Pojem woke dnes používa najmä pravica na kritiku progresívnych výstrelkov. Pôvodne však tento termín stvorili ľavicoví, často afroamerickí aktivisti, ktorí hovorili o „uvedomení si“ údajného štrukturálneho rasizmu v americkej spoločnosti.
V rozšírenom chápaní sa wokizmus, teda prístup, že spoločnosť je rozdelená na utláčateľov a utláčaných, rozšíril aj o ženy alebo sexuálne menšiny. Vyznačoval sa najmä tvrdým prenasledovaním politicky nekorektných prejavov na verejnosti a na sociálnych médiách.
Spojený bol od začiatku aj s ultraľavicovou požiadavkou takzvanej equity – teda nie rovnosti príležitostí, v ktorú verí väčšina Američanov, ale rovnosti výsledkov. Ak sú nejaké výsledky odlišné, podľa woke aktivistov nemôžu byť legitímnym dôsledkom rôznych schopností, záujmov alebo preferencií, ale musia byť plodom akejsi štrukturálnej diskriminácie.
Kritici však od začiatku namietali, že prístup ľavicovej politiky nevedie k menej rasistickému svetu, ale cez rôzne politiky DEI („diverzity, rovnosti a inklúzie“) len cementuje rasizmus v obrátenom videní a ospravedlňuje akýkoľvek zločin, ak ho spácha údajne utláčaná skupina.
Jedným z exemplárnych príkladov je hlavná ideologička genderového hnutia Judith Butler, ktorá vyhlásila teroristickú organizáciu Hamas za „progresívne“ hnutie, pretože bojuje proti „imperializmu“.
Problémom politiky woke však neboli len chybné predpoklady, ale aj zlé výsledky. Napríklad po zabití Afroameričana Georgea Floyda v máji 2020 okrem mierumilovných protestov proti policajnému násiliu v niektorých mestách došlo k výtržníctvu, podpaľačstvu a rabovaniu zo strany demonštrantov.
Už vtedy kritici sprava upozorňovali, že výtržníci nebojujú proti rasizmu, ale naopak, najčastejšie škodia iným Afroameričanom, ktorým rabovali podniky, a podpaľujú štvrte, v ktorých sami bývajú.
A podrobné čísla ukazovali, že hoci Afroameričania sú naozaj nadmerne zastúpení medzi ľuďmi, ktorých polícia zastrelila (či už dôvodne, alebo nie), výsledky sú menej jednoznačné, ak zohľadníme, že v nižších sociálnych vrstvách je väčšmi zastúpená kriminalita, v dôsledku čoho stúpa pravdepodobnosť konfrontácie s políciou.
Napriek tomu veľká časť nielen ľavicových aktivistov, ale aj politikov uverila fáme, že hlavným nebezpečenstvom pre Afroameričanov nie sú kriminálnici vlastnej etnicity, ale údajne rasistická polícia. Heslo „defund the police“ sa tak v niektorých mestách stalo skutočnosťou, mestá zoškrtali rozpočty na udržiavanie verejnej bezpečnosti a polícia prestala vynucovať zákon v afroamerických štvrtiach, kde vraj bola neželaná.
Výsledok bol fatálny. V roku 2020 počet vrážd v USA presiahol 20-tisíc, čo je najvyššie číslo od roku 1995. Najväčší nárast bol práve vo veľkomestách, ktorým vládnu demokrati. V New Yorku počet vrážd z roka na rok narástol o 58 percent, v Chicagu dokonca o 65 percent.
Naopak, počet zatknutí v New Yorku poklesol o 38 percent, v Chicagu o závratných 53 percent. Pod čiarou tak hnutie Black Lives Matter malo najmä jeden výsledok: viac mŕtvych Afroameričanov.
V posledných dvoch desaťročiach v zásade chvályhodný boj proti rasizmu naberal čoraz absurdnejšie črty. Jednou z väčších výziev pre aktivistov boli v priemere horšie výsledky černochov oproti bielym alebo ázijským Američanom v štandardizovaných testoch.
No namiesto toho, aby aktivisti hnutia woke upozornili na skutočné problémy ako podfinancovanie škôl v chudobných štvrtiach, kde Afroameričania často žijú, prišli s novým vysvetlením: matematika je rasistická.
Namiesto toho, aby svojich žiakov pripravovali na univerzitu alebo pracovný život, školy v Seattli začali raziť obskúrne teórie o tom, že „matematika sa používala a stále používa na utláčanie a marginalizáciu ľudí a farebných komunít“ alebo že „matematické znalosti si privlastnila západná kultúra“.
Za priemerne horšie výsledky čiernych študentov odrazu neniesli vinu vecné problémy (ktoré by mohli a mali byť riešené) ako podfinancovanie škôl, ale „toxická“ biela kultúra pri vyučovaní matematiky.
Pozdvihnutie matematického analfabetizmu na akúsi časť afroamerickej kultúrnej identity malo pritom zhubný účinok. Napríklad v škole John Muir Elementary, kde zaradili do kurikula „etnické štúdiá“, ktoré mali upozorniť na rasistický charakter matematiky, podiel černochov, ktorý zvládol skúšky, padol z 28 na 18 percent, píše Newsweek.
Povýšenie zlých školských výsledkov na akúsi inherentnú črtu černochov je nielen samo osebe pomerne rasistické, ale len dodatočne prehlbuje iný problém: ani napriek uprednostňovaniu Afroameričanov sa sociálne rozdiely medzi nimi a väčšinovými Američanmi nezmenšujú.
Donedávna praktizovaná politika pozitívnej diskriminácie, vďaka ktorej boli afroamerickí študenti prijímaní s výrazne horšími výsledkami v štandardizovaných testoch než bieli alebo ázijskí študenti, viedla aj k tomu, že na univerzity prichádzalo viac študentov, ktorí nespĺňali potrebné požiadavky, aby boli úspešní.
V praxi na túto diskriminačnú politiku doplácali najmä Aziati, ktorí mali ako skupina nadpriemerné výsledky. Ale či toto zvýhodňovanie Afroameričanom naozaj pomohlo, je tiež pochybné. Dáta totiž ukazujú, že po piatich rokoch štúdia bakalárske štúdium úspešne ukončilo iba 42,6 percenta afroamerických študentov oproti 55,4 percenta hispánskych, 65,6 percenta bielych a 74,8 percenta ázijských študentov.
Baštou hnutia woke a prehnanej politickej korektnosti neboli len univerzity, ale aj technologické giganty v Silicon Valley.
Moc aktivistov ukázala napríklad kauzy inžiniera Jamesa Damora, ktorý po absolvovaní antisexistického školenia pre Google poukázal na psychologické a záujmové rozdiely medzi ženami a mužmi.
Damore pritom nijako nevylučoval ženy z práce pre Google, ale len podotýkal, že sú vecné dôvody, prečo sa mnohým z nich zdá práca pre technologické spoločnosti menej atraktívna, a že ak chcú spoločnosti prilákať viac žien, musia nájsť iné spôsoby, ako ich osloviť. Damorovo vyjadrenie vyvolalo škandál a Google ho za údajný „sexizmus“ vyhodil.
Investor Marc Andreesen, ktorý je dobre prepojený na kľúčových hráčov v technologickom biznise, pre New York Times vysvetlil, ako v priebehu niekoľkých rokov skupinka radikálnych aktivistov ovládla takmer všetky veľké spoločnosti.
„Mojím jediným záverom je, že to, čo sa zmenilo, boli v podstate deti. [...] Deti privilegovaných, ktoré v rokoch 2008 až 2012 chodili na špičkové univerzity, sa na univerzitách v podstate tvrdo zradikalizovali, myslím, že predovšetkým v dôsledku globálnej finančnej krízy a pravdepodobne Iraku.“
Andreesen pokračuje: „Deti zmenili pohľad na kapitalizmus veľmi zásadným spôsobom. Vyšli ako nejaká verzia radikálneho marxistu a základné nastavenie sa zmenilo z ‚kapitalizmus je dobrý a umožňuje dobrú spoločnosť‘ na ‚kapitalizmus je zlý a mal by sa zbúrať‘. A potom ďalšou časťou bola sociálna revolúcia a tá sociálna revolúcia, samozrejme, bolo Great Awokening (veľké prebudenie) a tieto sa spojili. [...] Priemerný novoprijatý chlapec z Harvardu v roku 2006 bol posadnutý kariérou a rozhovor s ním prebiehal takto: ‚Kedy budem povýšený? Koľko dostanem zaplatené a kedy skončím vo vedení spoločnosti?‘ O to išlo. V roku 2013 bol prístup novoprišlého chlapca z Harvardu takýto: ‚Podpáľme systém. Všetci ste zlí. Bieli ľudia sú zlí. Všetci muži sú zlí. Kapitalizmus je zlo. Technika je zlo.‘“
S jasným víťazstvom Donalda Trumpa sa však mení aj prístup technologických gigantov v Silicon Valley. Už pred nástupom novej administratívy Facebook oznámil, že zastavuje program „overovania faktov“, ktoré bolo podľa republikánov často tendenčné a jednostranné.
Aspoň časť Silicon Valley však začala prehodnocovať svoju pozíciu už pred voľbami. Marc Andreesen tvrdí, že mnohých šokovali plány demokratov regulovať vývoj umelej inteligencie, ktoré by fakticky zarezali celý sektor, a rozhodli sa preto staviť na Trumpa. Ten by mohol deregulovať mnohé technológie od kryptomien až po vesmír a zabrániť aj ďalšej regulácii umelej inteligencie.
To by však Andreesena a Muska mohlo dostať do konfliktu s plebejskejšou časťou hnutia MAGA. „Sú to oligarchovia, ktorí veria v technofeudalizmus,“ hovorí o elitách zo Silicon Valley Steve Bannon, ktorý ich obviňuje z podpory „transhumanizmu“, teda predstavy, že človeka možno genetickými modifikáciami „zlepšovať“ a priblížiť k nesmrteľnosti.
Ale budú mať títo „technofeudalisti“ skutočný vplyv na novú administratívu? Podľa Rossa Douthata, komentátora New York Times, Zuckerberg a ostatní zástupcovia Silicon Valley na Trumpovej inaugurácii neboli skutočnými víťazmi, ale „porazenými generálmi na rímskej prehliadke“, ktorých Trump demonštratívne predvádza na znak svojho víťazstva. Douthat je skeptický, či Donald Trump naozaj verí tomu, že Zuckerberg autenticky otočil, ale páči sa mu „vidieť opičky tancovať“.
So zmenami na sociálnych médiách prichádza aj koniec asi najinfantilnejšej ľavicovej politiky v ostatných desaťročiach: pretvárky, že niečie pohlavie je akousi nerozuzliteľnou záhadou, ktorá si vyžaduje, aby si každý do svojho profilu napísal, či je ona alebo on.
Mimo anglicky hovoriaceho sveta sa tento absurdný nápad neujal ani len v tých najprogresívnejších kruhoch, ale v USA, Kanade či Británii už takmer každý ľavicový politik písal do svojho profilu svoje zámená: she/her alebo he/him, prípadne absurdnejšie varianty ako they (oni) či úplne nové „zámená“ ako ver, per, xer či faer (v zásade tu možno dosadiť hocijakú kombináciu písmen, fantázii sa medze nekladú). Dokonca aj mimo politickej sféry veľká časť ľavičiarov týmto spôsobom deklarovala svoju lojalitu progresívnemu duchu doby.
A wokisti si poslušnosť s vervou vynucovali. Ešte v roku 2022 sa poslankyňa Alexandra Ocasio Cortéz, ktorá patrí k ľavicovému krídlu Demokratickej strany, musela ospravedlniť za to, že na svojom instagramovom profile neuvádzala svoje zámená, a doplniť ich. Koniec týchto výstrelkov prichádza však aj medzi demokratmi. Už v novembri 2024 si médiá všimli, že údaj she/her (ona/jej) z jej účtov na sociálnych médiách znovu zmizol.
Trumpova administratíva nariadila, aby si štátni zamestnanci údaje o svojich zámenách odstránili z e-mailov, a aj na sociálnych médiách vo veľkom miznú zámená z profilov.
Ale trend sa mení aj bez oficiálneho nariadenia, a to nielen v USA. V posledných dňoch a týždňoch celý zástup ľavicových politikov potichu zmazal svoje zámená, napríklad Bidenov bývalý minister dopravy Pete Buttigieg, premiér austrálskeho štátu New South Wales Chris Minns alebo aj írsky vicepremiér Simon Harris.
Londýnsky starosta Sadiq Khan po kritike zo strany aktivistov, že aj on si odstránil zámená, zvalil vinu na „technický problém“. Napriek sľubu však údaj o svojich zámenách na X zatiaľ neobnovil.
Aj takúto podobu má súmrak éry wokizmu.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.