Aj o Oscaroch Ako sa slovenčina zase trápila, keď sú už slová prostitútka a striptérka nevhodné

Trump si ten víkend napokon ukradol celý pre seba. Vlastne Trump a Zelenskyj. Všetko ostatné ostalo v tieni.

Scéna z Bieleho domu odpálila aj veľký filmový sviatok, odovzdávanie Oscarov. Akoby už Hollywood nebol ponížený dosť aj bez toho.

Prvé poníženie prišlo vlani po amerických voľbách, lebo hoci sa – až na výnimky – celý Hollywood a šoubiznis postavil v kampani za Kamalu Harris, neuspel a nezvrátil Trumpovo zvolenie za prezidenta.

Možno aj preto boli tentoraz umelci pokornejší, šetrili silnými slovami. Boli aj k politike rezervovanejší a sústredili sa viac na iné témy.

Ale Oscary mali aj iný problém. Chýbal veľkofilm, ktorý by bol jasným favoritom, film, ktorý treba vidieť.

A tie diela, ktoré sa ako favoriti trocha aj javili, mali napokon nejaký kaz, pre ktorý sa nemohli dostať k oceneniu.

No uznajte, nebolo by cynické dať teraz cenu filmu Konkláve? Alebo transrodovej herečke, ktorej názory na moslimov či černochov mnohých rozrušujú?

A aj slovenské médiá to brali vážne či rešpektujúco.

Ale predsa len tohtoročné Oscary napokon našli svoju tému, ktorou sa zapíšu do dejín. Našla sa akási vedľajšia téma, ktorá napokon zarezonovala.

Vraj vôbec po prvýkrát sa na Oscaroch hlasno, s rešpektom a uznaním hovorilo o sexuálnych pracovníkoch.

Lebo aj o tom je film, ktorý dostal tohto roku titul „najlepší americký“. Film Anora má zaujímavú hlavnú hrdinku.

Kedysi by sme ju asi pokojne nazvali striptérkou či prostitútkou, no dnes sa to už nepatrí. Treba vážiť slová. A aj slovenské médiá to zväčša brali veľmi vážne, módnym termínom povedané – rešpektujúco.

Všade sa písalo, že hlavnou hrdinkou Anory je sexuálna pracovníčka.

A citované boli z ceremoniálu aj slová herečky Mikey Madison, ktorá za stvárnenie Anory dostala sošku Oscara.

Napríklad v Pravde jej slová preložili takto: „Chcem len uznať a oceniť komunitu sexuálnych pracovníkov. Áno. Budem pokračovať v ich podpore a budem ich spojencom.“

Ale pozornejší čitateľ, ktorý sa už učí novým móresom, sa musel pýtať: A kde sú sexuálne pracovníčky?

V Refresheri boli pozornejší: tam napísali, že režisér Anory „Sean Baker vo svojej prvej ďakovnej reči večera mimochodom poďakoval komunite sexuálnych pracovníčok*kov, čo bolo pravdepodobne prvýkrát v histórii Oscarov“.

V Denníku N sa rozhodli zostať radšej pri anglickom origináli, používali slovo sexworker.

No ale aj tam sa im dostal do anglicizmu rod, lebo slovenčina má jednoducho rody rada: A tak napísali, že „film sexworkerkám strhol z čela cenovku... Baker skúma emócie sexworkeriek a ukazuje ich ako ľudské bytosti s vlastným vnútorným svetom a prežívaním. Diváci vidia ich každodenný život a bežný pracovný deň, pričom sa aj vďaka konzultáciám so sexworkerkami snažil čo najviac priblížiť realite“.

Slová sú dôležité, aj to, akú konotáciu majú.

Iba recenzent v Kinema.sk je asi staromódnejší, lebo vôbec nepíše o sexuálnej pracovníčke ani o sexworkerke, píše jednoducho o striptérke a prostitútke. 

Ale zase asi najlepšie opisuje, prečo ide naozaj o pozoruhodný film. Pritom za hodnotu filmu vôbec nepovažuje to, že má ambíciu adorovať svet sexuálnych pracovníkov.

Takže tak trochu o tomto boli tohtoročné Oscary. Politiku či veľké dejinné udalosti vytlačili sexuálne pracovníčky, ktoré sa už nepatrí nazývať neslušnými slovami.

No človek, najmä keď si už čosi pamätá, bol aj prekvapený, lebo slovo prostitútka sa mu prirodzene spája s mnohými filmami. Hlavnou hrdinkou krásneho Passoliniho filmu Mamma Roma bola prostitútka, neobdivovali sme pritom jej prácu, ale jej zápas o dôstojný život v ťažkých podmienkach.

Aj Zdena Studenková v kultovom československom filme Anjel s diablom v tele hrala jednoducho prostitútku v luxusnom prvorepublikovom nevestinci a nezískala si divákov tým, že bola hrdá sexuálna pracovníčka, ale preto, že sa svojou šikovnosťou rýchlo dostala inde.

Samozrejme, chodník šliapala aj hlavná hrdinka kultového filmu Pretty Woman. Isto, bola to rozprávka, ale však každý aj vďaka nej pochopil, že sexuálna práca nie je niečo hodné obdivu.

No ten film vznikol pred 35 rokmi. Menia sa slová aj povolania.

Dnes treba vnímať aj to, že pojem sexuálna práca zahŕňa celé portfólio pracovných pozícií, aj striptérstvo, tancovanie pri tyči, sex cez telefón, erotickú masáž, peep šou, účinkovanie v pornografických filmoch, ale aj pouličnú či „indoor“ prostitúciu, nehovoriac o všetkých možnostiach, ktoré sexuálnym pracovníkom ponúka internet.

Slová sú dôležité, aj to, akú konotáciu majú.

Ak použijeme výraz sexuálna pracovníčka, nie je to nič odsúdeniahodné, normálna práca ako každá iná. Zaslúži si aj legalizáciu, dôchodkové či zdravotné poistenie, možno aj vlastné odbory.

Nemá to byť už čosi romantickonaivné ani nič odpudzujúce. 

A asi ani rodičia by už nemali byť vydesení, keď im dcéra povie, že je „sexuálna pracovníčka“. Aj keď mám podozrenie, že rodičia dcér to vidia asi inak. Bez ohľadu na to, ako to vidí Hollywood.