Plošný odstrel medveďov Počet 350 jedincov nemá odborný podklad, vymyslelo si ho vedenie ministerstva

Oznámenie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu z uplynulého týždňa o tom, že Slovensko pristúpi k plošnému odstrelu medveďov, vyvolalo ostré polemiky a odpor najmä zo strany zástancov absolútnej ochrany tejto šelmy.

V deň oznámenia sme napísali, že napriek rôznym prekážkam, ktoré stoja v ceste realizácii tohto zámeru, je regulácia medvedej populácie legitímnou témou.

Čo spôsobili radikálni ochranáriMedveď opäť zabíjal. Prečo je plošný odstrel legitímnou témou

Erik Potocký

Naplnili sa totiž obavy kritikov absolútnej ochrany a zákazu regulačného lovu o tom, že to povedie k výraznému premnoženiu medveďov, čo vyvolá reakciu druhej strany a zásah do populácie našej najväčšej šelmy bude napokon omnoho väčší, než aký by bol, ak by regulácia či promptná eliminácia problémových jedincov pokračovala kontinuálne každý rok.

Minister Taraba sa pri oznámení zámeru plošného regulačného odlovu zaštítil odporúčaním zo Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP).

Podľa našich informácií priamo od zdrojov z prostredia ministerstva životného prostredia však podklady, ktorými operoval minister, „odišli“ od štátnych ochranárov bez odporúčania konkrétneho počtu medveďov, ktoré by sa mali odloviť.

Navyše, správa, ktorá má byť odborným podkladom pre toto rozhodnutie, v ucelenej podobe doteraz neexistuje. Podľa našich informácií má byť zverejnená, no pracovníci ŠOP na nej stále pracujú.

Prečo 350? Zrejme len na pokyn štátneho tajomníka

Problémom je už samotné číslo 350 medveďov. Vzniklo pravdepodobne tak, že ho pri návšteve ŠOP oznámil štátny tajomník rezortu Filip Kuffa.

Zamestnanci ŠOP ho majú teraz za úlohu v správe odôvodniť a „napasovať“ tak, aby pokrylo všetkých 55 okresov s potvrdeným habitatom medveďa hnedého, v ktorých vláda vyhlásila mimoriadnu situáciu.

„Ak by sa táto téma riešila odborne, zvolá sa stretnutie odborníkov a odborných organizácií. Napríklad z Národného lesníckeho centra, zo Slovenskej akadémie vied, z Lesníckej fakulty, Prírodovedeckých fakúlt, Komory veterinárnych lekárov, zo Slovenskej poľovníckej komory, samospráv a podobne. Výstup by hneď vyzeral v očiach laikov a verejnosti dôveryhodnejšie, ako keď ho určí štátny tajomník Kuffa,“ povedal nám človek z rezortu, ktorý chce zostať v anonymite.

Hoci odborníci, ktorí dobre poznajú medvediu populáciu u nás, sa zhodnú, že číslo 350 nebude žiadnym katastrofálnym zásahom do nej ani nespôsobí jej kolaps, samotní štátni ochranári podľa našich informácií narátali na Slovensku do 150 jedincov, ktoré sú problémové. Či už sú synantropizované (teda stratili plachosť pred človekom) alebo také, ktoré majú k tomuto stavu takpovediac nábeh (teda sa častejšie približujú k hospodárstvam, kde hľadajú potravu) a v stave lokálne premnoženej populácie predstavujú budúce riziko vážnejších stretov s ľuďmi.

Práve tých dvesto kusov, ktoré sú nad rámec identifikovaných problémových jedincov, teraz musia štátni ochranári niekde nájsť, aby naplnili zadanie z vedenia ministerstva.

Dvesto kusov, ktoré sú nad rámec identifikovaných problémových jedincov, teraz musia štátni ochranári niekde nájsť, aby naplnili zadanie z vedenia ministerstva.

S tým úzko súvisí aj rozsah mimoriadnej situácie vyhlásenej vládou na území 55 okresov.

„Prečo počet 55 okresov? Aby si čo najviac poľovníkov mohlo zapoľovať. Reálne je na Slovensku tak 15 okresov, kde sú opakované a pretrvávajúce konflikty s medveďmi. Z tých zvyšných 40, ktoré boli vybrané, je mnoho takých, kde za dva-tri roky nebolo žiadne hlásenie, maximálne jednotlivé pozorovania,“ dodáva náš zdroj.

Ak ministerstvo spustí plošný odstrel, môže to mať aj svoje právne následky. Bez jasnej dohody hrozia spory s Európskou komisiou, trestné oznámenia na slovenských súdoch, potenciálne porušenia zákona – bez právne čistých zmlúv o spolupráci nesmú chránené živočíchy loviť bežní poľovníci.

To, že o počte odstrelených medveďov majú rozhodovať regionálne štruktúry poľovníckej komory, hovoril štátny tajomník Filip Kuffa v diskusii televízie TA3, ktorá sa venovala plošnej regulácii medveďa. To však vytvára aj riziko korupcie.

Regulácia bez rozumu sa minie účinku

Na správny zásah, ktorý je potrebný, treba dodržať niekoľko zásad.

„Populáciu treba regulovať najmä v lokalitách, ktoré sú najviac ohrozované, kde je najviac konfliktných situácií, a nie rozdeliť kvótu tak, aby sa uspokojila túžba po medvedej trofeji čo najväčšieho počtu poľovníkov a poľovných združení. Radšej v najviac postihnutých lokalitách odloviť desať medveďov ako len päť a zvyšných päť odloviť v bezproblémových okresoch,“ vysvetľuje náš zdroj.

Ďalej upresňuje, že aj v najproblematickejších okresoch treba zasahovať primárne voči medveďom v blízkosti intravilánov obcí a miest. Pri plošnej regulácii navyše môžeme zabudnúť na akékoľvek identifikačné protokoly, ktoré sú bežnou súčasťou práce zásahových tímov. Práve v blízkosti ľudských sídiel je prítomnosť medveďov najrizikovejšia a strety vo voľnej prírode nemožno nikdy úplne eliminovať.

Ďalším dôležitým krokom pre čo najefektívnejší zásah voči premnoženej populácii je sústrediť sa na samice, ktorých je v populácii viac ako samcov, a eliminovať aj samice s mladými. Druhou dôležitou skupinou, na ktorú sa treba zamerať, sú tzv. subadultné jedince (vo veku troch-štyroch rokov).

Ak by sme tento vek prirovnali k tomu ľudskému, ide o „tínedžerov“, ktorí sú už teoreticky schopní sa páriť, v praktickej rovine v konkurencii dospelých samcov však takpovediac ešte nemajú šancu.

Synantropizované samice s mladými zas predstavujú potenciálne nebezpečenstvo v tom, že svojmu potomstvu už neodovzdávajú plachosť pred človekom, naopak, učia ich, že ľudské hospodárstva a obydlia sú ľahkým zdrojom potravy.

Synantropizované samice s mladými predstavujú potenciálne nebezpečenstvo v tom, že svojmu potomstvu už neodovzdávajú plachosť pred človekom, naopak, učia ich, že ľudské hospodárstva a obydlia sú ľahkým zdrojom potravy.

Problémom bude, ak sa do lesov rozbehnú bežní poľovníci, neznalí presných postupov pri eliminácii jedincov chránených druhov.

Zatiaľ nie je nastavený systém hlásení, tak ako ho definuje napríklad manuál ministerstva životného prostredia prijatý pred rokom, ktorý ukladá členom zásahových tímov pre medveďa hnedého presný postup od identifikácie až po presné vypracovanie hlásenia s podrobnými informáciami o zastrelenom medveďovi.

Otázna je aj následná kontrola zo strany ŠOP. Zvlášť ak táto organizácia v minulých mesiacoch prešla procesom znižovania personálneho obsadenia. Niektoré regionálne správy ŠOP prišli o zoológov, chýbajú strážcovia prírody.

„Strelci budú podvádzať, budú sa strieľať dominantné samce a veľké samice v lesoch a na vnadiskách,“ očakáva človek, ktorý nám priblížil pozadie celého procesu rozhodovania.

Práve vnadiská sú ďalším ohnivkom celej problematickej situácie. Jednak chýbajú personálne kapacity na ich kontrolu v teréne a tie, ktoré sú zapísané v registri Národného lesníckeho centra, sú neraz neaktívne, teda na mieste reálne vnadisko ani nie je. 

Takisto platí, že v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie (čo bolo teraz urobené na území 55 okresov) by mali byť bezodkladne zlikvidované všetky vnadiská na danom území. Bez ohľadu na to, či poľovníci na vnadisko reálne lákajú napríklad raticovú zver či diviaky, keďže medveď je všežravec a k ľudským obydliam ho približuje akákoľvek dostupnejšia potrava.

Spolu s reštrikčnými opatreniami však musia nastúpiť aj také, ktoré priamo pomôžu obyvateľom vidieka zasiahnutým prítomnosťou problémových medveďov. Buď preventívne napríklad oklietkovaním úľov či inštaláciou ťažko prekonateľných prekážok k záhradám, poliam a sadom, alebo vo forme odškodnenia pre tých, ktorým medveď – aj pre nečinnosť štátnych orgánov – spôsobil škody na majetku, nebodaj na zdraví a živote.

Ďalším potrebným opatrením pre bezproblémovú reguláciu medveďa je to, aby sme mali o jeho populácii detailné informácie. Žiada to od nás aj Európska komisia, ktorá je nateraz otvorená o tejto problematike s nami diskutovať.

O potrebe rozsiahlej štúdie, ktorá zmapuje populáciu medveďa na úrovni jej početnosti, ale aj pohlavného a vekového zloženia a zdravotného stavu, sme sa v nedávnom rozhovore rozprávali so šéfom Zásahového tímu Juh Jaroslavom Slašťanom.

Jaroslav SlašťanStrety s ľuďmi zneužívajú extrémisti na oboch stranách. Populáciu medveďa musíme rozumne regulovať

Erik Potocký

Náš zdroj z prostredia rezortu je však skeptický voči tomu, že sa takáto rozsiahla štúdia za súčasného vedenia ministerstva vôbec spustí.

Obe strany mimo reality

Vo vyššie spomínanej diskusii TA3 zaznelo niekoľko informácií, ktoré človek znalý problematiky môže považovať na minimálne sporné, ak nie priamo v rozpore s realitou.

Štátny tajomník Filip Kuffa napríklad vyzval ľudí so zbrojným preukazom, aby si pri pobyte v lese brávali so sebou zbraň. To však môže byť aj návod, ako privodiť okrem stretov s medveďmi aj ďalšie nešťastia a tragédie. Nielen neskúsení strelci, ktorí majú „zbroják“ len na voľný čas, ale aj tí skúsení s poznatkami z terénu môžu v kritickej situácii zlyhať.

Príkladom je príhoda z apríla minulého roka, keď ochranár z CHKO Poľana v ohrození medvedicou vystrelil a namiesto šelmy zasiahol svojho kolegu.

Svoju dávku „odbornosti“ však predviedla aj jeho opozičná oponentka z Progresívneho Slovenska Tamara Stohlová.

Argumentovala dlho používaným príkladom, keď sa po zabezpečení kontajnerov znížil počet hlásení o výskyte medveďa z mesta Vysoké Tatry – „v roku 2020 bolo 202 hlásení, o dva roky bolo za rok 18 hlásení,“ vyhlásila Stohlová.

Za výrazným poklesom je však aj rezignácia ľudí, ktorí po tom, čo sa situácia reálne neriešila, jednak prestali hlásenia posielať zásahovému tímu a radšej oslovujú mestskú políciu (čo v štatistikách ŠOP nefiguruje), a jednak takpovediac zobrali situáciu do vlastných rúk a najproblémovejšie medvede jednoducho „odpytliačili“.

Michal Haring, bývalý šéf Zásahového tímu Sever, ľuďom radí, aby ako prevenciu pred medveďmi zozbierali úrodu ešte pred dozretím, teda skôr ako začne šelmy lákať. V Ružomberku tak obrali celý ovocný sad. Na jednej to strane to naozaj fungovalo, medvede už tento sad nenavštívili, no navyknutí na zdroj blízko ľudí si našli iné vhodné miesto – bol známy prípad, keď navštevovali miestny cintorín a kŕmili sa na vyhorených sviecach.

V tomto zmysle je naozaj veľmi diskutabilné, či ľudia majú ako prevenciu pred výskytom medveďov zlikvidovať svoje hospodárenie – povybíjať svoje stáda, vyrúbať sady, spáliť úle. Aj takéto rady ľudí, ktorí sami seba označujú za ochranárov, vedú k popularite tých, ktorí teraz presadzujú bezhlavý plošný odstrel.