Ukrivdená a ufňukaná Európa Aha, Amerika sa k nám opäť správa neúctivo!

Keď Trump v utorok vo Washingtone začal rokovania s Putinom o mieri na Ukrajine a jeho minister obrany Hegseth v Bruseli vyzývavo oznámil, že Amerika nebude garantom tohto mieru, Európa sa roztriasla a pustila do politického náreku. Dôvod je jediný: aha, Amerika sa k Európe opäť správa neúctivo!

Najhlasnejšie sťažnosti prichádzajú z Berlína, kde ani samotný kancelár nechce uveriť, že Trump a Hegseth mohli urobiť čosi také bez toho, aby to s Nemeckom vopred prediskutovali alebo dokonca Scholza informovali o svojich zámeroch.

Američania sa dopúšťajú niečoho, čo v politickej Európe vyvoláva zdesenie: ani slovom sa nezmienili o tom, že Európa má „sedieť pri stole“, za ktorým sa má rokovať o mieri na Ukrajine.

O tomto „sedení“ či skôr „nesedení“ za stolom s chuťou diskutujú kľúčoví európski predstavitelia a rozsiahlo sa sťažujú médiám. Medzitým anonymní mienkotvorcovia vo vládnych kanceláriách so sebaironickým humorom opakujú rovnako otrepaný ako nepravdivý bonmot, že „ak nesedíte pri stole, musíte byť na jedálnom lístku“.

„Mier možno dosiahnuť len spoločne, a to znamená s Ukrajinou a Európanmi,“ tvrdí šéfka nemeckej diplomacie Baerbocková. „Spoločne! Spoločne!“ – to je tweet, ktorý do celého sveta vyslal poľský premiér Donald Tusk.

Mierové rokovania bez EurópyTrumpov tím sa s vyjednávačmi Ruska a Ukrajiny stretne v Saudskej Arábii

TASRPostoj

Znie to ako akýsi zúfalý protest proti dobre známej skutočnosti, že Putin, ak vôbec uvažuje o zastavení vojny (čo je zatiaľ otázne), tak len v dôsledku nejakej dohody s Amerikou. A to, či v Bielom dome sedí Biden alebo Trump, jeho zámery nijako nezmenilo.

„Európa musí zohrávať ústrednú úlohu pri všetkých rokovaniach“ – to je tvrdá podmienka, ktorú pani Kallasová, šéfka diplomacie EÚ, kladie Rusku a Amerike.

Aký nezmysel! Je zarážajúce, že tí, ktorí sú dnes z pocitu klamlivej vlastnej dôležitosti ochotní vyslovovať takéto groteskné názory, to nevidia. Koľkokrát už Scholz alebo Macron za nespokojného šomrania plynúceho z Kyjeva vyzvali Putina na mierové rokovania? A malo to niekedy nejaký význam, okrem toho, že si podobne ako nemecký kancelár úprimne priznali márnosť svojho úsilia?

Ani to neprekvapuje. Mala Európa vôbec niekedy nejaký plán na dosiahnutie prímeria na Ukrajine? Nemala, okrem jalových ubezpečení, že bude „pomáhať tak dlho, ako to bude potrebné“, teda až do konečnej anexie Ukrajiny Moskovčanmi. Vyvinula Európa po 24. februári 2022 úsilie, aby našla politickú a vojenskú silu, ktorá by zaručila nezávislosť Ukrajiny?

Dnes sa už aj tie „najproeurópskejšie“ noviny, ako napríklad The Guardian, otvorene vysmievajú údajne prelomovému „európskemu strategickému kompasu“ z roku 2022, ktorý mal z Európy urobiť bezpečnostnú veľmoc. „Keby kopírky Európskej komisie dokázali vyhrávať vojny, Moskva by sa už dávno bola vzdala,“ sarkasticky poznamenáva rozumný komentátor tohto denníka.

Niet divu, že Trumpov neochotný európsky tím dnes poukazuje na túto bezmocnosť a bezradnosť starého kontinentu, ktorý žije v ilúzii o svojej veľkej politickej úlohe.

Hegseth v Bruseli vystavuje Európu skúške, ktorej zjavne nie je schopná čeliť. Hovorí: nech Európa pošle svoje jednotky na Ukrajinu, ale bez akýchkoľvek amerických záruk.

Očarovaní TrumpomMnohí uverili, že americký prezident dohodne rýchly mier. Lenže Moskva na to nemá racionálny dôvod

Jan Rokita

Len nedávno Zelenskyj navrhol, že na zaručenie prímeria by bolo potrebných dvestotisíc vojakov medzinárodných síl. Organizuje už Európa tieto sily a pripravuje sa na výpravu na Ukrajinu? Je to to, čo v poslednom čase najviac zamestnáva predstaviteľov Anglicka, Nemecka a Poľska? V žiadnom prípade. 

Európski lídri odmietli Zelenského návrh mlčaním a v ich mene sa nemecký kancelár vyjadril: „Zatiaľ je celá vec predčasná.“ A títo anonymní mienkotvorcovia z európskych vládnych kancelárií vykríkli, že Európa bude potrebovať veľa času a úsilia, aby vytvorila 40-tisícové silové zložky schopné akcie.

V politike v skutočnosti neexistuje patetickejší jav ako previnilá slabosť a bezmocnosť, ktorá sa neustále dožaduje uznania svojej veľkej politickej úlohy.

Vždy ma dráždilo, keď sa tento jav objavil v poľskej politike – neustále rozhorčovanie sa nad tým, že sa opäť niekde „nesedí za stolom“. Je vlastne smiešne, že to, čo sa mi kedysi zdalo ako typicky poľský komplex, sa napriek tomu ukazuje ako „európska pozícia“, a teda pozícia, ktorá ašpiruje na ešte väčší význam.

Nikto dnes nevie, aké dôsledky budú mať riskantné kroky, ktoré Trump svojským štýlom podniká v otázke mieru na Ukrajine, počnúc obchodníckym pochlebovaním kremeľskému tyranovi. Jedno je však isté: je to Amerika, ktorá svojvoľne, v štýle príznačnom pre staroveký cisársky Rím, preberá zodpovednosť za ich úspech alebo dosť pravdepodobne neúspech.

Trump vie, že úlohou veľmoci je aj znášanie veľkého rizika. Európa sa môže len prizerať a infantilne trucovať, že nesedí za nejakým stolom, ktorý si sama vymyslela.

Pôvodný text: Skrzywdzona i płaczliwa Europa. Uverejnené v spolupráci s týždenníkom Wszystko Co Najważniejsze, preložil Lukáš Obšitník.