Pohľad z Moskvy Ubráni Európa Ukrajinu alebo z toho bude druhý Green Deal?

Som eurohujer a nebojím sa to priznať. Možno to je tým, že už 17 rokov žijem v Rusku a na diaľku si Európsku úniu – všetok ten schengen, spoločnú menu, vznešenú myšlienku konca vojny na európskom kontinente – idealizujem. Zato „tankový bezvízový styk“ s Ukrajinou a násilná integrácia ukrajinského územia do Ruska sú mi proti srsti. Ale každý sme nejaký, všakže?

Po škandalóznom stretnutí ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského s americkým lídrom Donaldom Trumpom v Oválnej pracovni Bieleho domu som dúfal, že sa za Kyjev postaví Európska únia. Nielen rétoricky, ako to tradične zdatne vie – vyjadriť hlboké rozhorčenie alebo neochvejnú podporu –, ale konkrétnymi krokmi.

Splnilo sa to tak päťdesiat na päťdesiat. Možno v trochu inom pomere. Na európskom kontinente sa utvára koalícia štátov odhodlaných aktívnejšie podporovať Ukrajinu, keď Spojené štáty idú dobrovoľne mimo hry s nádejou, že to je recept na ukončenie ruskej agresie proti Ukrajine (naivne, dodávam).

Veľká Británia, Francúzsko a ďalších zhruba tucet štátov chce zintenzívniť podporu Ukrajiny. Európska únia sa chystá zbrojiť. Stovky miliárd eur by malo ísť na posilnenie európskeho obranného priemyslu a zvýšenie vojenských schopností. 

Brusel zároveň umožní členským štátom zbrojiť na sekeru. V prípade investícií do obrany môžu byť zrušené limity na štátne výdavky stanovené pravidlami EÚ, rovnako Európska komisia navrhla, aby krajiny EÚ mohli na obranné účely využívať aj prostriedky, ktoré dostávajú z rozpočtu EÚ v rámci kohéznych fondov.

Skeptik vo mne síce frfle, že to nie je len o investíciách do zbrojného priemyslu. Že v tých uhlíkovo neutrálnych tankoch strieľajúcich ekologicky čisté projektily musí niekto sedieť. Najlepšie vojak, ktorý je za zodpovedajúci plat ochotný brániť našu slobodu a hodnoty. Ale tieto zamyslenia nechám iným.

Európsky obranný duet, hovorme tomu aspoň zatiaľ tak, Veľkej Británie a Francúzska má tiež pracovať na európskom mierovom pláne pre Ukrajinu. Podľa francúzskeho denníka Le Figaro sa hovorí aj o pláne obmedzeného prímeria medzi Ukrajinou a Ruskom. Malo by ísť o mesačné zastavenie bojov na mori, vo vzdušnom priestore a predovšetkým zastavenie útokov na energetickú sústavu. 

Podľa francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona by úspešné zastavenie bojovania otvorilo cestu k ďalšej fáze pokoja zbraní, pri ktorom by na mierovú dohodu dohliadali zahraničné jednotky.

Osobne ma veľmi zaujíma, s akým argumentom či dokonca ponukou Moskve sa vytasí Londýn alebo Paríž. Pretože bez skutočne tvrdej hrozby alebo mimoriadne lákavej ponuky Vladimir Putin bojovať proti Ukrajine neprestane.

A asi sotva bude Európa akceptovať podmienku, o ktorej ruský líder hovoril ešte vlani v lete: úplné stiahnutie ukrajinských síl z oblastí na východe a juhovýchode Ukrajiny, ktoré nekontroluje Rusko, ale chcelo by – z celého územia Chersonskej, Záporožskej, Doneckej a Luhanskej oblasti. Putin to považuje za prvú, nie však zďaleka poslednú požiadavku na zastavenie bojov.

Rusko nebude akceptovať dočasné dohody

Zatiaľ to vyzerá, nehľadiac na niektoré optimistické informácie agentúry Bloomberg, že európske prímerie dopadne ako mierové konferencie, ktoré sa do minulého roka konali na Západe. Pamätá si ešte niekto, o čom to bolo?

„Rusko dalo jasne najavo, že nebude akceptovať žiadne dočasné dohody, žiadne prímerie, dočasné zmrazenie konfliktu, veľkonočné prímerie alebo čokoľvek iné. Moskva chce odstrániť príčiny, ktoré viedli k tomuto konfliktu. Rovnako musia byť zohľadnené ruské národné záujmy v oblasti bezpečnosti,“ upozorňuje Alexej Leonkov, známy ruský vojenský expert a redaktor časopisu Arsenal Otečestva.

„Iba za takýchto okolností je Rusko pripravené diskutovať o konci bojov. Ešte raz však podotýkam, že k tomu dôjde, až budú splnené úlohy zvláštnej vojenskej operácie. Minister zahraničia Sergej Lavrov opakovane oznamoval Západu, že vyjednávací proces s Ukrajinou bude prebiehať súbežne s vojenskými akciami v zóne zvláštnej vojenskej operácie. Pre to existuje precedens. Vietnamská vojna. Američania päť rokov rokovali o konci vojny so Severným Vietnamom, ale v samotnej krajine sa bojovalo ďalej,“ povedal mi.

Pohľad z MoskvyO čo vlastne Putinovi ide?

Jiří Just

Podľa ruského experta je súčasne nemysliteľné, že by Rusko akceptovalo prítomnosť vojakov krajín, ktoré Kyjevu aktívne pomáhali brániť sa ruskému vpádu, na ukrajinskom území, naopak, bude ich vnímať ako interventov.

„Európske krajiny, ktoré najviac túžia vyslať mierové jednotky na Ukrajinu, či už to je Británia, Francúzsko, alebo Švédsko, boli zapojené do tohto konfliktu ako poskytovatelia vojenskej pomoci a ako poskytovatelia inštruktorov a dobrovoľníkov. Ako sa nakoniec ukázalo, nemalá časť z nich boli bývalí vojaci s výborným výcvikom a bojovými skúsenosťami.

Preto za žiadnych okolností, aj keď sa konflikt skončí a aj keď pôjde o vyslanie mierových síl, v nich nebudú predstavitelia európskych krajín. Ak na územie Ukrajiny vstúpia európski vojaci, či už v modrých, alebo napríklad dúhových prilbách, Rusko ich bude vnímať ako vojenskú intervenčnú silu. Následne dôjde k ich vytesneniu alebo zničeniu,“ bez škrupúľ opisuje ruský vojenský expert.

Európa má páky na Putina

Známa ukrajinská politologička Olesia Jachno, s ktorou som mal možnosť hovoriť, vníma kladne, že sa Európa hlási k ochrane a zaisteniu bezpečnosti kontinentu.

„Predovšetkým je dobre, že Európa je aktívna v otázke vlastnej bezpečnosti, a čo je dôležité, formulovala prístup, že Ukrajina je súčasťou Európy. To znamená, že vyjadrila nesúhlas, aby Ukrajina ,sedela pri detskom stole‘, zatiaľ čo USA, Rusko a Čína si medzi sebou rozdelia vplyv v rôznych oblastiach sveta podľa svojich záujmov.

Je tiež dobre, že Európa má záujem posilniť obranyschopnosť Ukrajiny a vytvoriť koalíciu tých, ktorí sú pripravení podieľať sa na bezpečnostných zárukách, v rámci ktorej je prímerie chápané ako súčasť celku, ako jeden z krokov k ďalšiemu smerovaniu k mieru. Ak Spojené štáty podporia mesačné čiastočné prímerie a dajú to Kremľu jasne najavo, potom si myslím, že je šanca sa aspoň pokúsiť ho realizovať,“ domnieva sa ukrajinská expertka.

Jachno si myslí, že Európa nie je taká slabá, ako sa ju snažia niektorí politici, a, prirodzene, aj Rusko, vykresľovať. A má páky, ako prinútiť Vladimira Putina, aby súhlasil s prímerím v ukrajinskom konflikte.

„Európa má, samozrejme, páky na Rusko, napriek Putinovej zjavnej túžbe potlačiť subjektivitu Európy a úplne ju odstrániť z rokovacieho procesu. Keď Putin vyhlásil pred jedným zo svojich propagandistov, nech si Európa so svojím postojom sedí doma, tak ,sedí doma‘ so zmrazenými aktívami ruskej centrálnej banky. Tieto aktíva sa totiž z väčšej časti nachádzajú v Európe. Ale konanie iba samotnej Európy nestačí,“ myslí si ukrajinská politologička.

Novinár Jiří Just z MoskvyRusi žijú v ilúzii, ktorá môže kedykoľvek prasknúť. Propaganda však ich obavy upokojuje

Adam Takáč

Expertka tvrdí, že existuje niekoľko spôsobov, ako zahnať pána Kremľa do úzkych. Je nutné, aby na to bola medzinárodná vôľa.

„Prinútiť Putina k prímeriu možno niekoľkými spôsobmi súčasne. A vplyv Európy tu nestačí. Prvým je rozšírenie sankcií (amerických aj európskych) a jasná súvislosť medzi perspektívou ich zrušenia a krokmi Ruskej federácie.

Druhým je demonštrácia toho, že Európa vníma Ukrajinu (aj bez členstva v NATO) ako súčasť bezpečnostného priestoru európskeho regiónu. A z toho vyplýva aj súhlas Ukrajiny s prímerím.

Tretím bodom je Trumpova motivácia chcieť ukázať výsledky svojej práce – zastaviť vojnu. Na to môže využiť konkrétne návrhy francúzskeho prezidenta Macrona a britského premiéra Starmera. Štvrtým bodom je záujem kľúčových ekonomických spojencov Číny a Ruska, aby sa dosiahlo prímerie,“ myslí si Olesia Jachno.

Tak azda sa z novej bezpečnostnej politiky Európy nestane druhý Green Deal...