Mierové rokovania bez Európy Trumpov tím sa s vyjednávačmi Ruska a Ukrajiny stretne v Saudskej Arábii

Vysokí predstavitelia Spojených štátov a Ruska sa stretnú v Saudskej Arábii, aby dohodli samit Donalda Trumpa s Vladimirom Putinom. K stretnutiu by mohlo podľa agentúry Bloomberg dôjsť koncom februára a témou by bolo ukončenie ruskej vojny na Ukrajine.

Tím vysokopostavených predstaviteľov administratívy amerického prezidenta pozval na stretnutie aj ukrajinských predstaviteľov. Zástupcovia Európy však budú podľa Trumpovho vyslanca Keitha Kellogga chýbať. Nebudú za stolom pri mierových rokovaniach o ukončení ruskej vojny proti Ukrajine. „Hovorím vám to s plnou úprimnosťou,“ povedal Kellogg.

Na rokovania do Saudskej Arábie pôjde americký minister zahraničných vecí Marco Rubio, ako aj poradca v oblasti národnej bezpečnosti Mike Waltz a Trumpov vyslanec pre Blízky východ Steve Witkoff. Pre Reuters to v Mníchove, kde prebieha Mníchovská bezpečnostná konferencia (MSC), potvrdil predseda zahraničného výboru americkej Snemovne reprezentantov Michael McCaul.

Podľa McCaula bol na rozhovory do Saudskej Arábie pozvaný ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj.

Na otázku o plánovanom stretnutí amerických a ruských predstaviteľov v Saudskej Arábii Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii novinárom povedal: „Možno je niečo na stole, ale nie na našom stole. Nevidel som žiadne pozvánky... pre Ukrajinu na stretnutie s nejakými ďalšími vyslancami,“ citovala Zelenského agentúra Reuters.

Rokovanie americkej a ukrajinskej delegácie v Mníchove. Foto: TASR/AP

Podľa Zelenského by pre neho bolo zvláštne hovoriť s americkými a ruskými predstaviteľmi v Saudskej Arábii, „ak sme predtým neuskutočnili žiadne rokovania medzi nami a našimi strategickými partnermi. A ako si spomínam, Rusko nie je naším strategickým partnerom.“

Zelenskyj v piatok síce uviedol, že navštívi Spojené arabské emiráty (SAE), Saudskú Arábiu a Turecko, nespresnil však kedy a povedal, že počas týchto návštev nemá v pláne stretnúť sa s americkými ani ruskými predstaviteľmi, dodáva Reuters.

Lavrov a Rubio sú pripravení obnoviť dialóg

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho americký rezortný partner Marco Rubio sa počas sobotňajšieho telefonického rozhovoru, ktorý iniciovala ruská strana, dohodli na zachovaní komunikačného kanála na vyriešenie nahromadených problémov vo vzájomných vzťahoch.

Obaja ministri potvrdili svoju pripravenosť spolupracovať na obnovení dialógu v súlade s tónom, ktorý stanovili prezidenti Vladimir Putin a Donald Trump.

„Dohodli sme sa na pravidelných kontaktoch, vrátane príprav na rusko-americký summit,“ uviedlo ruské ministerstvo. Moskva a Washington chcú podľa neho odstrániť „jednostranné prekážky vo vzájomne výhodnej obchodnej, hospodárskej a investičnej spolupráci“ zdedené po predchádzajúcej vláde USA.

Lavrov a Rubio vyjadrili záujem spolupracovať v aktuálnych medzinárodných otázkach vrátane urovnania situácie okolo Ukrajiny a Palestínčanov a vo všeobecnosti na Blízkom východe a v iných regiónoch.

Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov. Foto: TASR/AP

Ministri si tiež vymenili názory na spôsoby rýchleho ukončenia politiky „maximálneho sprísnenia podmienok pôsobenia ruských diplomatických misií v USA“, ktorú v roku 2016 iniciovala administratíva Baracka Obamu, čo malo za následok odvetné opatrenia Ruska.

O telefonáte informovalo aj americké ministerstvo zahraničných vecí, podľa ktorého Rubio zopakoval Trumpovo odhodlanie nájsť spôsob ukončenia konfliktu na Ukrajine.

„Okrem toho diskutovali o možnosti potenciálne spolupracovať v množstve ďalších bilaterálnych otázok,“ uviedla vo vyhlásení citovanom agentúrou AFP hovorkyňa ministerstva Tammy Bruceová.

V Mníchove na svätého ValentínaJD Vance a vietor zmeny

Roman Joch

Rusko okupuje približne pätinu územia Ukrajiny a požaduje, aby sa Kyjev tohto teritória vzdal a stal sa natrvalo neutrálnym. Ukrajina naopak nástojí na tom, aby sa Rusko úplne stiahlo z obsadeného územia a chce členstvo v NATO, alebo ekvivalentné bezpečnostné záruky, ktorým by zabránila Moskve v opätovnom útoku, pripomína Reuters.

Neformálny samit o Ukrajine v Paríži

V reakcii na plány Donalda Trumpa týkajúce sa ukončenia vojny na Ukrajine chcú hlavy štátov a vlád Európskej únie v krátkom čase usporiadať mimoriadny samit. Neuskutoční sa však v pondelok v Paríži, ako to v sobotu avizoval poľský minister zahraničných vecí Radoslaw Sikorski.

„Medzi európskymi lídrami prebiehajú diskusie o možnom neformálnom stretnutí, nič však ešte nie je uzavreté,“ cituje DPA zo stanoviska Elyzejského paláca.

Sikorski, ktorého krajina v súčasnosti predsedá Rade EÚ, v sobotu na sociálnej sieti X oznámil, že francúzsky prezident Emmanuel Macron zvolal na pondelok do Paríža schôdzku lídrov európskych krajín, ktorí budú rokovať o krokoch Trumpovej administratívy vo veci konfliktu na Ukrajine. Zároveň uviedol, že na stretnutí sa zúčastní poľský premiér Donald Tusk.

Tento post však šéf poľskej diplomacie neskôr stiahol, konštatuje DPA.

O konaní schôdzky hovoril Sikorski už vo svojom sobotňajšom vystúpení na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii, vtedy však nespomenul konkrétny termín jej konania.

Čo zaznelo na bezpečnostnej konferencii

Zelenskyj vyzval v sobotu na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii na vytvorenie európskej armády.

Európske krajiny by podľa ukrajinského prezidenta mali pripustiť aj možnosť, že sa v určitých prípadoch nebudú môcť spoľahnúť na pomoc zo strany Spojených štátov. V prejave takisto zopakoval, že odmieta uzatváranie akýchkoľvek mierových dohôd bez účasti Ukrajiny a Európy.

„Naozaj verím tomu, že nastal čas, aby vznikli európske ozbrojené sily. Nie je to o nič ťažšie ako postaviť sa pevne proti ruským útokom – ako sme to už urobili. Nejde však len o zvyšovanie výdavkov na obranu, hovoríme o ľuďoch, ktorí chápu potrebu chrániť svoj vlastný domov,“ vyhlásil Zelenskyj.

Volodymyr Zelenskyj počas prejavu v Mníchove. Foto: TASR/AP

Takáto európska armáda by však podľa neho nemala nahradiť Severoatlantickú alianciu, ale vyrovnať príspevok európskych krajín vo vzťahu k Spojeným štátom. Je presvedčený, že bez ukrajinskej armády, ktorá za posledné roky získala vo vojne skúsenosti zo skutočného moderného boja, by tá európska nebola schopná zastaviť Rusko.

Ukrajinský prezident tvrdí, že Moskva sa momentálne nepripravuje na mierové rokovania o ukončení vojny a „takmer každý deň“ útočí na susednú krajinu stovkami dronov.

Čoraz častejšie sú podľa neho aj konvenčné raketové a letecké útoky a Moskva tento rok údajne plánuje vytvoriť 15 nových divízií armády. „Putin si to môže dovoliť, pretože ceny energií sú vysoké,“ podotkol. Ukrajina má podľa Zelenského od tajných služieb informácie, že Rusko plánuje toto leto poslať svojich vojakov do Bieloruska.

Zelenskyj spomenul aj svoj nedávny rozhovor s americkým prezidentom Donaldom Trumpom, ktorý ho informoval o svojom telefonáte s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Trump mu vtedy povedal, že sa s Putinom dohodli na tom, že ich tímy začnú okamžite rokovať o urovnaní vojny na Ukrajine.

Tri roky od ruskej invázieTo nie je život. Ľudia majú vojny plné zuby, no boja sa jej konca aj podrazu zo strany Západu

Lukáš KekelákJuraj Brezáni

„(Trump) ani raz nespomenul, že USA potrebujú, aby sa Európa podieľala na rokovaniach. To hovorí za všetko. Staré časy, keď Amerika podporovala Európu len preto, že to tak robila vždy, sú preč,“ skonštatoval Zelenskyj s tým, že Európa sa teraz potrebuje prispôsobiť novej realite.

Zelenskyj v prejave opätovne zdôraznil, že potenciálne členstvo Ukrajiny v NATO nemožno len tak zmiesť zo stola. Práve to považuje za jednu z možných bezpečnostných záruk pre Kyjev. „Ak nie (členstvo v Aliancii), tak (žiadame) podmienky na vytvorenie ďalšieho NATO na Ukrajine,“ zdôraznil.

V Mníchove takisto navrhol, aby sa 24. februára – na tretie výročie ruskej invázie na Ukrajinu – v Kyjeve uskutočnil summit všetkých európskych lídrov.

„Už na tom pracujeme. Toto stretnutie by malo poskytnúť jasnú víziu našich ďalších krokov – o mieri, bezpečnostných zárukách a budúcnosti našej kolektívnej obrany,“ dodal.

Scholz odmietol zasahovanie do demokracie a volieb

Nemecko nebude akceptovať, ak niekto zo zahraničia zasahuje do jeho demokracie a volieb, vyhlásil v sobotu nemecký kancelár Olaf Scholz na úvod druhého dňa bezpečnostnej konferencie v Mníchove (MSC). V prejave okrem iného kritizoval podporu Alternatívy pre Nemecko (AfD), označovanej za krajne pravicovú stranu, ktorú nepriamo obvinil zo zľahčovania zločinov Tretej ríše, informuje osobitný spravodajca TASR.

Scholz sa takto vyjadril deň po tom, ako americký viceprezident J. D. Vance na pôde MSC kritizoval údajné obmedzovanie slobody prejavu v Európe a ústup európskych vlád od hodnôt, ktoré majú podľa jeho slov spoločné so Spojenými štátmi.

„To sa proste nerobí, určite nie medzi priateľmi a spojencami. Dôrazne to odmietame. Kam sa bude naša demokracia ďalej uberať, je iba na nás,“ zdôraznil Scholz. Súčasné politické systémy v Európe podľa neho vychádzajú z historického povedomia, že demokracia môže byť zničená radikálnymi antidemokratickými silami.

Scholz ocenil Vancea za jeho výrok počas štvrtkovej návštevy niekdajšieho koncentračného tábora v Dachau. Americký viceprezident vtedy povedal, že sa treba usilovať, aby sa už nikdy neopakovalo „nevýslovné zlo“, ktoré tam bolo spáchané. Kancelár preto vo svojom prejave podotkol, že v Nemecku dlhodobo zaužívaný záväzok „nikdy viac“ nemožno zlúčiť s podporou AfD, ktorá podľa jeho slov bagatelizuje zločiny spáchané v mene nacizmu.

Olaf Scholz počas prejavu v Mníchove. Foto: TASR/AP

„Nemecko je veľmi silná demokracia, a preto máme absolútne jasno v tom, že extrémna pravica by mala byť mimo politickej kontroly a politických rozhodovacích procesov a že s ňou nemôže byť žiadna spolupráca,“ povedal Scholz.

Médiá v piatok informovali, že Vance sa v Mníchove so Scholzom údajne odmietol stretnúť, ale na okraji konferencie rokoval s líderkou AfD Alice Weidelovou, ktorá je kandidátkou tejto strany na kancelárku do nadchádzajúcich predčasných volieb. AfD na konferenciu pozvaná nebola, za čo Vance nepriamo skritizoval organizátorov a odkázal tak aj na nemeckú debatu o dištancovaní sa od tejto strany.

Scholz napriek zjavnému napätiu s novou americkou administratívou potvrdil, že chce so Spojenými štátmi ďalej spolupracovať. Podľa neho je síce potrebný silný európsky zbrojný priemysel, no na druhej strane prisľúbil, že Nemecko sa za jeho vlády nevzdá transatlantickej integrácie a v budúcnosti bude ďalej nakupovať americké vojenské vybavenie.

V súvislosti s vojnou na Ukrajine nemecký kancelár vyhlásil, že ak Rusko zvíťazí a Ukrajina padne, nenastane pokoj, ale naďalej bude ohrozený mier a stabilita v Európe aj za jej hranicami.

„Mier bude len vtedy, ak bude zabezpečená suverenita Ukrajiny. Nadiktovaný mier nikdy nepodporíme,“ podčiarkol ďalej Scholz. „Rovnako nepodporíme akékoľvek riešenie, ktoré by rozdelilo bezpečnosť Európy a Spojených štátov. Jediný, kto by z toho čerpal, by bol (ruský) prezident Putin,“ dodal.