Pohľad z Moskvy O čo vlastne Putinovi ide?

„Zatiaľ sa pre Rusko nič zásadné nezmenilo. Trump však nie je šialenec, aby ráno vykročil zlou nohou a zaútočil na niekoho bez rozmyslu,“ vysvetľuje mi Viktorija Fedosovová, zástupkyňa riaditeľa Inštitútu strategických výskumov a prognóz Ruskej univerzity družby národov.

S ruskou expertkou som hovoril ešte predtým, ako „vybuchla jadrová bomba“ v Oválnej pracovni, pred ostrou roztržkou medzi ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským a americkým prezidentom Donaldom Trumpom.

A vlastne sa ani rusko-amerických vzťahov netýka. Hádam iba v tom, že drsný úder Zelenskému a Ukrajine od Trumpa je príjemný bonus pre Moskvu pri zbližovaní sa s Washingtonom.

V polovici februára sa prelomili ľady. Biely dom a Kremeľ uskutočnili prvé priame rokovania. V saudskoarabskom Rijáde rokovali ruská a americká delegácia o normalizácii vzťahov.

Dá sa povedať, že prvýkrát od roku 2009 sa na seba predstavitelia USA a Ruska usmievali. V tom čase bol ten úsmev trochu kyslý. Vtedajšia americká ministerka zahraničných vecí Hillary Clintonová darovala šéfovi ruskej diplomacie Sergejovi Lavrovovi červené tlačidlo, ktoré malo symbolizovať reštart vzťahov. Američania však naň umiestnili nápis peregruzka. Teda preťaženie.

Moskva ústupky nespraví

V nasledujúcich rokoch rusko-americké vzťahy neexplodovali, ale degradovali na najnižšiu možnú úroveň v mierovom stave.

V Rijáde boli úsmevy radostnejšie. Spojené štáty pod vedením Donalda Trumpa sa chcú zblížiť s Ruskom, nech je už za tým čokoľvek. Fascinácia Putinom alebo naivná predstava, že sa podarí Moskvu odtrhnúť od Pekingu.

Foto: TASR/AP

„Úprimne povedané, žiadne prudké oteplenie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom nevidím. Jediné, o čom sa v tejto chvíli dá prakticky hovoriť, je obnovenie základnej diplomatickej komunikácie,“ upozorňuje politologička z Ruskej univerzity družby národov.

Ruská expertka podotýka, že pred oboma krajinami stojí nemálo problémov, ktoré sa musia riešiť. Biely dom sa podľa jej slov iba vracia do reality.

„Nazhromaždil sa celý rad problémov, ktoré sa zďaleka netýkajú len Ukrajiny, a ak predchádzajúca americká administratíva radšej mlčala, nový tím v Bielom dome aspoň otvoril komunikačné kanály. A skutočnosť, že Trump a jeho spolupracovníci začali nazývať veci pravými menami, je len obrat smerom k realite, ale nie smerom k Rusku.“

Ruská politologička odmieta, že by sa Kremeľ dal zlákať sladkým tokaním z Bieleho domu. Je jednoznačne presvedčená, že sa Rusko nevzdá svojich vojnových cieľov.

Novinár Jiří Just z MoskvyRusi žijú v ilúzii, ktorá môže kedykoľvek prasknúť. Propaganda však ich obavy upokojuje

Adam Takáč

Expertka sa domnieva, že teraz Spojené štáty prehodnocujú svoj politický kurz. Nevylučuje, že za tým môže byť kalkul.

„Washington by chcel zmenou rétoriky a lacno, iba sľubmi, odtrhnúť Rusko od Číny. No Rusko nebude meniť stabilného spojenca, s ktorým má obrovskú pozemnú hranicu, za pominuteľné sľuby krajiny, pre ktorú je podvod spôsob, akým spolupracuje s ostatnými štátmi, a s administratívou, pri ktorej nie je jasné, či vydrží celé štyri roky. Budovanie vzťahov s USA bude prebiehať v rámci umenia možného – teda realisticky a s konkrétnymi výsledkami,“ myslí si politologička.

Ruská expertka je pritom presvedčená, že Moskva počas rokovaní nebude robiť žiadne ústupky. Tie by mal robiť Západ na čele s USA.

Scenáre vývoja

„Nechce sa mi veriť, že prezident Spojených štátov, najmocnejšej krajiny sveta, stojacej na čele súčasného liberálneho svetového poriadku, ktorý vznikol po druhej svetovej vojne, sa jednoducho vzdá podplukovníkovi KGB, ktorý zničil celú bezpečnostnú architektúru, a bude súhlasiť s tým, že vyhral a oklamal celý svet vrátane Spojených štátov,“ povedal k štartu normalizácie vzťahov medzi Moskvou a Washingtonom bývalý premiér Ruska Michail Kasianov, s ktorým som mal možnosť hovoriť.

Niekdajšieho predsedu vlády Ruskej federácie a dnes vplyvného opozičného politika som sa pýtal, čo by mohol americký prezident Trump Putinovi ponúknuť, aby si sadol za rokovací stôl a súhlasil so zastavením vojny proti Ukrajine.

„Už mu odovzdal územnú celistvosť Ukrajiny s tým, že Ukrajina svoje územia nikdy neoslobodí. V skutočnosti sa už vzdal hlavného faktora zaistenia bezpečnosti Ukrajiny – odmietol totiž vstup Ukrajiny do NATO. Dve pozície, ktoré mali pri vyjednávaní s Putinom figurovať ako hlavné, boli už pred začatím rokovania Putinovi poskytnuté. Takže jednoducho nechápem, čo by dnes Trump mohol dať. Samozrejme, existuje scenár, ten najhorší, že Trump by jednoducho súhlasil s Putinom. Putin bude víťaz a dostane všetko, čo chce. Pokiaľ budú prijaté všetky Putinove podmienky vrátane zrušenia sankcií, potom, samozrejme, Putin môže zastaviť vojenskú akciu. Bude mnoho ďalších požiadaviek vrátane odzbrojenia Ukrajiny, redukcie ozbrojených síl Ukrajiny, zastavenia dodávok zbraní na Ukrajinu a tak ďalej. Voľby, ako viete, sú tiež dlhodobou ruskou požiadavkou,“ vysvetľuje Kasianov.

Mier je ďalekoNech si Trump s Putinom vymyslia, čo chcú, Ukrajina sa ruskému diktátu nepodvolí

Jiří Just

Ruský politik nevylučuje, že Putin má v zálohe ešte jeden scenár: bude si s Trumpom vymieňať komplimenty a medzitým ďalej trýzniť ​​Ukrajinu bombami a raketami.

„Putin bude chcieť získať politické dividendy z rokovania. Stále bude hovoriť: rokovania idú dobre, super, pokročili sme, zajtra bude ďalší pokrok, potom bude schôdzka, to znamená, že budú televízne obrázky, potriasanie rúk. To bude zdroj pre propagandu v Rusku o tom, akým je pán Putin svetovým lídrom. To je všetko, čo Putin potrebuje. Tento scenár bude využívať niekoľko mesiacov. A vojenský konflikt bude medzitým pokračovať,“ myslí si ruský expremiér.

Čo Putin vlastne chce

A o čo vlastne pánovi Kremľa ide? Iba o ukrajinské územie? Politik je presvedčený, že za vojnou je viac než len rozšírenie Ruska.

„Má záujem o osobný rešpekt a uznanie, že je svetovým lídrom. Nie preto, že by urobil nejaké dobré skutky vo svojej krajine a v zahraničí. Nie. Jednoducho preto, že stojí na čele veľkej krajiny so 140 miliónmi obyvateľov, ktorá má jadrové zbrane a kreslo v Bezpečnostnej rade OSN.

Svojimi agresívnymi činmi vyžaduje uznanie a úctu k sebe samému. Pre neho je hlavným cieľom, aby Amerika znovu uznala Rusko ako veľmoc, aby si s americkým prezidentom spolu sadli a rozhodovali o osude sveta.

Ukrajinské územie ho preto v skutočnosti príliš nezaujíma, ide mu len o jedno. Potreboval Krym pre domáce publikum, aby zvýšil svoju popularitu a udržal si moc. Urobil to. A teraz, aby mohol Krym normálne fungovať – nikdy sa ho nemieni vzdať –, je potrebný pozemný koridor pred Donbasom, Chersonskou a Záporožskou oblasťou. Nepotrebuje žiadne ďalšie územie.

Ak však pán Trump pristúpi na Putinove podmienky, skutočne ich prijme a donúti Ukrajinu ku kapitulácii, Putinove chúťky sa na tom nezastavia. Pôjde ďalej.

Putin vždy robí to, čo mu Západ dovolí. Po agresii v Gruzínsku nebola žiadna razantná reakcia Západu. Business as usual. Potom bola anexia Krymu a nasledovali minimálne sankcie. Vojna v Donbase, prvá a druhá minská dohoda. Všetko bezvýsledné. Teraz dochádza k plnohodnotnej agresii a Putin znova nečelí žiadnemu nátlaku,“ uzatvára Michail Kasianov.

Zostáva otázkou, ako sa piatkový výbuch emócií v Bielom dome prejaví na rusko-amerických rokovaniach. A či podobný drsný dialóg s Trumpom o niekoľko týždňov nečaká aj Vladimira Putina.