Európske dobiehanie Trump vyhlásil, že USA sa „stopercentne“ postavia za spojencov v NATO

Približne pred mesiacom spôsobil Donald Trump mnohým spojencom na starom kontinente vrásky na čele. Naznačil totiž, že by Putinovi predhodil európskych členov NATO, ktorí na obranu nevynakladajú dohodnuté dve percentá.

Objavili sa dokonca hlasy, ktoré pokladali za isté, že v prípade jeho opätovného zvolenia za prezidenta Trump Ameriku zo Severoatlantickej aliancie vyvedie. Alebo aspoň odíde z jej vojenských štruktúr.

No v čerstvom rozhovore so známym britským politikom Nigelom Farageom pre televíziu GB News Donald Trump vyznel zmierlivejšie. Naďalej si myslí, že „Spojené štáty by mali niesť svoj diel nákladov, nie náklady všetkých ostatných“. No na otázku Faragea, či sa Amerika postaví za svojich európskych spojencov v prípade, že začnú znášať svoj „férový diel“ vojenských výdavkov Aliancie, Trump povedal, že „stopercentne áno“.

Na tomto mieste treba zopakovať, že nejde o nejaké poplatky Aliancii, ale o prostriedky, ktoré majú členské štáty NATO vynakladať na svoju vlastnú obranu – aspoň dve percentá svojho HDP, pričom obranný rozpočet by mal byť spravovaný tak, aby prinajmenšom pätina tejto sumy išla každoročne na priebežnú modernizáciu výzbroje, čo zahŕňa aj vývoj a výskum. 

Všetci tí členovia Aliancie (vrátane Slovenska), ktorí na východe susedia s Ruskom, Bieloruskom a Ukrajinou, dvojpercentný limit spĺňajú. Naopak, pod úrovňou dvoch percent svojho HDP sú zväčša krajiny, ktoré sa nachádzajú ďalej od východnej hranice NATO – ako Španielsko, Taliansko, Belgicko, ale napríklad aj Nemecko.

Už pred prezidentským obdobím Donalda Trumpa sa viaceré americké administratívy sťažovali, že väčšina európskych členov NATO sa správa ako „bezpečnostní čierni pasažieri“. A spoliehajúc sa na vojenský dáždnik Spojených štátov, znížili výdavky na vlastné ozbrojené sily na minimum.

V posledných rokoch sa však karta obracia. Minulý štvrtok zverejnil generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg výročnú správu Aliancie za rok 2023. Pri jej predstavení uviedol: „Tento rok dve tretiny spojencov splnia dvojpercentný cieľ, kým v roku 2014 ho spĺňali len tri krajiny.“ Navyše prvýkrát sa stane, že európska strana NATO ako celok vynaloží na obranu dve percentá svojho kombinovaného HDP.

Inak povedané, vývoj ide smerom, po ktorom volá aj Trump. Dodajme, že mať riadne pripravenú armádu neznamená robiť láskavosť americkému prezidentovi. Obrana svojho územia je záväzok, ktorý má každý štát v prvom rade voči vlastným občanom.

Dnes dobiehame dlho zanedbávané investície do európskych armád. To vytvára predpoklady aj na oživenie obranného priemyslu. O tom, že tie zvýšené výdavky na obranu nie sú iba o „nákupe drahých amerických zbraní“, svedčí príklad Poľska, ktoré si veľkého dodávateľa zbraňových systémov našlo prekvapujúco v Južnej Kórei.

No časť tých európskych objednávok určite pôjde nielen európskym firmám ako nemecký Rheinmetall, švédsky Saab AB, taliansky Leonardo, prípadne slovenská Konštrukta Defence, ale aj americkým firmám – ako napríklad Lockheed Martin, ktorý postupne vyrába pre Slovensko stíhačky F-16.

A to je ďalší argument, aby Donald Trump, autor knihy Umenie obchodnej dohody, neťahal Spojené štáty preč z NATO. Tlak na Európu účinkuje a jedným z dôsledkov je, že americký robotník, Trumpov volič, má aj vďaka zbrojným objednávkam od európskych spojencov chlieb na stole.