrú reakciu Izraela, ktorý namietal, že komisia sa dopúšťa „falošnej symetrie“ medzi Hamasom a krokmi izraelskej armády, ktoré v konečnom dôsledku majú viesť k ochrane civilného obyvateľstva. 

Ďalšia námietka znela, že používanie slovného spojenia „konflikt v Gaze“ je nepresné, a keďže Izrael čelí ohrozeniu aj zo strany Jemenu, Sýrie či Iránu, presnejšie by bolo používať termín „vojna proti existencii Izraela“.

O týchto izraelských výhradách sa dá, samozrejme, diskutovať.

Nič však nemenia na faktoch, ako sú: veľký nepomer v stratách na životoch, najmä veľký počet civilných obetí z radov žien a detí, humanitárna katastrofa, plán na vysídlenie Palestínčanov z Gazy, ktorý podporil aj Benjamin Netanjahu, postoj jastrabov v izraelskej vláde, ktorí neprejavujú žiaden záujem túto vojnu ukončiť.

Nik súdny nemôže spochybniť právo Izraela vojensky zasiahnuť proti Hamasu. To však ešte neznamená, ako to tvrdia nekritickí apologéti Izraela, že izraelské ťaženie v Gaze spĺňa kritériá spravodlivej vojny. Nespĺňa.

Platí tiež, že existujú viaceré dobré dôvody na kritiku toho, ako Izrael túto vojnu vedie.