Výchovná poradňa Manžel nás opustil. Nového partnera staršie dcéry prijali, nového súrodenca však už nie

Svoje otázky na tému výchovy detí s krátkym opisom svojej životnej situácie môžete poslať na mail vychovnaporadna@postoj.sk. Vaše anonymné otázky a odpovede odborníkov následne zverejníme v rubrike Výchovná poradňa.

Dobrý deň, chcem Vás poprosiť o radu. Prvý manžel ma pred piatimi rokmi opustil, bolo to ťažké, verila som, že náš vzťah bude navždy. Dcéry (teraz 10 a 13 rokov) žijú so mnou, s otcom majú len sporadický kontakt, z jeho strany nie je veľký záujem. Na prázdniny si ich nikdy nevzal a ozve sa im štyri- či päťkrát do roka.

Pred rokom som sa druhý raz vydala a pred mesiacom sa nám narodil synček. Dovtedy mali dcérky s manželom dobrý vzťah, neboli žiadne väčšie problémy medzi nimi. Odkedy sa však narodil synček, dcéry akoby začali veľmi žiarliť. Odvrávajú mi, nechcú mi s ničím doma pomôcť. Mala som ťažší pôrod a som ešte stále veľmi ubolená, aj obyčajné varenie mi robí ešte ťažkosti. Do toho dojčím, synček ma potrebuje.

Dcéry začali byť ku mne veľmi nepríjemné, k bratovi akoby si nechceli vytvoriť žiadny vzťah, vyčítajú mi, že sa venujem len jemu. Je pravda, že teraz je moja pozornosť zameraná najmä na neho, ale je to novorodenec, nemôžem ho na dve hodiny len tak niekde odložiť. Vysvetľujem im, že to je normálne, že aj o ne som sa takto starala, keď boli čerstvé bábätká, ale vôbec to nepomáha. 

Som veľmi prekvapená, že dcéry v takomto veku takto premýšľajú, myslela som, že to bude v poriadku, že budú mať radosť z bračeka, že nebude problém, aby ho na chvíľku povarovali, že si to uľahčíme navzájom, aby som sa mohla potom viac venovať im. Ale vôbec to takto nefunguje. Čo robím zle a čo by som mala zmeniť, aby dcéry pochopili, že momentálne sa im skutočne nemôžem venovať do takej miery ako predtým? Hlavne ma trápi, že začali byť ku mne fakt nepríjemné a drzé. Ďakujem. Martina

Milá Martina, čas s novorodeniatkom nie je ľahký sám osebe. Keď sa k nemu pridružia iné starosti, ako je to vo Vašom prípade, je prirodzené, že sa obraciate s prosbou o radu. Podľa toho, čo píšete, asi sama tušíte, že niektoré okolnosti aj z minulosti môžu mať vplyv na dnešnú situáciu.

V prvom rade spomínate rozvod. Áno, myslím, že niečo z toho, čo dievčatá negatívne prežívajú (a následne pretavujú do nevrlého správania), je ich vzťah s otcom. Neviem, nakoľko s nimi túto tému rozoberáte (Vy alebo niekto iný) a sú s ňou adekvátne vyrovnané.

Pre Vás samotnú, dospelú, to bolo ťažké, pre dievčatá nehovoriac. A opakovaná skúsenosť nezáujmu z jeho strany je pre dospievajúce deti bolestná. Je možné, že jeho nezáujem prežívajú o to väčšmi, čím viac sú konfrontované s nezištnou láskou voči bratovi. Môžu to vnímať nespravodlivo, pretože aj ony túžia po takej láske. Vtedy logické argumenty nestačia.

Mysleli ste, že navzájom si to po pôrode uľahčíte – asi ste predpokladali, že ony vám budú viac pomáhať; pre ne samotné to nemala byť v čom perspektíva uľahčenia.

Prístup dievčat môže poukazovať na nejakú oblasť Vášho vzájomného vzťahu, ktorá nie je úplne v poriadku. Inak by nebol dôvod správať sa k Vám neadekvátne. Nastala pre ne príležitosť, ako dať najavo niečo, čo je v nich ťaživé. Na súčasnú situáciu sa môžete pozrieť s vďakou, že sa vyplavuje prežívanie, ktoré by ste možno nepostrehli bez zaťažkávajúcej skúšky. Je to čas na investíciu do Vášho vzťahu, do napravenia vecí. 

Čas, ktorý im venujete, nemusí byť kvantitatívne rovnaký ako predtým, ale kvalitou môžete vyvážiť jeho nedostatok. Venujte sa im naplno, bez odbiehania k malému, trávte spoločné chvíle tak, ako by si to ony želali, rozprávajte sa, čím žijú, ako prežívajú veci, čo ich teší či trápi, vyjadrujte im porozumenie, neprehovárajte ich, ak vidíte veci inak... Niekedy aj pársekundové či párminútové zastavenie dokáže dopĺňať citovú nádobu – všímajte si chvíle, keď sú tomu dievčatá naklonené, keď vysielajú signály na komunikáciu.

Skúste identifikovať, kde by ste najviac dokázali ušetriť čas, nájsť jeho najväčšie straty – či už mobil, udržiavanie poriadku, komplikovaná príprava jedla... Môžete na nejaké obdobie skúsiť „prepnúť“ fungovanie na „mód prežitia“ – robiť iba nevyhnutné, najpotrebnejšie, keďže teraz je priorita tráviť čas s deťmi.

Nenúťte dcéry vytvárať si vzťah k bratovi ani od nich neočakávajte, že budú au-pair. Mať bábätko je starosť rodičov, nie súrodencov. Tí vedia byť veľmi nápomocní, ak vzťahy doma fungujú zdravo, v láske. O to sa snažte. Následne chuť zapojiť sa do starostlivosti o bračeka i domácnosť bude vychádzať prirodzene z nich samotných. Dá sa to aj nasilu, avšak neočakávajte dobrú náladu a pomoc s radosťou.

Píšete, že vzťah dievčat s Vaším súčasným manželom bol dovtedy dobrý, t. j. aktuálne asi takisto prechádza turbulentným obdobím. Ak s ním žijete v jednej domácnosti, je tiež potrebné správne ho nastaviť.

Pozitívne vidím možnosť posilnenia ich sesterského puta spoločným prechádzaním si týchto situácií.

Verím, že s ochotou, ktorou chcete napraviť veci, sa Vám to naozaj podarí a Vaša rodina naberie nový pozitívny smer, čo Vám úprimne želám. Alena Michalcová