Protesty a prevraty Takto môže vyzerať Ficova slepá ulička

Prezident Peter Pellegrini po stretnutí s lídrami Smeru, Hlasu, SNS a KDH na tému zahraničnej politiky vyhlásil, že hlavný dôvod protestov sa stal irelevantným. Pretože predsedovia koaličných strán ho ubezpečili, že z EÚ a NATO nikto vystupovať nechce.

Prezident má pravdu v tom, že aktuálna vládna zostava nepodniká žiadne reálne kroky, ktoré by smerovali k odchodu z Únie a NATO. Ani sa na nič podobné nechystá. Nemá na to politickú silu ani dôvod.

Peter Pellegrini zároveň ignoruje, že heslo Slovensko je Európa, pod ktorým sa protesty konajú, má širší význam. Takto to chápe aj väčšina ľudí, ktorí chodia na námestia.

Nejde len o členstvo v Únii, ale aj o mantinely, v rámci ktorých by sa v civilizovanom svete mala robiť politika.

Po týchto pravidlách Robert Fico šliape spôsobom, že občianska reakcia vo forme protestov je úplne pochopiteľná a legitímna.

Cesta za Putinom, snaha o kriminalizáciu oponentov na základe očividne vykonštruovaných obvinení z prípravy prevratu či vťahovanie tajnej služby do vnútropolitického zápasu, to je taký ťažký kaliber, že ľudia by preto vyšli do ulíc všade. Žiadni gruzínski legionári na to nie sú potrební.

Vlastne ak zoberieme do úvahy všeobecne známe názorové rozdelenie slovenskej spoločnosti, tak dôvodom na znepokojenie by bolo to, ak by tieto Ficove kroky zostali bez odozvy verejnosti.

Okrúhly stôl u prezidentaStretnutie nebola pasca, tvrdí Majerský. Hlavný motív protestov sa stal irelevantným, vraví Pellegrini

Marek Holka

Toto prílišné tlačenie na pílu sa však Robertovi Ficovi nemusí vyplatiť.

Strašenie Sorosom a zo zahraničia organizovaným prevratom si už predseda Smeru vyskúšal aj v roku 2018 počas protestov Za slušné Slovensko. Efekt tohto ťahu bol však pomerne obmedzený.

Fungovalo mu to na zarámcovanie vtedajšieho politického konfliktu pre tvrdé jadro svojich prívržencov, ale zaujímavejší počet nových voličov takto nezískal.

Keď agentúra Focus vtedy zisťovala, či ľudia veria, že protesty Za slušné Slovensko boli riadené zo zahraničia, výsledok bol taký, že tomuto Ficovmu tvrdeniu vo väčšej miere (67 percent) verili len voliči Smeru a približne polovica voličov SNS. Avšak len minimum nerozhodnutých voličov.

Túto skupinu dokázal neskôr vo voľbách v roku 2020 oveľa efektívnejšie osloviť Igor Matovič.

Ak chce Robert Fico aj po ďalších voľbách zostať pri moci, potrebuje tri veci. Dobrý volebný výsledok, koaličných partnerov a rozbitú opozíciu. Najlepšie rozbitú tak, aby čo najviac opozičných hlasov prepadlo vo voľbách.

Gradovaním rétoriky o majdanoch, opozičných prevratoch, gruzínskych diverzantoch a aj politizáciou tajných služieb či tolerovaním vládnych poslancov, ktorí rozprávajú o možnom vystúpení z EÚ, však premiér ohrozuje dva z týchto predpokladov na zotrvanie pri moci.

Riskuje, že takto rozbije Hlas a ďalších potenciálnych partnerov Republiku a SNS vysaje tak, že zostanú pred bránami parlamentu.

Zároveň ešte viac zomkne opozíciu a na maximum zmobilizuje jej voličov. V konečnom dôsledku takto síce Smer môže zostať silný, ale zároveň bude izolovaný. Bez šance zostaviť vládu.

Cesta za Putinom mala posilniť imidž Roberta Fica ako veľkého politického hráča. Odštartovala však spoločenské procesy, na ktoré Fico reaguje spôsobom, ktorý má všetky predpoklady viesť k tomu, že nakoniec zostane bez hry a skončí zatlačený v slepej uličke.

Takzvanej Mečiarovej slepej uličke.