Práca namiesto dávok Obžaloba jedného chorého nápadu

V skratke ide o odobratie dávky v hmotnej núdzi pre ľudí, ktorí odmietnu prácu, ktorú im vybrala pani úradníčka na úrade práce. Perfektný nápad! Dávky vymeníme za prácu a vyriešime chudobu na celom Slovensku! Akurát, že vôbec.

Ide o podobne radikálny krok, akoby ste vyplácali dôchodok len dôchodcom, ktorí chodia k voľbám. Na oba nápady si šikovný centrálny plánovač nájde určite mnoho „racionálnych“ odôvodnení. Dôvody na zavedenie „práce namiesto dávok“ som našiel v ministrovej tlačovke tri:

ľudia to chcú = prieskumy verejnej mienky,

šetrenie = väčšia zásluhovosť dávok v hmotnej núdzi,

naženieme ľudí do práce = znížime nezamestnanosť.

Je verejným tajomstvom, že politici sa pred každým veľkým vyhlásením riadia prieskumami. Problém je v tom, že otázka v prieskumoch neobsahuje nezamýšľané dôsledky daného rozhodnutia. Som ochotný sa staviť, že otázka v prieskume neznela: „Chcete, aby ľudia, ktorí odmietnu vybranú prácu, prišli o dávky aj za cenu rozšírenia chudoby a následnej kriminality?“ Pán Tomáš, ste ochotný zverejniť prieskumnú otázku?

Ak by sa politici riadili len prieskumami, tak by sme na Slovensku mali minimálnu mzdu 2 500 € a dotovanú energiu či benzín zadarmo. To sa však nestane, pretože do diskusie vstúpia odbory, zamestnávateľské zväzy, výrobcovia energií… a vysvetlia nezamýšľané dôsledky takejto politiky. Odbory pre nezamestnaných a chudobných, žiaľ, nemáme, nemá ich kto zastúpiť.

Či sa vám to páči, alebo nie, dávky v hmotnej núdzi sú lacné. Celý program stojí menej ako 200 miliónov eur. Ak si to porovnáte so 6 000-miliónovým deficitom štátneho rozpočtu alebo nákladmi na trinásty dôchodok, tak je to len kvapka v mori. Čo si za túto kvapku kupujeme? Toto nie je dávka v nezamestnanosti, ale dávka, ktorá zabezpečuje, že na Slovensku nebudú úplne hladní ľudia, ktorí budú nútení k zúfalým činom. Ak teraz plačeme nad zvýšenou kriminalitou v obchodoch, tak sa pripravte na novú vlnu po zavedení programu „práca namiesto dávok“. Možno sa vám to zdá ako sci-fi, ale na Slovensku žijú desaťtisíce ľudí v podmienkach nehodných krajiny západného sveta v 21. storočí.

Nedávno som mal v rukách podrobné prieskumy verejnej mienky na Slovensku. Dalo sa z nich vyčítať mnoho, ale mňa zaujala skutočnosť, že je v našej krajine nezanedbateľná skupina ľudí, ktorá žije v úplne inej krajine ako my ostatní. 

O dlhodobej nezamestnanosti sme na Slovensku prestali hovoriť. Je to fenomén, ktorý sprevádza Slovensko od jeho vzniku. Napriek tomu, že závažným spôsobom ovplyvňuje spoločnosť, žiadna vláda neriešila tento patologický jav systémovým spôsobom. V nominálnej hodnote to na Slovensku predstavuje viac ako 64 000 ľudí. Ozaj si niekto myslí, že je 64-tisíc ľudí viac ako dva roky (niekedy ďaleko viac) nezamestnaných pre príspevok 80€ za mesiac? Šesťdesiatštyritisíc však nie je konečné číslo. Ďalšie tisíce ľudí v systéme nie sú. Boli napríklad vyradení pre nespoluprácu, keď meškali na kontakt s úradom jeden deň, lebo práve nemali peniaze na autobus. Alebo po pár rokoch nezamestnanosti sa dostali do práce, len kvôli strate pracovných návykov to nezvládli a vrátili sa do evidencie. Už nie sú v kategórii dlhodobo nezamestnaných, lebo tri dni pracovali. To sú štatistické ťahy, ktoré skresľujú pohľad, a politici ich radi využívajú.

Tu sa dostávame k racionálnej politike znižovania nezamestnanosti. V prvom rade to je lokálny problém. Väčšina okresov na Slovensku s dlhodobou nezamestnanosťou problém nemá. O to väčší problém to je na juhu stredného Slovenska a na východe. Nemôžete mať rovnakú politiku pre boj s nezamestnanosťou v Pezinku a vo Fiľakove. Plošné riešenia jednoducho nefungujú. Skúšame ich už 30 rokov.

Ekonomická teória hovorí, že ak je problém lokálny, mal by sa riešiť na lokálnej úrovni. Ak potrebujeme riešiť nezamestnanosť iným spôsobom naprieč Slovenskom, tak by tento problém mala riešiť samospráva. Či už sú to samosprávne kraje alebo obce. Štát by im mal vytvoriť priestor na realizáciu. Ak chceme vytvoriť zásluhovosť, začnime odmeňovať obce za každého nezamestnaného umiestneného na trh práce.

Nepotrebujeme na to žiaden rozpočet. Stačí samospráve nechať peniaze z ušetrených dávok, ako sa to deje v Írsku alebo Holandsku pri neštátnych službách zamestnanosti. Nechajme samosprávy hľadať lokálne riešenie ich lokálneho problému. Umožnime samosprávam špecializáciu. Bez takéhoto prístupu sa mnohé z nich môžu špecializovať akurát na vytváranie chudoby. Skúsme sa konečne poučiť z príkladu úspešných krajín a ukončme 30 rokov centralistického experimentovania. Ak nám teda skutočne ide o ľudí, ktorí sa v našej krajine nemajú dobre, a nejde nám len o chutné tlačovky, ktoré zavesíme na sociálne siete.

Ak vás táto téma zaujíma a chcete sledovať, ako sa robí lobbing, ako sa na decentralizáciu pozerajú relevantní aktéri či ako to funguje v iných krajinách, môžete sa prihlásiť na odber môjho newslettera: www.danielkojnok.substack.com alebo sledovať youtubový kanál Výkrik z regiónov.