Pohľad z Moskvy Rusko hrá s USA duráka

Viete, ako sa hrá durák? Je to populárna kartová hra, ktorá v Rusku vznikla zrejme už v 18. storočí. Zmieňuje sa o nej dokonca Alexandr Puškin. Pôvodne ju hrali nevoľníci, do vyšších sfér spoločnosti sa dostala až s boľševickou revolúciou, ktorá spoločenskými triedami poriadne zamiešala.

Hru začína hráč, ktorý pri rozdávaní dostal najslabšiu tromfovú kartu, niekedy označovanú za kozáka. Zmyslom hry je, aby hráč prebil vynesenú kartu svojím protihráčom vyššou kartou rovnakej farby a vyniesol ďalšiu kartu. Vyhráva hráč, ktorý sa zbaví najskôr všetkých kariet. A durák tiež v ruštine znamená hlupák.

Ruský prezident Vladimir Putin sa koncom minulého týždňa zmienil, že by bolo vhodné zaviesť prechodnú správu Ukrajiny pod záštitou OSN, ktorá by umožnila usporiadanie demokratických prezidentských volieb v krajine a vyrokovanie mierovej dohody medzi Kyjevom a Moskvou.

„Mohli by sme, samozrejme, diskutovať so Spojenými štátmi, dokonca aj s európskymi krajinami a, samozrejme, s našimi partnermi a priateľmi pod záštitou OSN o možnosti zriadenia prechodnej správy na Ukrajine,“ vyhlásil Putin počas návštevy jadrovej ponorky Archangeľsk toho času kotviacej v severoruskom Murmansku.

„Niekoľkokrát už došlo k zriadeniu vonkajšej správy, dočasnej správy. Bola zriadená vo Východnom Timore, pokiaľ sa nemýlim v roku 1999, aj v niektorých oblastiach bývalej Juhoslávie a takisto v Novej Guinei,“ povedal ruský vodca námorníkom.

Podľa Putina dôvodom na zriadenie dočasnej správy nad Ukrajinou je, že na jednej strane je súčasná ukrajinská vláda nelegitímna a zároveň v krajine silnie vplyv neonacistov.

„Faktom je, že tieto neonacistické zoskupenia – ako Azov a sú tam aj ďalšie – skutočne začínajú riadiť krajinu. A ponúka sa otázka: čo robiť, ako si s nimi počínať?“ zúfal si naoko Putin.

Ruský prezident použil zvláštny argument. Nie že by na tom nejako záležalo. Putin dokáže ohnúť pravdu a realitu vo svoj prospech, kedykoľvek uzná za vhodné. Ale napriek tomu, ak by v Rusku existovala organizovaná protikremeľská opozícia, príklad s Timorom by mu vmietla do tváre.

Dovolím si krátku citáciu z textu Jana Klímu, popredného českého experta na Portugalsko a portugalsky hovoriace krajiny. Článok sa výrečne nazýva Východný Timor – zlé svedomie medzinárodného spoločenstva.

„Medzitým oznámilo 18. decembra 1975 ministerstvo zahraničných vecí v Jakarte, že sa v Dili vytvára východotimorská dočasná vláda. Jej členmi sa stali príslušníci UDT (Timorského demokratického zväzu) a ďalších strán, ktoré tlak FRETILIN (Revolučného frontu za nezávislý Východný Timor) vrhol do indonézskej náruče. Pod pôsobivým súhrnným názvom Protikomunistické hnutie požiadali o pripojenie svojej vlasti k Indonézii. Z podobných síl sa sformovalo v Balibe pri indonézskej hranici asi 150 kilometrov od Dili tiež nevolené Ľudové zhromaždenie (Assembleia do Povo), ktorého existencia bola oznámená 31. mája 1976. Zhromaždenie zaslalo petíciu generálovi Suhartovi, aby včlenil Východný Timor do Indonézie. Parlament v Jakarte túto žiadosť 16. júla schválil a na ďalší deň vydal generál Suharto dekrét, ktorým proklamoval pričlenenie bývalého Portugalského Timoru pod názvom Timor Timur k Indonézii ako 27. provinciu veľkého štátu. Mauberi sa však s násilným zbavením svojho nezadateľného práva na nezávislosť nezmierili. Bez publicity sa začala jedna z krutých vojen 20. storočia.“

Názov hlavného mesta Jakarta a štátu Indonézia stačí zameniť za Moskvu a Rusko, Suhratu za Putina – a sme doma. Je to takmer dokonalý opis „ruskej“ anexie.

Nie som však naivný. Ruský vodca využil príklad Východného Timoru bez nejakého hlbokého zmyslu. Len aby uviedol, že medzinárodná nadvláda ako precedens existuje. Tak to má rád. Ako absolvent právnickej fakulty s obľubou používa rôzne odkazy na medzinárodnú prax. O nič iné Putinovi v tomto prirovnaní nešlo.

Novinár Jiří Just z MoskvyRusi žijú v ilúzii, ktorá môže kedykoľvek prasknúť. Propaganda však ich obavy upokojuje

Adam Takáč

Asi by nemalo veľký význam zaoberať sa Putinovým návrhom po reakcii z New Yorku aj Bieleho domu. Generálny tajomník OSN Antonio Guterres vyhlásil, že Ukrajina má legitímnu vládu, ktorá musí byť rešpektovaná. Súčasné vedenie sediace v Kyjeve uznáva aj Biely dom. Veď s ním chce Trump podpísať pre Ukrajinu krajne nevýhodnú zmluvu o ťažbe nerastných surovín s nádychom kolonializmu.

Hotovo? Azov bude ďalej zo zákulisia ovládať zmučenú Ukrajinu, ako to ruský dobrodej tak srdcervúco opísal?

Putin hrá duráka. Nie náhodou som tento text začal opisom obľúbenej ruskej kartovej hry.

Som presvedčený o tom, že ruský vodca sa nespoliehal na to, že by niekto na Západe alebo dokonca v Bezpečnostnej rade OSN, Čínu nevynímajúc, podporil jeho návrh. Putin vyťahuje ďalšiu a ďalšiu kartu. Za stolom sedí Donald Trump a sleduje, ako na súkno padajú kára, piky a červené srdcia.

Po prvé, Putin pokračuje v diskreditácii ukrajinského vedenia. Ak predtým tvrdil, že pre nevyhlásenie volieb vlani v marci nie je súčasný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj zákonnou hlavou krajiny, teraz toto vyhlásenie rozšíril na celý ukrajinský establišment.

Putin môže stavať na to, že sa vzťahy medzi Trumpom a Zelenským natoľko vyostria – čo je úplne možné vzhľadom na nerastnú dohodu –, že šéf Bieleho domu bude akceptovať ruskú pozíciu a vyvolá tlak na zosadenie ukrajinského prezidenta.

Ruský vodca by si, samozrejme, prial odstrániť Zelenského a dosadiť svojho muža na ukrajinský trón, uspokojil by sa aj s chaosom, ktorý by volebnú kampaň a hlasovanie počas vojny sprevádzal.

Všemožné aj nemožné ruské iniciatívy sú len zastieracie manévre, ktoré majú Kremľu získať čas.

Putin hýri rôznymi nápadmi. Ťahá ich ako tromfy z rukáva. Kremeľ súhlasil s výhradami, s moratóriom na neútočenie v Čiernom mori. Kremeľ podmieňuje zastavenie útokov oslabením sankcií, a teda deštrukciou sankčnej jednoty a vyvolaním trenice medzi Washingtonom a Európou (sám Putin nepočíta so skorým zrušením sankcií, čo verejne vyhlásil, skôr mu ide o nahlodanie už i tak deravej transatlantickej jednoty).

A teraz na stôl položil kartu s názvom medzinárodná správa Ukrajiny.

Hojnosť iniciatív však neznamená, že Rusko ich chce všetky dodržiavať alebo úprimne presadzovať. Kremeľ chce ukázať ústretovú tvár, že mu ide, aspoň na úrovni gest, o riešenie ukrajinského konfliktu, ktorý rozpútal. Aby nebol obviňovaný, že priamo torpéduje mierový proces. Medzitým však ruská armáda aktívne bombarduje ukrajinské mestá a pokračuje v obsadzovaní ukrajinského územia bez obáv z amerických sankcií.

Som presvedčený o tom, že nehľadiac na únavu ruskej armády, na zložitú situáciu ruského hospodárstva, Vladimir Putin sa spolieha na to, že práve silovou cestou, tankmi a dronmi, si na Ukrajine vymôže viac než za rokovacím stolom v saudskoarabskom Rijáde.

Všemožné aj nemožné ruské iniciatívy sú len zastieracie manévre, ktoré majú Kremľu získať čas.

Trebárs o týždeň Putin príde s návrhom, aby na Ukrajine vznikli okupačné zóny ako po druhej svetovej vojne v Nemecku. Vôbec by som sa tomu nedivil. Rovnako by som sa nedivil, že by to ruský vodca nemyslel úprimne.