Nové Lido a Southbank Bratislava schválila kontroverzné megaprojekty, pripomienky aktivistov nezohľadnila

Plánované megaprojekty v lokalite Lido v bratislavskej Petržalke v oblasti približne ohraničenej Starým mostom, Mostom Apollo a diaľnicou dostali vo štvrtok od bratislavských mestských poslancov zelenú.

Mestské zastupiteľstvo po niekoľkohodinovej diskusii schválilo okrem zámeny pozemkov aj zmeny a doplnky územného plánu. Zmeny vychádzajú z urbanistickej štúdie lokality Nové Lido, ktorá je už takmer dvadsať rokov určená na výstavbu a má rozšíriť centrum Bratislavy na pravý breh Dunaja.

Vzniknúť tu majú dva developerské projekty: väčší od JTRE pod názvom Nové Lido a menší od Penta Real Estate zvaný Southbank, ktorý sa má rozprestierať z oboch strán Mosta Apollo.

Nové Lido by malo pozostávať z približne 5-tisíc bytov, kancelárií, občianskej vybavenosti a kultúrno-športovej haly. Southbank by zasa mal priniesť osem bytových domov, z nich jeden bude mať 34 podlaží, a päť administratívnych výškových budov.

Na území, kde tieto projekty vzniknú, sa od konca 20. rokov do začiatku 80. rokov minulého storočia nachádzalo letné kúpalisko Lido, ako aj futbalové ihrisko a športoviská. V súčasnosti oblasťou prechádza hrádza, sídlia tu vodácke kluby a Športové centrum polície, nachádza sa tu tiež menší lesík. Väčšia časť areálu slúži zbernému dvoru Bučina, odstavnému parkovisku petržalskej odťahovej služby či ako záhradkárska osada.

Letné kúpalisko Lido v roku 1962. Foto: TASR/Tibor Andrejčák

Kritika aktivistov

Celý projekt a najmä proces, akým mesto postupovalo v prospech jeho schválenia, už dlhšie obdobie kritizujú aktivisti a odborná verejnosť. V septembri 2023 adresovali primátorovi otvorený list, v ktorom upozornili na svoje hlavné výhrady.

„Návrh zmien a doplnkov je v podstate našitý na potreby týchto dvoch veľkých developerov a nezohľadňuje základné potreby a požiadavky obyvateľov,“ vyjadril sa Ľubica Trubíniová zo Slovenského ochranárskeho snemu.

Aktivisti žiadali, aby sa celý proces schvaľovania zmien a doplnkov územného plánu pozastavil, aby magistrát transparentne a za účasti odbornej verejnosti korektne vyčíslil prírastok hodnoty pozemkov na Lide a hlavne aby sa uskutočnila odborná diskusia napríklad formou okrúhleho stola.

Mestu vyčítali, že neprebehla verejná diskusia o tom, aké kontribúcie poskytnú investori mestu, a to ani z hľadiska výšky, ani formy. „V súčasnosti magistrát hovorí o kontribúciách vo výške asi 95 miliónov eur, pričom však asi 35 miliónov z toho zhltne stavba pešej lávky cez Dunaj,“ uviedla kultúrna antropologička a jedna z iniciátoriek otvoreného listu Ivana Rumanová.

„Z nášho hľadiska je táto investícia vysoko problematická a je otázne, či je vôbec funkčná, keďže vo veľmi krátkej vzdialenosti sú dostupné dva mosty, Starý most a Most Apollo,“ dodala.

Ide podľa nej najmä o záujem investorov, ktorí chcú takto prepojiť dva developmenty na protiľahlých brehoch rieky, zatiaľ čo z hľadiska verejného záujmu by väčší zmysel dávalo prepojiť územie Lida s Petržalkou. Nové Lido bude od zvyšku Petržalky oddelené Einsteinovou ulicou a diaľnicou D1.

Výstavba pešej lávky je naplánovaná až po poslednej etape, pričom výstavba celého komplexu má byť podľa plánov dokončená v roku 2042. Podľa vizualizácií by pešia lávka mala byť na staromestskú časť pripojená pred sochou Milana Rastislava Štefánika a prepájala by Nové Lido s obchodným centrom Eurovea, ktoré patrí tomu istému developerovi.

Vizualizácia projektu Southbank. Zdroj: Penta Real Estate

Nízky počet mestských bytov

Aktivisti upozornili tiež na to, že mesto od developera vyrokovalo vo svoj prospech veľmi nízky počet bytov. Časť z nich má totiž pripadnúť hlavnému mestu a mali by slúžiť ako nájomné. „Vážime si, že mesto rieši túto tému. Avšak magistrátu sa podarilo vyrokovať 98 bytov z celkového počtu plánovaných päťtisíc bytových jednotiek, čo predstavuje asi dve percentá,“ uviedla Rumanová.

Je to symbolické a zanedbateľné množstvo, aj vzhľadom na to, že v zahraničí sa podľa jej slov táto kontribúcia pohybuje na úrovni dvadsať percent, teda desaťnásobne vyššej.

Súčasťou projektu má byť aj vybudovanie novej vetvy električkovej trate, ktorá by sa mala odpojiť od súčasnej trate vedúcej od Starého mosta do Petržalky a obslúžila by oblasť Lida. Podľa dopravného analytika Martina Kuglu je to však nereálne a „väčšina odbornej verejnosti sa zhodla, že odbočku do Lida žiadna príčetná samospráva nedovolí“.

Kugla upozornil na to, že električková trať je už teraz pre potreby rastúcej Petržalky poddimenzovaná a počet električiek, ktoré na nej môžu jazdiť, je obmedzený.

„Každá električka, ktorá prejde z centra cez most a zabočí do územia J&T, tak obslúži ,horných desaťtisíc‘ pri Dunaji, ale bude chýbať ,dolným 150-tisíc‘ Petržalčanov, ktorí budú žiť ďalej, za diaľnicou,“ napísal.

Okrem toho podľa neho táto električka nedáva zmysel ani preto, že tretina územia Lida je v pešej dostupnosti od existujúcej zastávky a v takýchto situáciách sa dopravná obslužnosť rieši návozom k električkovej zastávke autobusmi.

Podľa Kuglu mesto stratilo aj na zámenách pozemkov. J&T totiž nemalo vykúpené všetky pozemky v území a časť z nich patrí aj mestu, preto sa tieto strany dohodli na výmene pozemkov pod budúcimi komunikáciami (v prospech mesta) za stavebné pozemky (v prospech developera).

Kugla však poukázal na to, že štandardný postup je taký, že developer vykúpi pozemky na území, kde postaví svoj projekt, a po jeho dokončení odovzdá nové komunikácie aj s pozemkami pod nimi do vlastníctva samosprávy. Tým sa zbavil nákladov na ich údržbu. Takto to podľa všetkého prebehne aj v prípade projektu Southbank.

Podľa Kuglu mesto namiesto toho, aby predalo developerovi JTRE stavebné pozemky za komerčnú cenu – podľa projektu mu ich vymení za tie, ktorých by sa aj tak v budúcnosti zbavil –, prichádza o desiatky miliónov eur.

Mesto v prospech výmeny pozemkov argumentovalo tým, že takto dôjde k rozšíreniu plochy budúceho parku a vzniku súvislej plochy na stavbu základnej školy.

Obyvateľom ilúziu, developerom okamžité bohatstvo

Jedným z najväčších kritikov primátora je dlhodobo mestský poslanec a petržalský starosta Ján Hrčka. Ten síce súhlasí so zmenou územného plánu a s tým, že hlavné mesto za to niečo dostane, nie je si však istý, či je protihodnota adekvátna a či boli záujmy hlavného mesta pri rokovaniach hájené dostatočne. „Netvrdím, že nie, ale nemám istotu, že áno. Nebolo od veci podklady viac dopracovať,“ povedal Hrčka s tým, že veci nepomáha ani to, ak sa tlačí na ich schválenie, ako to bolo aj v minulosti.

V rámci rozpravy zaznela okrem iného kritika aj na nedostatočné verejné prerokovávanie či neakceptovanie niektorých pripomienok, spomínali sa poškodené finančné záujmy mesta, mnohé stále nedoriešené veci či to, že nie sú známe dopravné, klimatické či environmentálne dosahy.

O tom, či je naozaj dostatočne hájený verejný záujem, vyjadrila pochybnosti aj Dana Čahojová, mestská poslankyňa a starostka Karlovej Vsi. Podľa nej magistrát ponúka obyvateľom ilúziu a developerom okamžité bohatstvo, pričom sa myslí len do najbližších komunálnych volieb, nie dlhodobejšie. Schvaľovanie predloženého návrhu označila za „lacné vzdávanie sa vyjednávacích pozícií“.

Poslanec Martin Winkler sa zasa vyjadril, že „mesto bude ošklbané ako slepé kura“. Vyjadril tiež presvedčenie, že ekoaktivizmus sa u niektorých končí na magistráte.

Mesto: Urobili sme maximum

Iného názoru je bratislavský primátor Matúš Vallo. Benefity, ktoré hlavné mesto získa od developerov za to, že im v rámci zmien a doplnkov povolí navýšenie výstavby, považuje za maximálne možné. „Som presvedčený, že náš tím urobil maximum,“ vyjadril sa.

Vypustením odtokového kanála zo zmien a doplnkov zároveň zostane v území zachovaný lužný les medzi hrádzou a Dunajom. V ňom sa plánujú len také zásahy, aby bol priechodný a bezpečný s ponechaním maximálneho možného počtu súčasných drevín.

„Neurobili sme nič, čo by radikálne menilo situáciu v území,“ skonštatoval primátor Bratislavy Matúš Vallo, pripomenúc platný územný plán mesta i územný plán zóny, ktoré výstavbu umožňujú. Zároveň sa týmto krokom podľa neho zachová viac zelene oproti tomu, o čom hovorí doterajší územný plán.