Jedlo, lieky, ideológia Čo robí agentúra USAID, ktorej Trump s Muskom vyhlásili vojnu

Elon Musk, dočasný riaditeľ úradu pre efektívnosť vlády (DOGE), sa v poslednom čase pri svojej snahe o oklieštenie štátnych výdavkov zameral na agentúru USAID, ktorá poskytuje finančnú pomoc približne 130 krajinám.

Činnosť tejto agentúry stojí približne 0,4 percenta federálneho rozpočtu, v roku 2024 to predstavovalo zhruba 44,2 miliardy dolárov. Agentúra má vyše 10-tisíc pracovníkov, pričom väčšina z nich pracuje v zahraničí.

„USAID je zločinecká organizácia. Je čas, aby zomrela,“ napísal miliardár na začiatku februára na sociálnej sieti X. USAID takisto nazval „hniezdom zmijí radikálnych ľavicových marxistov, ktorí nenávidia Ameriku“.

Čo Trump s USAID zamýšľa

Podobne o USAID zmýšľa nový prezident Donald Trump. Na svojej sociálnej sieti Truth Social uviedol, že spôsob, akým táto agentúra míňala peniaze, nemá ospravedlnenie. „Korupcia je tam taká, aká sa len málokedy vidí. Zatvorte to!“ uviedol.

Trump plánuje vydať dekrét, ktorý by USAID úplne včlenil pod ministerstvo zahraničných vecí. Podľa BBC hodlá tiež obmedziť počet zamestnancov agentúry rádovo na stovky.

Úradníci už na budove vo Washingtone, v ktorej USAID sídli, prekryli znak agentúry. Jej webová stránka je nedostupná a návštevníci si môžu prečítať iba oznam o nútenej dovolenke pre zamestnancov.

Minulý víkend však túto nútenú dovolenku, ktorá zahraničným zamestnancom prikazovala, aby sa do 30 dní presťahovali do USA, zablokoval okresný súd. Podľa neho by toto opatrenie pre zamestnancov predstavovalo prehnané náklady.

Pozreli sme sa na to, aké má táto agentúra postavenie v rámci výkonnej zložky americkej vlády, čo presne v zahraničí robí, prečo s ňou majú republikáni problém a aké môžu byť riziká súčasného Trumpovho počínania.

Pracovníci USAID po celom svete dostali dovolenku, ostáva len kľúčový personál

TASR

Ako USAID vzniklo a aké má postavenie

USAID založil v roku 1961 dekrétom prezident John F. Kennedy. Pôvodne organizačne spadala pod autoritu ministra zahraničných vecí, ale v roku 1998 Kongres urobil USAID nezávislou agentúrou v rámci exekutívy, píše Wall Street Journal.

V danom roku došlo aj k rozdeleniu kompetencií agentúry USAID a ministerstva zahraničných vecí. Prezident Bill Clinton mal vtedy niekoľko mesiacov možnosť upraviť túto organizačnú štruktúru, po ktorých prišiel o právomoc zasahovať do nej.

USAID v súčasnosti zodpovedá za poskytovanie finančnej pomoci krajinám, ktoré bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi, chorobám, hladu alebo v ktorých prebieha vojna či prírodné katastrofy.

Vo fiškálnom roku 2023 agentúra pomohla 130 krajinám. Piatimi najväčšími prijímateľmi pomoci bola Ukrajina, Etiópia, Jordánsko, Konžská demokratická republika a Somálsko.

Na čo idú prostriedky agentúry

Ukrajina peniaze od USAID použila napríklad na podporu svojich farmárov či dodávky energií pre civilné obyvateľstvo postihnuté ruským útokom na ukrajinskú infraštruktúru.

USAID podporuje aj boj proti rôznym chorobám, napríklad malárii, cholere, tuberkulóze, covidu-19 či vírusu HIV. Nedávno pomohla napríklad tanzánskej vláde v boji proti vírusu marburg.

Súčasný nejasný stav agentúry preto spôsobuje v kruhoch, ktoré bojujú proti týmto chorobám, obavy. Winnie Byanyimová, šéfka programu OSN na boj proti HIV, pre BBC povedala, že ak sa pomoc zo strany USAID neobnoví, v nasledujúcich piatich rokoch zomrie na AIDS o 6,3 milióna ľudí viac.

Pre regióny ohrozené hladom zas USAID nakupuje suroviny od amerických farmárov. V roku 2023 to bolo 1,1 milióna ton jedla.

Moskva víta rozhodnutie Trumpovej administratívy zavrieť agentúru USAID

TASR

Prečo majú konzervatívci s USAID problém

Ako reprezentatívny príklad toho, aký majú americkí konzervatívci problém s touto agentúrou, môže poslúžiť text editorov konzervatívneho portálu National Review.

USAID má podľa nich v prvom rade slúžiť na podporu amerických záujmov v zahraničí tým, že podporuje potenciálnych spojencov a snaží sa iné krajiny doviesť k politickej stabilite. Humanitárna pomoc bola podľa nich spôsobom, akým si Spojené štáty mohli za relatívne malé peniaze zlepšiť svoju zahraničnú reputáciu.

Prvým problémom USAID je však netransparentnosť. Minister zahraničných vecí Marco Rubio sa už posťažoval, že keď sa v Kongrese snažil zistiť základné informácie o agentúre, nedostal sa k nim. USAID je samostatnou agentúrou, no pritom sa stále zodpovedá Kongresu a prezidentovi.

Agentúra takisto klamlivo tvrdila, že dokumenty vo veci pomoci pre Ukrajinu sú tajné, keď sa k nim pokúšal dostať republikánsky senátor Joni Ernst.

„V zúfalom pokuse obmedziť dohľad Kongresu nad verejnými informáciami USAID preukázala úmyselné zneužitie systému, ktorý je určený na ochranu tajných informácií nášho národa,“ napísal senátor v liste ministrovi zahraničných vecí.

Ideologickosť projektov

Druhým problémom je ideologickosť projektov, ktoré USAID podporuje popri boji proti hladu či chorobám.

Do centra pozornosti sa v ostatných týždňoch dostali výdavky ako 400 miliónov dolárov na pomoc LGBT Afričanom s bezpečným používaním internetu, 53 miliónov dolárov na pomoc „zraniteľným komunitám s budovaním svojej odolnej a nízkouhlíkovej budúcnosti“ či 1,5-miliónový grant na podporu rozmanitosti na srbských pracoviskách.

Hoci Trumpova hovorkyňa Karoline Leavittová hovorila aj o desiatkach tisíc dolárov minutých na írsky muzikál o rozmanitosti, transgenderovú operu v Kolumbii či transgenderový komiks v Peru, tieto výdavky v skutočnosti hradilo ministerstvo zahraničných vecí, nie USAID, upozornila agentúra AP.

Úplne nesedia zrejme virálne výroky Trumpa a jeho hovorkyne o 50 miliónoch dolárov na kondómy pre Hamas, keďže USAID na kondómy na Blízkom východe za ostatné tri roky podľa CNN neminula žiadne peniaze.

Ideologicky ladené výdavky americkej vlády smerovali aj na Slovensko. Napríklad 35-tisíc dolárov dostala košická organizácia Saplinq na „podporu a ochranu ľudských práv LGBTQ+ osôb na Slovensku“, 35-tisíc dolárov dostala Iniciatíva Inakosť na „tvorbu podporného prostredia pre slovenskú LGBTQ+ menšinu“ či 7-tisíc dolárov organizácia Dúha na východe na „podporu diverzity, prijatia a solidarity LGBTQ+ osôb a ich rodín na východnom Slovensku“. Aj tieto projekty zastrešovalo americké ministerstvo zahraničných vecí.

Návrat Donalda TrumpaSedem krokov, ktoré americký prezident podnikol vo svojom prvom týždni

Christian Heitmann

Aké môžu byť úskalia Trumpovho a Muskovho boja

Súčasný chaos okolo USAID spôsobil v mnohých krajinách zastavenie humanitárnej pomoci, informovala agentúra Reuters.

Hoci mala byť potravinová pomoc z obmedzenia činnosti USAID vylúčená, v praxi podľa anonymných informácií viedlo obmedzenie ľudských zdrojov k výraznému zhoršeniu jej fungovania.

Ľavicový denník The Guardian informoval o tom, že bez školských obedov zostali stovky tisíc afrických detí. V Sudáne, kde v súčasnosti prebieha najhoršia humanitárna kríza na svete, zostali opustené sklady s liekmi. V Bangladéši zas muselo medzinárodné centrum, ktoré bojuje proti chorobám tráviaceho traktu, prepustiť svojich najlepších vedcov.

Okrem obavy, že v boji proti ideologickým projektom Musk s Trumpom vylejú z vaničky spolu s vodou aj dieťa v podobe skutočne užitočných projektov, existujú aj právne prekážky pre ich súčasné počínanie.

Panujú obavy, že ich snaha zásadne zmeniť spôsob fungovania USAID je protiústavná, upozorňuje komentátor Wall Street Journal William A. Galston.

Ovplyvňovanie statusu agentúry, ktorý v roku 1998 schválil Kongres, prezidentskými dekrétmi totiž môže byť interpretované ako snaha uzurpovať si právomoci zákonodarnej vetvy vlády. Článok 1 americkej ústavy určuje, že zakladať alebo rušiť agentúry môže iba Kongres.

Galston píše, že Trump kladie oprávnené otázky o tom, nakoľko súčasná činnosť USAID pomáha americkým záujmom. Ak sa však rozhodne pre boj za väčšiu transparentnosť a adresnosť americkej pomoci v zahraničí, mal by tak činiť v súlade so zákonom a neobchádzať Kongres.