Ursula 2.0 Nová Európska komisia prešla v europarlamente s historicky najmenšou podporou

Ursula von der Leyen a jej zbor európskych komisárov získali potvrdenie od poslancov Európskeho parlamentu. Očakáva sa, že do svojich funkcií nastúpia oficiálne 1. decembra.

Napriek tomu, že pri vypočúvaniach v jednotlivých výboroch europoslanci napokon neodmietli ani jedného z navrhovaných eurokomisárov, v pléne dostal zbor v bruselských kruhoch označovaný aj ako VLD 2.0 (VLD ako von der Leyen) len skromnú väčšinu.

„Dôveru“ Európskej komisii ako celku vyslovilo len 370 europoslancov. Proti bolo 282, zdržalo sa 36.

Von der Leyenová predstavila nových eurokomisárov a ich agendu

TASR

Keďže pravidlá hlasovania v tomto prípade hovoria o tom, že na úspech treba nadpolovičnú väčšinu odovzdaných hlasov, ktorých bolo v súčte 688, 370 sa zdá ako pohodlná väčšina. Je to dokonca nadpolovičná väčšina všetkých europoslancov, ktorých je v aktuálnom zbore 720.

V historickom porovnaní však ide o najslabšiu podporu, akú kedy Komisia ako celok od europoslancov dostala.

Keďže počet europoslancov sa v jednotlivých volebných obdobiach rôznil, na porovnanie je viac ako celkový počet hlasujúcich podstatná percentuálna podpora.

Komisia VLD 2.0 získala len 54 percent europoslancov, doteraz najhorší výsledok mala Junckerova Komisia z roku 2014, ktorá dostala 61 percent hlasov europoslancov. Prvá von der Leyenovej Komisia dostala pred piatimi rokmi 65 percent.

Suverénne najväčšiu podporu dostal so svojou Komisiou Romano Prodi v roku 1999, keď za ňu hlasovalo 87 percent poslancov europarlamentu.

Tu však treba pripomenúť, že to bolo ešte pred veľkým rozšírením o krajiny bývalého východného bloku a v časoch príjemného politického konsenzu naprieč takmer všetkými politickými skupinami na konci 90. rokov, keď sa mnohí dali uniesť víziou definitívneho víťazstva liberalizmu a harmónie v medzinárodných vzťahoch (Rusko sa za Jeľcina zbližovalo so Západom, Čína sa ekonomicky liberalizovala a doširoka otvárala spolupráci a západnému kapitálu).

Prehľadné historické porovnania urobil bruselský magazín Politico:

Ak urobíme ešte jednu historickú paralelu, Barosso, ktorý takisto viedol Komisiu dvakrát, dostal v roku 2004 podporu 72 percent a druhý raz v roku 2010 70 percent, avšak v absolútnom počte mu podporujúcich europoslancov pribudlo. Pokles podpory pre Ursulu von der Leyen je omnoho výraznejší, až o 9 percentuálnych bodov.

Rozdelené frakcie

Ak si hlasovanie rozmeníme na drobné, dostaneme niekoľko zaujímavých faktov.

Najprv si však zhrňme, ako hlasovali slovenskí europoslanci.

Za: Miriam Lexmann (KDH/EPP), Veronika Cifrová Ostrihoňová, Martin Hojsík, Ľubica Karvašová, Ľudovít Ódor, Michal Wiezik, Lucia Yar (všetci PS/Renew) a Branislav Ondruš (Hlas-SD/nezaradený)

Proti: Monika Beňová, Erik Kaliňák, Judita Laššáková, Katarína Roth Neveďalová (všetci Smer-SD/nezaradení), Milan Uhrík (Republika/Európa suverénnych národov) a Milan Mazurek (Republika/nezaradený).

Pätnástym slovenským europoslancom je Ľuboš Blaha (Smer-SD/nezaradený), ktorý v zázname o hlasovaní chýba.

Hlasovanie slovenských zástupcov v europarlamente teda dopadlo viac-menej podľa očakávaní.

Hlasovanie slovenských zástupcov v europarlamente dopadlo viac-menej podľa očakávaní.

Zaujímavejšie to je, ak sa pozrieme na väčšie skupiny a najmä rozdelenie vnútri jednotlivých frakcií.

Keďže prítomní europoslanci frakcií Patrioti za Európu, Ľavica a Európa suverénnych národov hlasovali všetci proti Komisii, bližšie sa pozrime na tie frakcie, v ktorých sa názory poslancov líšili.

Okrem poslancov takpovediac koalície, teda EPP, S&D a Renew, získala Komisia hlasy aj od poslancov z pravej a ľavej časti spektra – podporila ju časť Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR) a časť Zelených.

Európskym ľudovcom na hlasovaní chýbalo desať zastupiteľov a z prítomných 178 Komisiu podporilo 151. Proti bolo 25 – išlo takmer výlučne o delegáciu španielskej Ľudovej strany, ktorá podporu odmietla pre Teresu Ribera, nominantku miestnych vládnych socialistov. Terese Ribera vyčítajú najmä slabú a zlú reakciu na nedávne katastrofálne povodne vo Valencii, ktoré si vyžiadali viac ako dvesto obetí. Na vnútropolitický zápas premenili španielski ľudovci aj jej vypočutie na výbore.

Socialistom chýbali traja zákonodarcovia a zo 133 prítomných bolo za iba 90. Proti ich bolo 25 a zdržali sa osemnásti. Časť frakcie S&D už vopred avizovala, že Komisiu ako celok nepodporí. Dôvodom bolo to, že taliansky nominant, člen vládnej Fratelli d’Italia (ECR) Raffaele Fitto sa stal výkonným podpredsedom Komisie s rozsiahlymi právomocami.

Časť socialistickej frakcie už vopred avizovala, že Komisiu ako celok nepodporí. Dôvodom bolo, že taliansky nominant, Raffaele Fitto (ECR) sa stal výkonným podpredsedom Komisie s rozsiahlymi právomocami.

Socialisti nechceli Fitta z Komisie priamo vyhodiť, žiadali však, aby dostal post s menšou váhou. EPP, naopak, Fitta podržala v snahe udržať Taliansko ako jednu z veľkých krajín v centre rozhodovania a ako takej jej dať aj významnejšiu pozíciu.

Spomedzi 73 prítomných liberálov a progresívcov z Renew (chýbali štyria) sa šiesti zdržali, čo taktiež nesvedčí o úplne jednotnej podpore Komisie ako takej.

Výraznejšie rozdelenie vidieť pri frakciách, ktoré nie sú priamo súčasťou dohody na programových prioritách Komisie, no sú či už ľudovcami, alebo socialistami udržiavané na orbite ad hoc podpory.

ECR ako štvrtá najsilnejšia frakcia bola jednoznačne rozdelená. Zo 75 prítomných (celkovo 78) podporilo Komisiu 32 europoslancov – najmä z radov Fratteli d’Italia v zmysle akéhosi revanšu za to, že si Raffaele Fitto udržal pozíciu výkonného podpredsedu.

Počítalo sa aj s podporou českej ODS, ktorá je takisto vládnou stranou v tejto frakcii. No konkrétne Alexandr Vondra ako silný odporca environmentalistických experimentov sa v hlasovaní zdržal.

Z radov ECR sa na druhej strane naplnilo očakávanie, že poslanci za poľské PiS budú hlasovať proti.

Rozdelenie takmer pol na pol nastalo aj u Zelených. Časť – konkrétne 27 europoslancov – vyslovila Komisii podporu najmä pre záväzky pokračovať v klimatickej agende. Druhá polovica (19 proti a šiesti sa zdržali) jej rovnako ako socialisti vyčítala ústupok „tvrdej pravici“, teda ECR, v osobe Raffaela Fitta, ako aj tie časti programu, ktoré majú zmierniť nároky klimatickej agendy na priemysel a poľnohospodárov.

Neistá podpora bude Komisiu sprevádzať celé funkčné obdobie

Takáto nízka a najmä rozdrobená podpora môže byť pre celé nasledujúce funkčné obdobie Komisie a europarlamentu symptomatická.

Videli sme to už pri ostatných hlasovaniach pléna v predchádzajúcom období. Mnohé z návrhov environmentálnej agendy, ktorá bola vlajkovou témou končiacej Komisie, získavali s blížiacimi sa eurovoľbami čoraz menšiu podporu.

A najmä Európska ľudová strana (EPP) sa do dokumentov snažila presadzovať rôzne zmierňovacie pozmeňujúce návrhy v snahe zachrániť si elektorát frustrovaný z neustále pribúdajúcich regulácií a obmedzení a vyhnúť sa tomu, aby si rastúcu masu nespokojných občanov – od farmárov až po motoristov – „osedlali“ pravicoví populisti.

Skromnú väčšinu, ktorá sa vytvorila pri štarte funkčného obdobia tejto Komisie, skôr charakterizuje snaha o „pokoj v dome“. To sme videli už pri vypočúvaní kandidátov na komisárov. Jednotlivé frakcie buď hlasovali aj za nominantov z radov politických súperov, alebo si ich vzali za rukojemníkov a odkladali rozhodnutie o nich, aby zabezpečili podporu pre tých svojich.

Hoci sa napokon rozhodnutie natiahlo o týždeň, všetci kandidáti prešli.

Skladanie eurokomisieKým „obyčajní“ komisári prešli hladko, z navrhovaných podpredsedov Komisie si jednotlivé frakcie urobili rukojemníkov

Erik Potocký

Veci, ktoré treba riešiť

Európsku úniu čaká v najbližších rokoch niekoľko zásadných výziev – bez ohľadu na to, ako a kedy sa skončí vojna Ruska proti Ukrajine, ide o konflikt, ktorý musí zásadne premeniť pohľad európskych politikov na bezpečnosť a potrebu zbrojenia z vlastných zdrojov.

A to aj v kontexte víťazstva Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách, ktorý už vo svojom prvom funkčnom období dôrazne apeloval na európskych spojencov, aby plnili svoj zmluvný záväzok a investovali minimálne dve percentá HDP do svojej obrany. A najmä aby sa prestali bezstarostne spoliehať na silu americkej armády, ktorú platia americkí daňoví poplatníci.

Krehká podpora môže znamenať aj to, že návrhy, ktoré Komisia do europarlamentu pošle, budú zohľadňovať všetky aspekty života a nebudú odtrhnuté od reality.

Ďalšou veľkou výzvou je zaostávanie Európskej únie za hlavnými globálnymi hospodárskymi konkurentmi – USA a Čínou. Kým tieto dve krajiny sa predháňajú v inováciách, investujú miliardy do výskumu a vývoja, EÚ doslova trčí v závoze zavalená nadmernou reguláciou všetkých aspektov ekonomickej aktivity.

Obrana, energetika, priemysel, inovácie a životné prostredie a poľnohospodárstvo sú kľúčovými otázkami nielen najbližších rokov.

Ak na jednej strane vidíme krehkú podporu v europarlamente pre Európsku komisiu, čo môže znamenať, že niektoré z jej návrhov cez poslancov jednoducho neprejdú, na druhej strane to môže viesť k tomu, že návrhy, ktoré Komisia do europarlamentu pošle, budú zohľadňovať všetky aspekty života a nebudú odtrhnuté od reality.

Rozumnejšie, reálnejšie návrhy môžu mať tiež väčšiu šancu, aby získali súhlas aj jednotlivých členských krajín zastúpených rôznofarebnými politickými kombináciami.

A najmä je tu čas odložiť rôzne snahy oslabovať pozície členských krajín napríklad rušením práva veta či otváraním zakladajúcich zmlúv. Ale aj všelijaké kultúrne experimenty s pretláčaním tém ako „právo na potrat“ a podobne.