Írsky analytik pôsobiaci v Moskve Ak Európa zhabe rezervy ruskej centrálnej banky, žiadna mierová dohoda nebude

Chris Weafer je riaditeľom konzultačnej spoločnosti Macro-Advisory, pôsobil vo viacerých krajinách Blízkeho východu aj v Ázii, posledné roky pracuje v Moskve.

Ako občan Írska má na rozdiel od iných európskych krajín menšie problémy získať a analyzovať informácie.

„Snažíme sa zostať neutrálni, írsky pas je celkom nápomocný. Írsko je neutrálne a nie je členom NATO, Rusi nemajú radi Britov, to je najhorší pas, aký by ste tam mohli mať,“ tvrdí Weafer. „Najmä v dôsledku správ dobovej propagandy o pomoci Spojeného kráľovstva Ukrajine. Ľudí s britským pasom môžu na hraniciach zadržať na tri až osem hodín. Je stále ilegálne používať slovo ‚vojna‘.“

Začnime prvými sankciami, ktoré USA a EÚ zaviedli v roku 2014 počas anexie Krymu a Donbasu. Boli však slabé, Rusko sa, naopak, rozhodlo znížiť svoju závislosť od Západu.

Po referende o anexii Krymu sa v Európe viedla debata, ako znížiť závislosť od ruských energií, ako sú plyn, ropa, uhlie, ale aj od ocele alebo hnojív. V tom čase som hovoril s jedným ruským vládnym činiteľom, ktorý mi potvrdil, že samotní Rusi si uvedomili, že aj oni sú závislí od Európy a prípadné narušenie obchodu môže ich hospodárstvo vážne poškodiť.

To je rozdiel medzi autokraciou a demokratickou diskusiou. Demokratické štáty vedeli, v čom je problém, ale nedokázali s tým nič urobiť a dosiahnuť konsenzus. V podstate až do roku 2022 neurobili skoro vôbec nič. Zatiaľ čo Rusko sa začalo pripravovať, investovalo do potravinovej sebestačnosti.

Podarilo sa mu to?

Na konci roka 2013 Rusko dovážalo 55 percent svojej spotreby potravín z európskych krajín, respektíve z EÚ. V roku 2022 to bolo blízko nuly, najmä pri základných potravinách. Rusi takisto investovali veľa času a peňazí do exportnej infraštruktúry v Ázii. Rozšírili železnice, aby mohli vyvážať viac tovarov, uhlia, ropných produktov a ďalších materiálov do Číny. Začali tiež budovať ropovod Východná Sibír – Tichý oceán. V roku 2013 nebol v prevádzke, no v roku 2022 ním do Číny pretieklo denne 1,2 milióna barelov ropy.

Rusi rozvíjajú svoje exportné siete aj ďalej na juh cez Strednú Áziu. Medzinárodný dopravný koridor sever – juh, ktorý postupne budovali pred rokom 2013, sa stal hlavnou trasou na prevoz tovarov do Ruska. Dnešná trasa sa končí v Bandar Abbáse v Iráne. Rusko tak môže prevážať tovar z Dubaja cez Strednú Áziu až do Moskvy. Takže Rusi sa pripravili, Európa nie.

Hneď po invázii sa uvažovalo, že USA a EÚ odstavia Rusko od systémov SWIFT, teda od medzibankovej finančnej komunikácie, ale neurobili to.

Čínska a ruská centrálna banka zaviedli spoločný platobný systém, ktorý obchádzal SWIFT a iné globálne platobné platformy. Takže Čína dnes môže zaplatiť za importy energie a Rusi dokážu transferovať peniaze za tovary, ktoré dovezú z Číny. Obchod medzi oboma krajinami tvorí 250 miliárd dolárov, je tam asi rovnaký pomer importu a exportu, napríklad Rusko je najväčším exportným trhom pre čínske autá.

Hovoríte teda, že február 2022 Európu zaskočil, ale Rusi už boli na odpojenie od Európy viac-menej pripravení?

Keď prišiel február 2022, európske štáty nedokázali vystupňovať sankcie tak rýchlo, ako by boli chceli, potrebovali čas na prípravu. Tým v podstate Rusku pomohli vybudovať vojnové finančné rezervy. V roku 2022 vďaka dovozu ruskej ropy a ropných produktov mal ruský národný fond pre blahobyt obrovský prísun zdrojov, čo je jeden z hlavných dôvodov, prečo Rusko môže pri súčasnom tempe výdavkov fungovať ďalšie dva-tri roky.

Európa nemala inú možnosť, len naplniť každý ropný zásobník pred decembrom 2022, keď zaviedla sankcie na ruskú ropu. Keby dovtedy nebola nakúpila od Ruska toľko ropných produktov, to by dnes bolo v omnoho slabšej pozícii.

Ako by ste rozdelili sankcie podľa dosahu na ruskú ekonomiku?

Sú takzvané sankcie číslo 4, ktoré sa vzťahujú na vojenské vybavenie a technológie. V ich prípade nikto neočakáva, že sa v dohľadnom čase zrušia. Potom sú sankcie číslo 3, tie sú namierené proti oligarchom a Kremľu až tak neprekáža, pokiaľ zostanú v platnosti. Putin si myslí, že oligarchovia by aj tak nemali investovať svoje peniaze mimo Ruska.

Sankcie číslo 2 sú také, kde sa predpokladá, že Západ ich bude chcieť zrušiť tak či onak – ide o import ruskej ropy do Európy, uránu do USA, teda komodity, ktoré Západ potrebuje. A napokon sú sankcie číslo 1, ktoré Rusom prekážajú najviac, ide o sankcie amerického ministerstva financií uvalené na bankový a finančný sektor.

Ale faktom je, že aj mnohé európske firmy by chceli opäť obchodovať s Ruskom, nie?

Iste, to sa aj deje. Napríklad najväčším dovozcom whisky a vína je Lotyšsko. Zaujímavé je i pokrytectvo niektorých západných firiem. Vieme, že vzťahy Ruska a Dánska nie sú dobré. Napriek tomu si aj po odchode Coca-Coly z ruského trhu môžete v Rusku bez problémov tento sladený nápoj kúpiť. V Európe Coca-Colu fľaškuje dánska firma Carlsberg v Kodani, mimochodom, za každú prepravku dostáva aj subvencie dánskej vlády. Tie ďalej idú exportérovi, ktorý ich vyvezie do Ruska. Príkladov pokrytectva niektorých firiem a vlád je viacero.

Pohľad z MoskvyPrímerie v nedohľadne, v Rusku skôr čakajú nový útok na Ukrajinu

Jiří Just

Ako sa aktuálne darí ruskej ekonomike?

Vývoj nie je kritický, v dôsledku opatrení centrálnej banky na ochladenie ekonomiky poklesol rast. Klesol aj predaj automobilov.

Stala sa však zaujímavá vec. Putin sa začal znova stretávať s členmi vlády. Niektorí hovoria, že rozhodnutie vo februári 2022 vtrhnúť na Ukrajinu vyplynulo aj z toho, že sa izoloval a stretával sa len s jastrabmi, so šéfmi tajných služieb a brannej moci. Teraz komunikuje s guvernérkou centrálnej banky, ministrom financií a premiérom.

Skutočnosť, že sa stretáva s vládnym kabinetom, môže súvisieť s tým, že mu ministri tlmočili problémy ruskej ekonomiky, pričom o jeden rok budú problémy ešte viditeľnejšie. Samozrejme, náklady na vojnu sú prioritou, ale dostali inštrukcie, nech tohoročný deficit je na úrovni 0,5 percenta HDP. Tento rok bude ruské HDP rásť miernejšie, na úrovni dvoch percent, a to najmä vďaka nákladom na zbrojenie. Vlani rástla tamojšia ekonomika o 4,1 percenta. Rusi teda určite chcú uvoľnenie sankcií, najmä vo finančnom sektore.

V období pred vojnou Rusi presunuli veľkú časť rezerv – asi 600 miliárd dolárov – z USA. Išlo o preventívne opatrenie?

Bez ohľadu na geopolitiku platí, že Putin má veľmi tradičné predstavy o svete. Počas svojich 27 rokov v Rusku som spolupracoval s rôznymi oligarchami a jeden mi vysvetlil, že pokiaľ ide o peniaze, Putin je ako vaša babička. Vždy bol podozrievavý voči zahraničnému dlhu. Rusko relatívne dobre zvládlo nápor sankcií, pretože má relatívne nízky zahraničný dlh.

Putin takisto nikdy nedôveroval koncepcii, že časť bohatstva máte uloženú v nespoľahlivej zahraničnej mene. Nikdy to nemal rád, nikdy tomu nerozumel. Viac sa mu pozdáva držať rezervy v zlate, lebo ho môžete vidieť. Nemyslím si preto, že išlo len o prípravu na sankcie, ale aj o dôsledok jeho osobných presvedčení. Preto tlačil na ruskú centrálnu banku, aby došlo k diverzifikácii devízových rezerv a aby sa nakúpilo zlato.

Áno, časť z rezerv Rusi investovali do zlata, časť uložili do priateľských krajín a približne 300 miliárd sa nachádza v rukách krajín G7.

Západ dal zmraziť asi 300 miliárd dolárov. Väčšina z rezerv, asi 260 miliárd, sa nachádza v Eurocleare v Belgicku (centrálny depozitár cenných papierov, pozn. autora), 20 miliárd je v USA a zvyšok v UK a Japonsku.

V roku 2014 by všetky ruské peniaze boli bývali zraniteľné, Rusi by neboli mali skoro žiadne peniaze, aby mohli financovať vojnu. Ale ako som už spomenul, odvtedy rozložili riziko a 300 miliárd dolárov dnes môžu používať.

Aj to zodpovedá obrazu imperialistu 19. storočia, ktorý nedôveruje likvidite a devízovým rezervám a za najdôležitejšiu komoditu považuje zlato.

Áno, presne tak to je. Niekto použil zaujímavé prirovnanie: Putin rád spočíta peniaze, predtým než ide do postele.

Dá sa povedať, či fungoval strop na ruskú ropu zo strany krajín G7?

Fungoval, ale len šesť mesiacov. Rusi mali vážne problémy v prvej polovici 2023. Výnosy z ropných produktov padali a v lete 2023 Rusi čelili finančnej a rozpočtovej kríze. To bol čas, keď Európa mohla ešte viac pritvrdiť a prehĺbiť sankcie. Nespravila to, pritom Rusom mohla viackrát vážne skomplikovať život.

Minister financií Siluanov povedal, že situácia s rozpočtom je neudržateľná, potrebovali zvýšiť dane, čo by bolo bývalo politicky nepopulárne, alebo zosekať výdavky, čo pre náklady na vojnu nebolo možné.

Niekoľko týždňov prebiehala verejná debata a napokon sa rozhodli oslabiť rubeľ. Teda zámenou zahraničnej meny získali viac rubľov, ktorými mohli financovať rozpočet. Zachránil ich však nakoniec globálny ropný trh a strop na ceny ropy nemal žiaduci efekt. Od leta 2023 až do jesene 2023 (keď vypukla vojna v Gaze, pozn. autora) sa cena ropy vyšplhala zo 60 dolárov za barel na 90 dolárov za barel.

Zároveň Rusi nasadili „tieňové flotily“, teda tankery, ktoré prevážali ropu a začali ju viac predávať do Číny, Indie, prípadne Turecka.

Sankcie na ropné produkty boli súčasne nesmierne deravé. Neumožňovali síce nakupovať ruské ropné produkty, existovala však výnimka. Európa mohla dovážať ropné produkty v prípade, že išlo o zmes, v ktorej sa nachádzajú komponenty z iných krajín. Nešpecifikovali, aký pomer zmesí tam môže byť. Koloval vtip, že ruské tankery mohli vplávať do prístavu v emirátoch, kúpiť kanister ropy, naliať ho do svojho nákladu a právne by to stačilo.

Európa zároveň nevedela vynútiť dodržiavanie cenového stropu. Navyše Rusi vďaka slabému rubľu pri vysokých cenách ropy na konci roka 2023 slušne zarobili. Deficit rozpočtu bol opäť zvládnuteľný.

Z Moskvy vyhostený poľský diplomatBojím sa, že Rusi povedia „dorovnávam stávku“

Maciej Ruczaj

V jednom rozhovore ste spomínali, že ak by ceny ropy klesli pod 50 dolárov za barel, prakticky by to zlikvidovalo ruskú ekonomiku.

Ropa a v menšej miere plyn sú hlavným zdrojom financií, predstavujú približne tretinu príjmov štátneho rozpočtu. Ak by ceny ropy klesli k päťdesiatim alebo pod päťdesiat dolárov, majú vážny problém, lebo by bolo pre nich ťažšie si požičiavať. Museli by zosekať výdavky a to Putin nechce.

Ako sa darí ruskému plynu?

Plyn cez potrubia nie je súčasťou sankcií. Preto si myslím, že Rusi budú ochotní pristúpiť na mierové rokovania, lebo ich ekonomické problémy sa prehlbujú. Až do decembra 2024 nebola Gazprombanka predmetom sankcií, a teda bola kanálom na transport plynu, napríklad v prípade Slovenska a Maďarska. To je jediná sankcia, pokiaľ ide o plyn cez potrubie.

Nord Stream bol odstavený Ruskom, čo odôvodňovalo technickou údržbou, následne niekto nechal tri potrubia vybuchnúť. Poliaci v roku 2022 zablokovali Jamal a na konci roka 2024 Ukrajinci prestali využívať plynovod cez svoje územie. Dnes je teda jediný funkčný plynovod len Turkstream 2, ktorý ide cez Balkán.

Rusi veria, že budú schopní vyvážať aspoň nejaký plyn do Európy, hoci nikto nepredpokladá, že v takom veľkom množstve ako pred rokom 2022. Dúfajú, že by sa mohlo obnoviť približne na úrovni 50 percent z predošlého objemu. Sú tiež úvahy, že Nord Stream by sa dal reaktivovať v priebehu niekoľkých mesiacov.

Aj z predošlých skúseností vieme, že Putin sa bude snažiť nalákať staronových odberateľov na výrazné cenové zvýhodnenia. Už v januári v telefonickom rozhovore kancelárovi Scholzovi povedal, že ponúkajú zľavu na plyn na obdobie 12 až 24 mesiacov. To je dlhodobo ich stratégia, dali zľavy Uzbekistanu, Kazachstanu a teraz aj Iránu, i keď presné podmienky nepoznáme.

Ako sa podľa vás vyrieši plynová roztržka medzi Slovenskom a Ukrajinou?

Zrejme tak, že Azerbajdžan kúpi cez SOCAR (štátna energetická spoločnosť, pozn. autora) plyn od Gazpromu v Rusku a následne ho bude predávať Slovensku a ďalším európskym krajinám. SOCAR alebo Slovensko bude formálne podpisovať dohodu s Naftogazom a Gazprom zostane mimo. Pôjde teda o pôvodne ruský plyn, ktorý vlastní Azerbajdžan. Podobnou optikou sa môže riešiť prísun plynu cez Nord Stream.

Nikto však neočakáva, že sa Rusi vrátia k takému objemu obchodu ako pred vojnou. Majú dlhodobú ambíciu hľadať cesty na indický trh. Rokujú preto s Iránom, vytvorila by sa plynová stanica v Perzskom zálive a odtiaľ to nie je ďaleko do Bombaja.

Tržby Gazpromu klesli o 25 percent, čo to pre Putina znamená?

Prvýkrát v histórii sa v Gazprome začínajú znižovať stavy, prepúšťajú zamestnancov. Ešte pred pár rokmi bolo zamestnanie v Gazprome istotou od mladosti až po hrob. Pre Putina to nie je jednoduchá vec. Nepochybne sám seba vníma ako cára, ktorý ochraňuje krajinu, za čo ho národ zbožňuje ako každého cára bez ohľadu na nevoľníctvo. Snaží sa zabrániť akýmkoľvek otrasom v životoch ľudí, dobrým príkladom je inflácia. Neprekáža mu až tak z ekonomických dôvodov, ale preto, že nabúrava stabilitu.

Vlastne „spoločenskú zmluvu“...

Presne tak. Preto podporuje centrálnu banku v snahe potlačiť infláciu, aj keď to môže poškodiť niektoré obchodné spoločnosti, ale uchráni bežných ľudí. Inak môže nastať zvyšovanie cien základných potravín, nedostupnosť niektorých komponentov, prípadne prepúšťanie a toho sa obáva.

Myslím si preto, že napriek siláckym výrokom, v akej dobrej pozícii sa Rusko nachádza, by nejaký mier privítali.

Prepúšťanie v Gazprome je však len časťou problému. Veľké korporácie dnes nevedia nájsť dostatok pracovných síl.

Prečo?

V dôsledku zlej demografie a pre nasadenie ľudí na front. V blízkosti našej kancelárie sa nachádza stavenisko s veľkými bilbordmi, pomocou ktorých hľadajú kvalifikovaných robotníkov: „Si tesár, inštalatér alebo elektrikár? Zamestnaj sa u nás, dobre zaplatíme.“

Firme Yandexcab (poskytujúcej aplikáciu na zavolanie taxi, pozn. autora) chýba 30-tisíc vodičov, preto dopraviť sa niekam v Moskve trvá dlho a všetko je spomalené.

John O’SullivanIde o to, aby Európa konečne začala brať svoju bezpečnosť vážne

Maciej Ruczaj

Keď ste spomenuli potraviny, často sa hovorí o vysokej inflácii a o tom, že ruská spotrebiteľská ekonomika už-už skolabuje. A že sa napokon bude musieť Putin rozhodnúť medzi „chlebom“ alebo „puškou“. Napriek všetkému sa však zatiaľ vôbec nezdá, že by čelil tejto dileme.

Áno, lebo v roku 2014 začali viac pracovať na svojej sebestačnosti v potravinách a rozvíjať poľnohospodárstvo. Boli teda pripravení viac, ako keby sa v rokoch 2014 alebo 2015 sankcie boli dôsledne uplatnili. Treba, samozrejme, rozlišovať medzi dostupnosťou potravín v centrálnej Moskve a na periférii. Približne 80 percent ľudí, ktorí zväčša podporujú Putina, žije veľmi skromne, necestujú, netrápi ich, že neexistuje priama linka do Európy alebo že si nemôžu kúpiť drahú parmskú šunku alebo iPhone.

Občas sa objavia výpadky v tovare alebo cenové skoky. V roku 2023 boli vysoké ceny vajec, minulý rok zas vysoké ceny masla. Ruský agrosektor napriek tomu, že je sebestačný, má veľký problém s mliečnymi výrobkami. Poľnohospodárstvo minulý rok negatívne ovplyvnilo počasie, keď boli tuhé mrazy v apríli a máji. Menu v reštauráciách je skromnejšie. Napriek tomu sú reči o masle, ktoré by strážili ozbrojenci, vymyslené.

Ako vnímate ruský problém s infláciou alebo pád rubľa?

Je nemožné riadiť odpojenú ekonomiku donekonečna. V minulosti tvoril rozpočet na vojnu a bezpečnosť na úkor bežných výdavkov 25 percent, dnes je to až 40 percent. Dôsledkom týchto investícií v kombinácii s nedostatkom pracovnej sily je výrazný nárast platov. Ide o vládne výdavky, keď platia ľuďom za vstup do armády alebo za prácu v zbrojovkách, čo zas vytvára nepriaznivé prostredie pre súkromné filmy. Minulé roky tak došlo k spotrebiteľskému boomu, ľudia si mohli poľahky požičať peniaze, napríklad predaj áut za minulý rok stúpol o 70 percent.

To však je pre ekonomiku neprirodzený stav...

Preto v polovici minulého roka centrálna banka začala upozorňovať na riziká tohto vývoja, že môže dôjsť k prehrievaniu ekonomiky. Ak by táto neprirodzená bublina praskla, môže ruské hospodárstvo skolabovať a nastať recesia. Keďže Putin nechce, aby došlo k nabúraniu spoločenskej zmluvy, podporil ruskú centrálnu banku, aby sa s problémom vyrovnala.

Jedným z následkov boli veľmi vysoké úrokové sadzby, dnes na úrovni 21 percent, aby sa zastavila vysoká spotreba domácností. Hovorilo sa, že sa pokúsia zosekať infláciu, ale zatiaľ sa drží vysoko na 10 až 10,5 percenta, i keď zrejme postupne bude klesať. Takisto stratégia zvýšenia úrokových sadzieb zatiaľ funguje, klesla spotreba a banky sprísnili pravidlá poskytovania úverov.

Aký vplyv to má na podnikateľské prostredie?

Dlhodobo ide o zničujúci vývoj pre priemysel a výrobu. Firmy si pre vysoké úrokové sadzby nepožičiavajú, investície do produktivity klesajú. Narástla miera bankrotov a insolvencií. Nastavenie vysokých úrokových sadzieb je veľmi riskantná stratégia. Veľké spoločnosti, ako aj obchodná komora varujú, že ak zostanú úrokové sadzby dlhodobo vysoké, spôsobí to hospodárstvu dlhodobé a zásadné problémy.

Zrejme sa oveľa menej investuje aj do ďalších nevojenských oblastí.

Ešte pred covidom bol plán, že Rusko investuje 400 miliárd dolárov do trinástich rôznych oblastí, medzi najdôležitejšie patrila demografia a zdravotná starostlivosť. Snažilo sa podporiť pôrodnosť, zvýšiť pracovnú silu a kvalifikáciu, zaviesť inovácie v oblasti technológií. Všetky tieto výdavky sa však presmerovali na zbrojenie. Dlhodobé ekonomické plánovanie sa zastavilo.

Očarovaní TrumpomMnohí uverili, že americký prezident dohodne rýchly mier. Lenže Moskva na to nemá racionálny dôvod

Jan Rokita

Aký vplyv majú na ruskú ekonomiku úvahy o prímerí a nový postoj USA pod vedením Trumpa k Rusku?

Minister zahraničia Sergej Lavrov povedal, že Rusi nechcú dočasné prímerie a že budú požadovať kontrolu nad všetkými regiónmi, ktoré anektovali, že chcú späť rezervy centrálnej banky, ktoré im zmrazili, a že sa musia odstrániť „pôvodné príčiny“ vzniku vojny.

Putin často cituje knihu Umenie vojny od autora Sun-c’, kde sa hovorí: „Nikdy neprerušuj nepriateľa, keď robí chyby.“

Rusi si tiež všímajú, že Trump robí presne to, čo povedal, že urobí. Veľmi pozorne sledujú, čo avizoval. Vnímajú napríklad článok Trumpovho emisára pre Ukrajinu o tom, že ak Rusi nebudú spolupracovať pri rokovaniach o prímerí, Američania zavedú oveľa tvrdšie sankcie. Nechcú čeliť ďalšej lavíne.

Zatiaľ však Trump tlačil viac na Ukrajinu než na Rusko...

Máme pobočky v Moskve, Londýne, Taškente a Abú Zabí, takže máme dobrý záber a informácie. Dopočuli sme sa o význame stretnutia v Rijáde. USA komunikovali Rusku, že pomôžu s rokovaniami o mieri v prípade Ukrajiny, ale to musí na revanš prejaviť istú zdržanlivosť voči Pekingu.

Najmä pokiaľ ide o výmenu pokročilých vojenských technológií, ako sú stealth (ťažko detegovateľné, pozn. autora) ponorky, ktoré by boli veľmi dôležité v prípade vojny v Pacifiku, alebo hypersonické rakety. Rusi majú v tomto poznatky a Číňania nemajú.

Američania chcú tiež zamedziť čínskej prítomnosti za polárnym kruhom v Arktíde, kde čínske firmy chceli od Rusov spoluprácu pri využívaní potenciálu Arktídy. Američania povedali: „Ak s nami budete spolupracovať na veľkých otázkach, ako je Čína alebo Irán, pomôžeme vám s Ukrajinou.“ A zdá sa, že sa dohodli, preto je ruská strana nezvyčajne tichá.

Trumpa berú v Moskve vážne, uvedomujú si, že všetko to, čo povie, napokon aj urobí. Preto sa snažia sledovať najmä tvrdenia, ktoré pravidelne opakuje. Raz mi jeden oligarcha povedal, že mám ignorovať, čo Putin povie spontánne na brífingu alebo tlačovej konferencii. Mám však pozorne počúvať jeho oficiálne prejavy, ktoré prešli konceptuálnou úpravou, lebo to sú veci, ktorým naozaj verí. Rusi zrejme podobne vnímajú aj Trumpa. Obávajú sa hrozieb tvrdších sankcií, ale zároveň si myslia, že ich uvoľní v prípade pokroku.

Môžeme teda čakať reálne rokovania o prímerí, prípadne o mieri?

V Moskve sa často skloňuje, že podmienky prímeria sa môžu oznámiť 9. mája, čo je Deň víťazstva. Putin má rad symboliku, netreba zabúdať, že inváziu na Ukrajinu spustil z 23. na 24. februára 2022, čo bol kedysi Deň Červenej armády a dnes sa oslavuje ako Deň obrancov vlasti.

A teda príležitosť osláv 80. výročia víťazstva, na ktorých svoju účasť prisľúbil po dlhom čase aj Si Ťin-pching, sa ponúka. Uvažuje sa, že ak budú priaznivé podmienky a vyrokuje sa prímerie, zúčastnia sa na nich aj ďalšie hlavy štátov, predovšetkým z krajín BRICS.

To neznamená, že prímerie nastane 9. mája, ale že sa vtedy oficiálne stanoví termín prímeria, napríklad 1. jún alebo 1. júl, a následne prebehnú mierové rozhovory. Ľudia, s ktorými som rozprával, mi tiež povedali, že počítajú s tým, že Trump súbežne začne postupne uvoľňovať niektoré sankcie.

V každom prípade dôjde k nejakému uvoľneniu. Trump avizoval, že určite nezruší všetky sankcie okamžite a naraz, niektoré sa budú riešiť až po niekoľkých rokoch, keď sa bude dodržiavať prímerie. Z rozhovorov, ktoré sme viedli v Moskve, sa zdá, že by to Rusi vedeli akceptovať za predpokladu, že ako prvé sa odstránia sankcie uvalené na bankový a finančný sektor. Ide o sankcie voči Gazprombanke, ktoré zaviedla Bidenova administratíva v novembri a decembri 2024. Zrejme neskôr by došlo k opätovnému pripojeniu Ruska do platobného systému SWIFT a tak ďalej.

Analytička z Harvardu Mariana BudjerynRusi využili bezpečnostné vákuum, v ktorom sa Ukrajina ocitla vlastnou vinou aj vinou Západu

Juraj Kríž

Putin a Lavrov hovoria aj o tom, že sa musia vyriešiť „fundamentálne problémy“, čo je len kódové označenie pre kontrolu Ukrajiny.

Iste, ak by na tom Rusi trvali, rokovania sa pretiahnu aj na päť rokov.

Predstavy oboch strán však bude dosť ťažké zladiť.

Sú tu veľké úskalia. Rusi požadujú štyri ukrajinské regióny, hoci ich fakticky nekontrolujú. Nie je isté, či na tom budú trvať, ale Ukrajina, pochopiteľne, z týchto území neodíde. Určite by ich ruské zabratie nezískalo medzinárodné uznanie, preto sa predpokladá, že získajú status „sporných území“ podobne ako severný Cyprus. Tvrdia tiež, že chcú odstrániť všetky sankcie, hoci to nikto realisticky neočakáva. Všetky tieto veci sa dajú doriešiť.

Jediná vec, ktorá je pre Rusov nepriechodná, sú zmrazené rezervy centrálnej banky. Ak by sa EÚ rozhodla po nich siahnuť a dala by ich Ukrajine, žiadna mierová dohoda nebude. Rusko by v tom prípade nedokázalo zrušiť kontrolu toku kapitálu, robiť menovú politiku a podobne.

Myslíte, že takýto vývoj je realistický?

Zdá sa, že Európska komisia, Európska centrálna banka aj viacerí lídri vrátane Macrona avizovali, že k niečomu podobnému asi nepríde. Podkopala by sa totiž kredibilita medzinárodného finančného systému.

Nastala však paradoxná situácia: čím viac Trump sťahuje americkú podporu Ukrajine, tým je väčšia šanca, že európski lídri by zvážili aj toto riešenie.

Vyslalo by to však zlý signál iným krajinám, ohrozilo eurozónu, iné štáty by mohli peniaze presunúť do Singapuru alebo Hongkongu. Vzhľadom na to, ako dlho táto debata trvá a že sa stále k tomu neodhodlali, asi k tomu nedôjde.