Unikla komunikácia vplyvných zástancov transgenderizmu Lekári si uvedomovali riziko, kontroverzné terapie napriek tomu odporúčali

Členovia vplyvnej Svetovej odbornej spoločnosti pre transrodové zdravie (WPATH) sa sporným spôsobom rozprávali o operáciách neplnoletých alebo duševne chorých osôb či o spojitosti medzi transgenderovými terapiami a vážnymi chorobami. Ich interné diskusie unikli na verejnosť.

O úniku informoval napríklad Economist alebo denník The Telegraph. Komunikácia sa na verejnosť dostala prostredníctvom novinárov Michaela Shellenbergera a Mie Hughesovej pracujúcich pre neziskovú organizáciu Environmental Progress.

To, ako členovia tejto organizácie pristupujú ku kontroverzným otázkam vo veci starostlivosti o ľudí trpiacich rodovou dysfóriou, je dôležité z dôvodu, že túto spoločnosť považuje za relevantnú autoritu mnoho medicínskych organizácií po celom svete.

Ako upozornil denník Štandard, patria medzi nich aj autori slovenského štandardného postupu pre diagnostiku a komplexný manažment zdravotnej starostlivosti o dospelú osobu s transsexualizmom.

Uniknutá komunikácia navyše ponúka priamy pohľad na stav starostlivosti o takýchto ľudí neskreslený intenzívnou politickou debatou, ktorá sa v tejto veci vedie. Obviňovanie skeptikov z „transfóbie“, prípadne ich označovanie hanlivými výrazmi ako TERF, odvádza pozornosť od toho, čo moderné transgenderové zákroky a terapie vlastne sú. Diskusie zdravotníkov to odhaľujú.

Problémy s informovaným súhlasom

Členovia WPATH v internej komunikácii diskutovali napríklad o problematike informovaného súhlasu pacientov, ktorí sú duševne chorí alebo neplnoletí.

V komunikácii sa nachádza viacero sporných tvrdení v tejto veci. Jeden z lekárov napríklad uviedol, že je dôležité kontrolovať duševné zdravie pacienta, no o pár odsekov ďalej uvádza, že je to individuálne a „niekto môže mať schizofréniu, a predsa byť pripravený na operáciu“.

Ďalší zdravotník v komunikácii hovoril o tom, že keď mal pacienta, ktorý trpel disociatívnou poruchou identity, musel proces tranzície vysvetliť všetkým jeho osobnostným stavom (ktoré sa pri tejto poruche striedajú).

„Aj ja by som rád počul od ostatných, ako môžeme ako lekári pracovať s týmito klientmi, aby sme rešpektovali ich rodovú identitu a narušené identity,“ uviedol jeden terapeut.

Jeden z terapeutov uviedol, že za 15 rokov praxe odmietol vydať odporúčanie na transgenderovú operáciu iba jednému pacientovi, pretože počas hodnotenia „aktívne halucinoval“.

„Okrem toho prípadu každý dostal kladný posudok, súhlas s poistením a žijú (pravdepodobne) šťastne až do smrti,“ dodal.

Deti nechápu dôsledky

Obdobným problémom je vysvetľovanie závažnosti týchto zákrokov deťom. Jeden z terapeutov napríklad hovoril o tom, aké ťažké je rozprávať sa s neplnoletými pacientmi o problematike neplodnosti. Hormonálna liečba môže totiž plodnosť narušiť alebo úplne zničiť.

Deti na tieto skutočnosti údajne reagujú tvrdeniami, že aj tak nemajú rady bábätká alebo že si ich v prípade komplikácií adoptujú. „Snažíme sa o tom rozprávať, ale väčšina detí nie je v takom rozpoložení, aby to brali vážne. To ma vždy trápilo,“ uviedol jeden z členov spoločnosti.

„Je mimo ich schopností, aby pochopili, do akej miery ich niektoré z týchto zásahov ovplyvnia. Povedia, že to chápu, ale potom povedia niečo iné, z čoho vyplynie napríklad neporozumenie, že im narastie brada,“ uviedol jeden detský psychológ.

Napriek týmto prípadom, o ktorých sa diskutovalo vnútri samotnej WPATH, táto organizácia odporúča transgenderové terapie a zákroky aj neplnoletým osobám.

Zmena prístupu k transgenderizmuBritskí lekári nesmú deťom predpisovať blokátory puberty, prikázala služba NHS

Michal Lukáč

Bizarné požiadavky

Zdravotníci diskutovali aj o pacientoch, ktorí mali nezvyčajné požiadavky zachádzajúce až do roviny absurdity. Išlo napríklad o žiadateľov o „neštandardnú“ zdravotnú starostlivosť, napríklad vytvorenie neovagíny (falošná vagína vytvorená na tele biologického muža) pri súbežnom zachovaní penisu.

Medzi ďalšie netypické požiadavky patrilo napríklad vytvorenie falošných ženských pŕs, no bez bradaviek. Našli sa aj pacienti požadujúci „nulifikáciu“, pod čím mysleli úplné odstránenie vonkajších genitálií, zrejme s úmyslom zjednotiť svoj fyzický vzhľad so svojou „nebinárnou“ identitou.

Chirurg z Kalifornie vo fóre zdieľal svoju webovú stránku práve v spojitosti s neštandardnými operáciami. Na svojej stránke ponúkal širokú škálu rôznych operácií. Okomentoval ju tvrdením, že „sa cíti celkom komfortne pri prispôsobovaní svojich operácií potrebám každého pacienta“.

Jeden z členov fóra dokonca spochybnil to, že by sa o takýchto zákrokoch malo hovoriť ako o „neštandardných“, „keďže by sa v budúcnosti mohli stať štandardom“.

Zdravotné komplikácie

Vo fóre pravidelne dochádzalo aj k diskusiám týkajúcim sa zdravotných komplikácií, ktoré sprevádzali hormonálne terapie alebo zákroky.

Jeden z účastníkov diskusie hovoril napríklad o svojej kolegyni, ktorá po hormonálnej terapii zomrela na rakovinu.

„Mal som jednu priateľku/kolegyňu, u ktorej sa asi po ôsmich až desiatich rokoch užívania [testosterónu] vyvinula rakovina pečene. Pokiaľ viem, súviselo to s jej hormonálnou liečbou. Dostalo sa to do takého pokročilého štádia, že sa rozhodla pre paliatívnu starostlivosť a o pár mesiacov zomrela,“ uvádza sa v príspevku.

Ženy, ktoré užívali testosterón, podľa členov WPATH trpeli tiež vaginálnou atrofiou (ktorou niekedy trpia ženy v období menopauzy), črevnými problémami, pomočovaním alebo neznesiteľnými bolesťami pri sexe.

Marci Bowers, transrodový lekár známy aj z filmu What is a Woman?, v jednom príspevku priznal, že nepozná žiadneho človeka, ktorý je po nasadení blokátorov puberty v určitom štádiu dospievania schopný dosiahnuť orgazmus.

Nejde o poctivú vedu

„Úniky z WPATH ukazujú, že to, čo sa nazýva ‚genderová medicína‘, nie je ani veda, ani medicína,“ uviedol novinár Michael Shellenberger, ktorý dokumenty zverejnil.

„Aktivistickí členovia WPATH vedia, že takzvaná ‚rodovo potvrdzujúca starostlivosť‘, ktorú poskytujú, môže mať za následok celoživotné komplikácie a sterilitu a že ich pacienti nechápu dôsledky, ako je strata sexuálnych funkcií a schopnosti prežívať orgazmus,“ dodal.

Shellenberger ešte upozornil na to, že samotní členovia WPATH si uvedomujú, že ich pacienti často nie sú schopní poskytnúť informovaný súhlas s terapiou, ktorá ich čaká, a napriek tomu im ju predpíšu.