EÚ vs. Big Tech Dva zákony, ktoré chcú ukončiť diktatúru Silicon Valley

Minulý týždeň nadobudol účinnosť zákon, ktorý zmení internet. Regulácia z dielne EÚ s názvom Digital Markets Act (Zákon o digitálnych trhoch) mieri priamo na veľkých hráčov ako Amazon, Google či Meta. Cieľom je urobiť z trhu digitálnych služieb spravodlivejšie a súťaživejšie miesto.

Do konca roka má vojsť do platnosti aj jej dvojča Digital Services Act (Zákon o digitálnych službách), ktoré sa zameriava na používateľské práva.

Nové zákony, ktoré robia z Európskej únie najväčšieho vyzývateľa Big Techu súčasnosti, majú dva ciele: „vytvoriť bezpečnejší digitálny priestor, v ktorom sú chránené základné práva všetkých používateľov,“ a „vytvoriť rovnaké podmienky na podporu inovácií, rastu a konkurencieschopnosti v Európskom hospodárskom priestore aj na celom svete“.

Inými slovami, cieľom je zabrániť firmám, ktoré dominujú v digitálnom svete, zneužívať svoje monopolné postavenie voči konkurencii či zákazníkom a zároveň ich núti byť otvorenejšími a kompatibilnejšími.

Strážcovia brány

Digital Markets Act (DMA) navrhla Európska komisia na konci roka 2020. Momentálne sa nachádza v polročnej zavádzacej fáze. Od mája budúceho roka budú mať spoločnosti dva mesiace na to, aby Komisii oznámili, či sa ich nový zákon týka.

DMA mieri na tzv. gatekeepers (strážcov brány), ktorí poskytujú služby ako obchody s aplikáciami, vyhľadávače, operačné systémy, aplikácie na posielanie správ či zdieľanie videí, reklamné služby, webové prehliadače a podobne.

Spoločnosť musí okrem toho spĺňať tri hlavné kritériá, aby bola gatekeeperom a týkal sa jej nový zákon. Musí dosiahnuť určitý ročný obrat v Európskom hospodárskom priestore a poskytovať služby v aspoň troch členských krajinách EÚ, po druhé, musí mať aspoň 45 miliónov mesačných používateľov v EÚ a viac ako 10-tisíc ročných obchodných používateľov v EÚ. Po tretie, mala by mať stabilnú pozíciu na trhu – dodržať druhé kritérium aspoň posledné tri roky.

Tieto spoločnosti sú sprostredkovateľmi väčšiny digitálnych služieb. To znamená, že vďaka ich službám sa ku koncovým používateľom dostanú produkty či služby iných firiem. Napríklad Apple vlastní iOS aj Apple Store, Google zase Android a Google Play. Aby sa nejaká služba určená pre smartfóny dostala na trh, musí sa dostať na produkty Applu alebo Googlu. Problém je v tom, že tieto giganty zároveň vyvíjajú aplikácie pre svoje operačné systémy.

Predstavme si, že fiktívna spoločnosť vlastní bránu, cez ktorú musia prejsť všetky dodávky cestou k svojim zákazníkom. Táto spoločnosť si však založí aj dopravnú firmu, a aby získala výhodu voči konkurencii, využije to, že ovláda bránu. Svoje dodávky bude púšťať prednostne, zatiaľ čo obchodní súperi budú stáť v dlhých radoch a čakať hodiny až dni na preclenie. Dominanciu na „trhu brán“ firma zneužila na získanie prevahy v trhu dodávateľských spoločností.

Túto prax si do určitej miery osvojili Big Tech spoločnosti. Gatekeeperom preto pribudnú viaceré povinnosti a viaceré zákazy.

Medzi povinnosti patrí väčšia otvorenosť produktov – po novom majú byť schopné spolupráce s platformami iných spoločností, napríklad by malo byť možné posielať si správy medzi iMessage, WhatsAppom, Signalom či ďalšími.

Ďalšou povinnosťou je sprístupňovať komerčným používateľom (business users) dáta, ktoré vznikli ich používaním platformy gatekeepera (napríklad štatistiky o tom, ako používatelia reagujú na ich príspevky atď.), a umožniť im odkázať potenciálnych zákazníkov na ich stránky mimo platformy. To má spoločnostiam podnikajúcim v online priestore pomôcť lepšie konkurovať technologickým gigantom.

Zakázané bude zvýhodňovať vlastné produkty na úkor produktov tretích strán. Napríklad ak do vyhľadávača od Googlu zadáte „tabuľky“, nemal by vám prednostne ponúkať svoje Google Sheets, alebo ak na internetovom obchode Amazonu vyhľadáte „čítačka kníh“, Amazon Kindle by nemal mať žiadne zvýhodnenie oproti ostatným značkám.

Podobne budú musieť zabezpečiť férové podmienky vo svojich obchodoch s aplikáciami. V tomto ohľade napríklad firma Apple čelí kritike, že vývojári musia namiesto jedného dňa čakať vyše týždňa až mesiaca, pokým update ich aplikácie prejde kontrolou a objaví v App Store (príklad tu). To sa týka aj opráv drobných chýb.

Takisto bude nelegálne brániť používateľom spájať sa s biznisom mimo platforiem gatekeeperov či brániť im odstrániť zo svojich zariadení akýkoľvek predinštalovaný softvér.

Napríklad Google je jednotka v mobilných operačných systémoch, čo zneužíva na trhoch rôznych aplikácií. Jeho Android má predinštalované viaceré aplikácie od Googlu vrátane Chromu, ktorý je zároveň prednastaveným prehliadačom.

Ak si človek aj vyberie iný prehliadač, napríklad Brave, Chrome mu zbytočne zaberá miesto, keďže sa nedá odstrániť. A to platí o mnohých ďalších aplikáciách, Filmy, Gmail, Drive, Hudba, Mapy či YouTube. Môže sa stať, že používateľ dá prednosť týmto službám už len z dôvodu šetrenia pamäte.

A ako posledný bod, gatekeeperi už nebudú môcť sledovať používateľov okrem základných služieb svojich platforiem kvôli cielenej reklame bez výslovného súhlasu a ani kombinovať dáta zozbierané pomocou dvoch rôznych služieb (napríklad WhatsApp a Facebook).

Spoločnosti majú povinnosť zaviesť zmeny podľa DMA pol roka po tom, čo Komisii oznámili, že sú gatekeeperi, najneskôr však do marca 2024. Ak firma DMA poruší, môže dostať pokutu až do výšky desiatich percent svojho ročného globálneho obratu. Ak sa to zopakuje, maximálna výška sa posunie na 20 percent.

Zodpovednosť online platforiem

Digital Services Act (DSA) navrhla Európska komisia spolu s DMA. Do platnosti by mal vstúpiť do konca tohto roka, zavádzacia lehota potrvá pätnásť mesiacov, najdlhšie do januára 2024. Pre veľmi veľké platformy to bude kratšie, štyri mesiace.

Týka sa sprostredkovateľských online služieb vrátane poskytovateľov internetového pripojenia, webhostingu, internetových vyhľadávačov, veľkých internetových obchodov (Amazon, Google Play), sociálnych médií atď.

EÚ už poskytovateľov digitálnych služieb nebude brať ako pasívnych prevádzkovateľov fóra, ale skôr ako vydavateľov. Platformy po novom budú zodpovedné za obsah, ktorý na nich používatelia uverejňujú.

Je to pochopiteľná zmena optiky, sociálne siete nie sú iba hostiteľskou platformou, kde ľudia môžu pridávať ľubovoľný obsah. Tento obsah aktívne triedia, zvýrazňujú či ukrývajú algoritmy, ktoré vytvárajú samotné technologické firmy, a to tak, aby to bolo v záujme ich biznismodelu. Inými slovami, ak niekto s nejakým účelom (napríklad zisk) manipuluje obsahom, mal by byť za tento obsah zodpovedný.

DSA tiež vyžaduje, aby samotné algoritmy sociálnych sietí aktívne bojovali proti šíreniu dezinformácií. Zároveň majú ich prevádzkovatelia dotknutým používateľom dostatočne vysvetliť každú cenzúru a poskytnúť možnosti odvolania sa voči ich „redakčným“ rozhodnutiam.

Regulácie dopadnú aj na cielenú reklamu (targeted ads). Tá bude zakázaná v prípade neplnoletých a nebude môcť využívať citlivé informácie, ako je etnicita, politické názory, pohlavie/rod, náboženstvo či sexuálna orientácia. Platformy budú musieť o každej cielenej reklame poskytnúť základné informácie – kto je jej zadávateľ a prečo sa používateľovi zobrazuje.

DSA sa snaží aj o väčšiu transparentnosť, preto budú musieť byť zmluvné podmienky online služieb napísané takým jazykom, aby mu rozumeli aj deti, a najväčšie platformy budú musieť poskytnúť výskumníkom prístup ku kľúčovým dátam, aby mohli porozumieť, ako vznikajú online bezpečnostné riziká.

Aby sa vyhlo zbytočnej záťaži, množstvo a tvrdosť regulácií sa odvíja od veľkosti a typu biznisu, ktorý daná firma prevádzkuje. Napríklad poskytovatelia telekomunikačných služieb pocítia len malé regulačné bremeno, zatiaľ čo na platformu, ako je Facebook, dopadne v plnej sile.

WhatsApp a Signal budú musieť spolupracovať

Aj keď väčšina bodov vyzerá z hľadiska dosahu na spoločnosť dobre, sú tu isté otázniky v prípade požiadavky na kompatibilitu messengerov.

Zástancovia tohto prístupu tvrdia, že to dá používateľom väčšiu slobodu. Platformu si budú môcť vybrať podľa toho, aké funkcie ponúka, ako pristupuje k zberu osobných údajov, takže množstvo používateľov, doteraz najsilnejší faktor pri výbere, už nebude mať takú váhu.

Problémom je koncové šifrovanie (end-to-end encryption). Žiadne dve platformy naň nepoužívajú rovnaký protokol (WhatsApp síce používa upravený protokol Signalu, ale výmena správ aj tak nie je možná), niektoré ho používajú len v obmedzenej miere (Messenger, Telegram).

„Zdieľané E2EE (koncové šifrovanie, pozn. red.) sa nachádza niekde medzi výnimočne zložitým a nemožným,“ tweetoval už v marci odborník na kryptografiu Steve Bellovin.

Výsledkom DMA preto môže byť oslabenie šifrovania. Nehovoriac o tom, že ak sa do nejakej skupinovej konverzácie založenej na platforme, ktorá nezbiera používateľské dáta na marketingové účely (Signal, Telegram), pridá napríklad používateľ Messengera, Facebook môže získať prístup k obsahu aj histórii celej skupiny.

Padnú múry Silicon Valley?

Najdôležitejšou otázkou je, či nové regulácie budú mať zamýšľaný dosah. Európsky úradník Gerald Graaf, ktorý sa zaoberá reguláciou digitálnych platforiem, pre portál Wired tvrdí, že následky budú významné. Očakáva, že Big Tech budú prinútené strhnúť múry svojich uzavretých ekosystémov. Napríklad Apple bude musieť umožniť sťahovanie aplikácií aj z iných zdrojov ako App Store.

Graaf, ktorý momentálne riadi kanceláriu EÚ v San Franciscu, očakáva množstvo súdnych sporov voči novým zákonom. Graaf aj tak dúfa, že spoločnosti, ktorých sa regulácie týkajú, nebudú súdne napádať každý bod, ale zvolia si cestu spolupráce. Ich predstavitelia sa totiž už sťažovali, že oba zákony sú napísané príliš vágne a predstavujú priveľké bremeno.

„Slovo bremeno sa mi nepáči v kontexte toho, čo sa tu snažíme dosiahnuť. Ide nám o ochranu našej demokracie,“ sťažuje sa Graaf. Koniec koncov, hlavným dôvodom jeho prítomnosti v Kalifornii by mala byť pomoc firmám z Kremíkového údolia v riešení otázok týkajúcich sa DMA a DSA. „Kľúčovou správou je, že vyjednávania sa skončili, sme v období dodržiavania. Nemusí sa vám to páčiť, ale tak to je,“ hovorí európsky „veľvyslanec v Silicon Valley“.

Podľa doterajších stretnutí sa však Graafovi zdá, že technologické giganty berú oba zákony vážne a pripravujú sa na zavádzanie nových pravidiel. „Sme prístupní, môžeme sa rozprávať, môžeme poradiť (…), ale povinnosť prispôsobiť sa trvá pre tých, ktorých sa zákony týkajú,“ uzatvára.