Týždenný výber Evy Čobejovej Spojenie dvoch Podpoľancov má svoju logiku. Taraba a jeho elektráreň sú v ohrození

Eva Čobejová

Komentár

Sme v očakávaní toho, ako dopadnú koaličné rokovania. O pár dní hádam budeme vedieť výsledok.

7 minút čítania 7 min

Vypočuť článok

Vyštudovala žurnalistiku, pracovala v denníku Smena, SME, v týždenníku Domino Fórum a v časopise .týždeň. Je vydatá, má jedno dieťa.

Ďalšie autorove články:

17. november Sú zatvorené školy tým najlepším uctením si pádu totality?

O víťaznej knihe Anasoft litera 2025 Asi ju nestrávi každý, je to náročný čitateľský proces, ale niečo na tej knihe je

O filme Nepela Vydržať, podriadiť sa, nebyť sám sebou. Bola to zbabelosť?

Nejaké informácie prenikajú z viacdňových konzultácií premiéra, ale zatiaľ je zbytočné špekulovať. Robert Fico môže čoskoro predviesť, či je ešte politický líder a či si dokáže udržať moc. A za akú cenu.

Na rebelujúcich poslancoch však vidíme klasickú mocenskú hru. Stačí to dobre rozohrať, mať pevné nervy, zariskovať a postupne sa dostávať do výhodnejšej pozície. Potom si môžete diktovať požiadavky a získať väčší podiel na moci.

Rudolf Huliak v parlamente dlho pôsobil ako čistý exot v poľovníckom kamizole, ktorý rozumie akurát tak očovskému chotáru a strieľaniu medveďov.

Ale napokon sa ukázalo, že má mocenský inštinkt. Možno väčší ako Samuel Migaľ, lebo Migaľova štvorica sa pokope neudržala. Zato Rudolf Huliak presne vedel, ako zvýšiť svoju cenu. Dobre odhadol, že krajan Podpoľanec ho neodmietne, lebo majú spoločné záujmy.

Huliakovci sú už v parlamente štyria, zdá sa, že držia spolu, majú za sebou aj akú-takú stranu (na rozdiel od migaľovcov) a dokonca má Huliak aj jasne vymedzenú agendu: voda, pôda, les, slovenský vidiek a agrolesníctvo. S príchodom Malatinca sa pridala regionálna kultúra, asi pôjde najmä o folklór.

Rudolf Huliak je možno talentovanejší politik, ako sa na prvý pohľad zdá.

Podpoľanie je ich domov, ale aj ich identita.

Prestup Romana Malatinca z Hlasu do Národnej koalície k huliakovcom budil úsmev alebo sa to zdalo úplne nepochopiteľné. Z tej mestskej „strany krásnych ľudí“ rovno k zemitým vidiečanom.

Ale ak sa na to pozrieme regionálne, má to svoju logiku. Lebo Roman Malatinec a Rudolf Huliak sú si v niečom určite bližší ako Malatinec so Šutajom Eštokom.

Huliak aj Malatinec sú muži z Podpoľania, tam odrastení, jeden z Očovej, druhý z Korytárok. Obaja tam stále majú svoje trvalé bydlisko.

Je to ich domov aj ich identita. Do parlamentu išli obaja zrejme preto, aby čo najviac vecí vydobyli pre svoj región, obec, okruh rodiny, susedov a známych. Aby boli pre svoj „kmeň“ užitoční.

Huliak tam išiel aj kvôli poľovníkom, aby mali v parlamente silné slovo, Malatinec zase kvôli folkloristom a regionálnej kultúre.

A netreba na to pozerať cez prsty, na vidieku majú poľovníci významný vplyv nielen na stav zveri v krajine, ale sú aj dôležitým spoločenským prvkom. O tom, aký význam má folklór – osobitne v Podpoľaní –, asi netreba ani písať.

Roman Malatinec je známy svojou hrou na fujare a spevom (vznikol o ňom aj krátky dokument vysielaný v RTVS). Viedol súbor Podpoľanec, bol predsedom Spolku fujarášov a v jeho Korytárkach sa koná aj celoslovenská prehliadka heligonkárov. Roman Malatinec ju aj vlani moderoval.

Folklór tu na Podpoľaní nie je iba relikviou, tradíciou, je okolo neho stále živo, upevňuje komunitu.

Občas sa zvykne s humorom povedať, že folkloristi sú najsúdržnejšia mafia na Slovensku. Držia spolu aj po rokoch, aj keď už netancujú, nehrajú či nespievajú v súbore. No majú za sebou mnoho spoločne prespievaných, pretancovaných či alkoholom potúžených večerov na rôznych folklórnych festivaloch. A tak držia naveky vekov spolu, ani politika ich nerozdelí.

Vybaviť šesť miliónov, to je pekný úspech, región to ocení.

Roman Malatinec – odhadujem – nešiel do politiky, aby viedol kultúrne vojny alebo aby presadzoval hodnoty sociálnej demokracie.

On tam išiel preto, aby si vybudoval dobrú pozíciu a vedel pre svojich kadečo vybaviť. Napríklad aj on sa angažoval v tom, aby sa na Podpoľaní mohli strieľať medvede.

Donedávna bol aj podpredsedom banskobystrickej župy a aj pre župu sa snažil čo-to vybaviť. Nedávno o tom v Denníku N hovoril banskobystrický župan Ondrej Lunter: „Naposledy nám pán Malatinec pomohol s ministerstvom financií, ktoré nám odpustilo šesť miliónov eur na rekonštrukciu cesty v Revúcej. Minulá vláda nám to neodpustila.“

Vybaviť šesť miliónov, to je pekný úspech, región to ocení.

Toto bola Malatincova parketa. Ale potom hrdý Podpoľanec narazil na ministerku kultúry, ktorá blokovala peniaze nielen pre LGBT, ale aj na regionálne kultúrne aktivity, a tak sa vzoprel.

Ale Malatinec si postupne uvedomil, že ako člen odbojnej migaľovskej skupiny už toho veľa nevybaví. Aby sedel v parlamente len tak, aby tam nadarmo cestoval z krásneho Podpoľania, to mu nesedelo.

A zrazu tu bola Huliakova ponuka, človeka z Podpoľania. Nemôžu si politicky nerozumieť. Vďaka tomu dnes koalícia musí huliakovcov počúvať.

Huliak môže po Tarabovi, ktorý mu nevrátil sľúbené ministerstvo, vyštartovať.

To, že spojenie Romana Malatinca s Rudolfom Huliakom má svoju regionálnu logiku, sa ukázalo veľmi skoro.

Minister životného prostredia Taraba prekvapujúco prišiel s projektom prečerpávacej elektrárne na Podpoľaní.

Trochu to utajuje, ale zato ženie termínmi dopredu. Chcel by stavať už v tomto roku.

Ide pritom o investíciu za 2,4 miliardy eur. Asi aj príprava stavby obyčajného rodinného domu trvá dlhšie. Pochopiteľne, že to pôsobí nedôveryhodne.

Ale akoby nikto z vlády nemal čas zaoberať sa Tarabovými plánmi, akoby mal on voľnú ruku. Taraba však narazil na odhodlaných starostov, nahnevaných občanov a jedného veľmi rozčúleného hokejového brankára.

A to ešte nehovoríme o politických odporcoch. Huliak teraz môže po Tarabovi, ktorý mu nevrátil sľúbené ministerstvo, vyštartovať.

Na piatkové stretnutie nespokojných občanov so starostami dotknutých obcí už na Látky prišiel Rudolf Huliak spolu s Romanom Malatincom.

Rečnil tam vraj iba Malatinec. Ľuďom povedal, že si vec overoval telefonicky u ministra, a tak vie, že je to celé pravda a že „nám do Podpoľania hádžu jednu bombu za druhou“.

Malatinec hlásil, že pôjde za ministrom osobne a idú spoločne do boja. A tak má minister Taraba zrazu proti sebe silnú podpoliansku loby.

On je pritom teraz politicky dosť krehký, silnejšiu pozíciu má Huliak s Malatincom.

Môžu to postaviť na hranu. Budú podporovať koalíciu v parlamente, ak žiadna elektráreň nebude. Ak to vláda Tarabovi odsúhlasí, huliakovci idú do boja a do opozície. Lebo svojich ľudí nikdy nesklamú.