Mier je ďaleko Nech si Trump s Putinom vymyslia, čo chcú, Ukrajina sa ruskému diktátu nepodvolí

„K mieru na Ukrajine sme ešte veľmi ďaleko. Podľa môjho názoru sú pred nami veľmi dlhé a veľmi ťažké rokovania,“ krčí plecami počas nášho rozhovoru ruský prokremeľský politológ Alexej Muchin.

„Aby som bol úprimný, veľmi nerozumiem tomu rozruchu v médiách a medzi expertmi. Je to zatiaľ začatie rokovacieho procesu,“ dodáva šéf ruského Centra politických informácií k telefonátu medzi americkým prezidentom Donaldom Trumpom a ruským lídrom Vladimirom Putinom.

Minulú stredu šéf Bieleho domu telefonoval so svojím ruským náprotivkom z Kremľa. Štátnici sa dohodli, že okamžite začnú rokovania o ukončení vojny na Ukrajine a že sa vzájomne navštívia vo svojich krajinách.

Trump uviedol, že sa s Putinom zhodli na tom, že chcú zastaviť umieranie „miliónov ľudí“ vo vojne medzi Ruskom a Ukrajinou. „Dohodli sme sa, že spolu budeme veľmi úzko spolupracovať vrátane vzájomnej návštevy našich národov. Dohodli sme sa tiež, že naše tímy okamžite začnú rokovania,“ uviedol americký prezident.

Trump zároveň oznámil, kto bude súčasťou vyjednávacieho tímu s Moskvou o mieri na Ukrajine. Jeho členmi majú byť minister zahraničia Marco Rubio, riaditeľ CIA John Ratcliffe, Trumpov poradca pre národnú bezpečnosť Michael Waltz a splnomocnenec pre Blízky východ Steve Witkoff.

„Aby som povedal pravdu, trochu ma mätie zloženie amerického vyjednávacieho tímu. Nevidel som tam napríklad zvláštneho vyslanca USA pre Ukrajinu a Rusko Keitha Kellogga. Tak uvidíme. Buď Trump zostavil zoznam svojich predstaviteľov nepozorne, je to nedbalosť jeho tímu, alebo ide o nejaký veľmi šikovný ťah so zaradením do vyjednávacej skupiny ľudí, ktorí s Ukrajinou – mierne povedané – nemajú nič spoločné. Alebo sa venujú čisto výzvednej činnosti,“ usudzuje Muchin.

Za ruskú stranu sa má, aspoň podľa informácií agentúry Bloomberg, na rokovaní zúčastniť architekt ruskej zahraničnej politiky, bývalý veľvyslanec Ruskej federácie v USA a Putinov zahraničnopolitický poradca Jurij Ušakov, šéf zahraničnej spravodajskej Služby vonkajšej rozviedky Sergej Naryškin, ktorý s Putinom spolupracuje už štyridsať rokov a niekoľko dní pred vypuknutím vojny, 21. februára 2022, sa na stretnutí s ruským lídrom preriekol a odhalil Putinove plány, keď vyhlásil, že podporuje pripojenie ukrajinského Donbasu k Rusku. Nemilé, ale úprimné.

A tiež muž, ktorý sa narodil v Kyjeve, svoj terajší vplyv a bohatstvo získal vďaka známosti s Putinovou dcérou a ktorý bol neoficiálnym emisárom Kremľa ešte počas Trumpovho prvého funkčného obdobia. Kirill Dmitrijev riadi Ruský fond priamych investícií. Počas covidovej pandémie bol známy ako hlavný propagátor ruskej vakcíny Sputnik V.

Ušakov a Naryškin sa podieľali aj na vyjednávaní s Ukrajinou na jar 2022. Kyjev a Moskva vtedy rokovali o zastavení ruskej agresie. Dokument, ktorý z rokovania vzišiel, však Ukrajina nepodpísala; predpokladal podstatné zníženie počtu a sily ukrajinskej armády, anexiu Ruskom obsadeného územia a politické zmeny na Ukrajine diktované Kremľom, s čím Kyjev nesúhlasil.

Mnohí politici a experti sa domnievajú, že k dohode Trumpa s Putinom zostal posledný krok. Že do Veľkej noci alebo prinajhoršom do 9. mája bude hotovo a na Ukrajine mier. Ukrajine sa odreže jej východná časť, vzdá sa nerastných surovín v prospech Spojených štátov (ale aj Ruska, ktoré niektoré náleziská dobylo), zatvoria sa Kyjevu dvere do Severoatlantickej aliancie a bude koniec. Najkrvavejší konflikt od druhej svetovej vojny sa skončí a Európa sa vráti k svojmu pokojnému uvoľnenému životu, ktorý na kontinente panoval pred februárom 2022.

Omyl.

Popravde, nestavil by som sa, že vojna na Ukrajine sa skončí do leta. Mám silné pochybnosti, že sa prestane bojovať do konca roka. Hoci by som si to osobne veľmi prial. V prvom rade Ukrajine, ktorú každý deň sužujú bomby a delostrelecké granáty.

Donald Trump netuší, aký spletitý problém chce vyriešiť. Konflikt medzi Ruskom a Ukrajinou nie je „obyčajná“ západná vojna ako tá v Afganistane či Iraku, kde riešením bolo stiahnutie intervenčných síl a útlm mediálneho záujmu. Putin nemôže z Ukrajiny odísť. Ukrajina nemôže jednoducho prestať vzdorovať ruskej agresii. USA nemôžu jedným prezidentským výnosom konflikt zastaviť (ani stiahnutie z Afganistanu a Iraku situáciu v týchto krajinách nestabilizovalo).

Pre Rusko má súčasný konflikt niekoľko rozmerov. Tá najjednoduchšia úroveň je vojna o územie. Rusko sa chce rozšíriť, aby prepojilo „staré“ Rusko s polostrovom Krym, ktoré považuje za historicky ruské. A to pod rôznymi zámienkami: že Ukrajine dal „ruské územia“ Lenin alebo verchuška ZSSR, že keď teda Ukrajina dekomunizuje svoju minulosť, tak Rusko dekomunizuje Ukrajinu teritoriálne a podobne absurdné argumenty.

Pravdou však je, že sa do ruskej anexie ukrajinského územia premieta syndróm rozpadu ZSSR, teda straty územia, ako aj sily, ktorými Moskva do začiatku 90. rokov disponovala. 

Vojnu na Ukrajine mnohí, možno aj Kremeľ, vnímajú ako obnovenie historickej spravodlivosti. Preto má veľa ruských ozbrojencov na Ukrajine na prilbách alebo nepriestrelných vestách nášivky so sovietskou symbolikou. Revanšizmus je ideológiou súčasného Ruska.

U nás sa spomína, ako za socíku chutili párky, v Rusku ako chutil sleď v konzervách, aká lacná bola vodka a sojuz od nevidím do nevidím.

Ruský pravoslávny kňaz, ktorý nesúhlasí s vojnouTrvalo mi štyri dni, kým som farníkov presvedčil, že vraždenie je zlé. Za deň a pol im propaganda opäť vymyla mozgy

Jiří Just

Rusko trvá na svojom exkluzívnom práve zasahovať do diania v bývalých sovietskych republikách. Nemalo by nás miasť, že momentálne je Moskva slabá a nemôže tvrdo diktovať svoje podmienky menším krajinám v postsovietskom priestore, ako sú Arménsko či Azerbajdžan. Na vedúcu úlohu v ňom Moskva ašpirovala aj v časoch, keď Rusko bolo nielen vojensky, ale aj politicky a ekonomicky slabé – v deväťdesiatych rokoch.

To nie je len otázka vstupu Kyjeva do Severoatlantickej aliancie, ale aj prítomnosti cudzích vojsk na Ukrajine, hoci by formálne mali zaisťovať bezpečnosť ukrajinského štátu a brániť obnoveniu (či rozšíreniu – v závislosti od toho, kedy by sa tam objavili, či pred podpísaním mieru alebo po ňom) konfliktu. Moskva by to len ťažko akceptovala.

Denacifikácia. Slovíčko, ktoré sa objavuje v slovníkoch ruských potentátov v súvislosti s konfliktom na Ukrajine menej, ale stále vyjadruje snahu Kremľa odstaviť od moci súčasné ukrajinské vedenie. Vladimir Putin verejne vyhlasuje, že ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj nie je legitímny vládca krajiny a že s ním mierovú zmluvu nepodpíše.

Víťazstvo. Rusko nechce ukončiť vojnu, pretože v nej umierajú stovky Rusov denne, pretože neúmerne zaťažuje ruskú ekonomiku, spoločnosť je unavená konfliktom a krajina čelí čiastočnej izolácii. Nie. Rusko chce v tejto vojne, ktorú mnohí nazývajú existenciálnou pre Putinov režim, zvíťaziť. Tomu zodpovedajú aj prieskumy verejnej mienky.

Podľa ruskej nezávislej sociologickej agentúry Levada Centr si viac ako tri štvrtiny Rusov želajú, aby sa ukrajinská vojna skončila víťazstvom Ruska. Tieto čísla sa v čase nemenia. Respondenti odpovedali týmto spôsobom v apríli 2022 aj v januári 2025. Žiadnu plichtu si neprajeme.

A nepraje si to ani Kremeľ. V Rusku stále panuje presvedčenie, že minské dohody, ktoré zastavili, no nevyriešili konflikt v Donbase v rokoch 2014 a 2015, boli pre Moskvu nevýhodné a iba poskytli Kyjevu čas lepšie sa pripraviť na plnohodnotnú vojnu, ktorá vypukla vo februári 2022.

Rusko nepotrebuje rýchly mier. Chce taký koniec svojej vojny, ktorým by získalo prinajlepšom všetko, pre čo vojnu rozpútalo.

Jedinou podmienkou, pri ktorej by Kremeľ akceptoval prímerie, by bolo stiahnutie ukrajinských síl z regiónov, ktoré už teraz ruská armáda okupuje a ruská ústava považuje za súčasť Ruska: zo Záporožskej, z Chersonskej, Doneckej a Luhanskej oblasti.

Rusko nepotrebuje rýchly mier. Chce taký koniec svojej vojny, ktorým by získalo prinajlepšom všetko, pre čo vojnu rozpútalo.

Bude s týmito podmienkami súhlasiť Donald Trump? Kapituluje pred Putinom? A Ukrajina?

Ťažko si dokážem predstaviť, že by sa súčasná Ukrajina podvolila a dobrovoľne sa vrátila do ruskej sféry vplyvu. Na odpor sa tomuto pokusu postavila vo februári 2022, proti bude ukrajinská majorita a predovšetkým vojaci bojujúci na fronte aj teraz.

Aj keby z nejakého dôvodu ukrajinské politické vedenie kapitulovalo pred Putinom, ukrajinská spoločnosť, jej najaktívnejšia časť, ktorá posledných jedenásť rokov bojuje za svoju štátnosť a emancipáciu od Ruska, by proti moskovskému diktátu bojovala ďalej. Napriek tomu, čo tam Putin s Trumpom vymyslí.

A preto nemôžem nič iné len dať za pravdu Alexejovi Muchinovi – k mieru na Ukrajine sme ešte veľmi ďaleko.