Durov po zadržaní Jeho naratív o čistom Telegrame má trhliny. Ale diery majú aj teórie o jeho spolupráci s Kremľom

Len pred piatimi mesiacmi vyšiel rozhovor Pavla Durova s novinárom Tuckerom Carlsonom. Z hodinového interview, prvého po rokoch mlčania, sa Durov javil ako trochu netradičný, no nestranný miliardár plne oddaný slobode slova a právam disidentov. A Telegram sa v tomto rozhovore zdal byť oázou utláčaných – či už mäkkou diktatúrou korektnosti, alebo železnou rukou autokratov.

„Čo bolo pokladané za konšpiračnú teóriu včera, sa môže stať oficiálnym stanoviskom dneška,“ vysvetľoval Durov svoju averziu voči moderovaniu Telegramu. Že sloboda je preňho nadovšetko, doložil príbehmi o tom, ako sa oňho zaujímali najprv ruskí, neskôr americkí tajní, no on im odmietol vydať prístupové kľúče aj dáta svojich používateľov.

Aby sa týmto tlakom vyhol, riaditeľstvo sociálnej siete trvalo usídlil do Dubaja, kde od neho vraj nik nič nechce. Servery s dátami aj šifrovacími kľúčmi strategicky rozmiestnil po krajinách s rôznymi jurisdikciami a historickou neschopnosťou spolupráce, aby ich bolo takmer nemožné získať nasilu.

Samozrejme, aj vtedy existovali rozličné podozrenia či oprávnené kritiky rýchlo rastúcej sociálnej siete, no zmyslom Carlsonovho interview nebola konfrontácia.

A tak v ňom Durov dostal príležitosť bez akejkoľvek korekcie či len opatrného spochybnenia zopakovať naratív o bezproblémovej platforme, ktorá vďaka pevným princípom svojho zakladateľa a mimoriadnym schopnostiam špičkového technického tímu statočne čelí tlakom všetkých štátnych sliedičov a cenzorov. Tento imidž si Telegram buduje od svojho vzniku a dlží mu mnoho za svoj úspech.

Lenže za necelý polrok sa Durov ocitol v rukách francúzskej polície. Dôvodom mala byť spoluúčasť pri organizovanom zločine, šírení detskej pornografie, podvodoch či praní špinavých peňazí a neochota spolupracovať pri vyšetrovaní. Nie že by Durov tieto veci sám robil, ale vlastní sociálnu sieť, ktorá to umožňovala.

To vyvolalo veľký záujem západných médií. Preberalo sa nielen to, do akej miery by mal byť riaditeľ platformy zodpovedný za obsah, ktorý na ňu nahrávajú používatelia, ale aj či skutočné motívy francúzskych tajných neboli trochu iné. To dalo priestor rozličným špekuláciám o previazaní Telegramu s oligarchami blízkymi Kremľu, ako aj pochybnostiam o jeho bezpečnosti. Čo je pre Durova horšie, ani jedno, ani druhé nestojí celkom na vode.

Názov Durovovej siete sa tak v titulkoch všetkých mainstreamových médií ocitol vedľa teroristov, pedofilov či mafiánov. A neprešiel ani mesiac, keď ukrajinská vláda z vážnych obáv o únik informácií do ruských rúk zakázala používanie Telegramu na štátnych zariadeniach.

Durov zažíva ťažký koniec leta. Ani jedna zo správ, ktoré robia titulky po celom svete, sa nezhoduje s populárnym imidžom Telegramu ani jeho zakladateľa.

Carlson u Pavla DurovaTelegram ako nový dark web, útočisko pred ľavicovou cenzúrou či nástroj propagandy?

Juraj Valach

Nie až taký bezpečný?

Najväčšie škody na reputácii preto majú potenciál napáchať špekulácie o spolupráci s ruskou vládnou elitou či tajnými službami. Existuje dokonca teória, že Telegram je len jedným veľkým (a dodajme, že podozrivo úspešným) projektom ruskej Federálnej bezpečnostnej služby. Sú to len špekulácie, ale na svojej strane majú niekoľko faktov.

„Čoraz viac Rusov sa stretlo s prípadmi, keď sa zdalo, že ruské silové zložky sú nápadne dobre informované o veciach, o ktorých komunikovali cez Telegram,“ píše kolega Heitmann v článku, ktorý na Postoji vyšiel po zadržaní Durova.

Napríklad opozičnej političke Marine Macapuline vyšetrujúci dôstojník po vtrhnutí do jej bytu údajne od slova do slova odcitoval niekoľko správ z telegramového četu, ktoré písala doma z postele. Už pred rokom a pol o tom písal magazín Wired.

V článku tiež spomínajú opozičnú aktivistku Aňu Kurbatovu, ktorej sa v takzvaných tajných četoch zobrazovali ako prečítané aj tie správy, ktoré si príjemca ešte neprečítal. Okrem toho sa jej dalo vstúpiť aj pokračovať do už ukončených tajných konverzácií.

Ide pritom o funkciu Telegramu, ktorá využíva koncové šifrovanie. To znamená, že šifrovacie kľúče existujú iba na zariadeniach dvoch používateľov, ktorí tajný čet spolu začali. Nik iný by nemal mať možnosť si správu prečítať. Keď sa konverzácia ukončí, nedá sa v nej opäť pokračovať. Namiesto toho používatelia dostanú nové šifrovacie kľúče a začne sa nový tajný čet.

Telegram teóriu o prístupe Rusov k obsahu tajných četov poprel a tieto zvláštnosti označil len za technickú chybu. Keďže Wired neuvádza, či informácie z Kurbatovej tajných četov ruská polícia použila proti nej či jej partnerom, môžeme predpokladať, že sa tak nestalo. To by znamenalo, že pravdepodobne naozaj išlo len o technickú chybu.

Lenže čosi podobné sa stalo už v prvých rokoch Telegramu. Ja sám som v minulosti viackrát písal v duchu toho, že Telegram nikdy nemal žiadne väčšie bezpečnostné škandály na rozdiel napríklad od WhatsAppu.

Ako som zistil, nie je to celkom pravda. Kryptografický inžinier Filippo Valsorda, v minulosti pracujúci napríklad pre Google, v roku 2021 napísal blog o „najpodozrivejšom bugu, aký kedy videl“. Ide o chybu v pôvodnom šifrovacom protokole tajných četov Telegramu.

V našom priestore o nej nevyšli žiadne články a „zdá sa, že nik o nej nevie, pravdepodobne pre to, že [správa o nej] bola publikovaná len v ruštine“.

Valsordov článok je pre bežného čitateľa príliš technický, ale záver z neho je, že táto chyba sa zdá byť príliš amatérska a podozrivá, aby sa dala interpretovať len ako chyba. Autor ju preto označuje za „back-door“, zadné vrátka.

Ide o úmyselnú slabinu v architektúre nejakej služby, vďaka ktorej sa tretia strana môže nabúrať do daného softvéru. Ako keby stavitelia hradieb do konštrukcie zapracovali malé tajné dvierka. Bežný človek ich nevidí, a tak sa do pevnosti nedostane, no každý, kto o nich vie alebo má schopnosť vypátrať ich, sa môže poľahky dostať za hradby.

Na tento problém upozornili členovia ruskej IT komunity pred vyše desiatimi rokmi, Telegram ho opravil a bežný konsenzus medzi kryptografmi dnes podľa Valsordu je, že súčasná verzia protokolu nemá žiadne známe závažné chyby. No predošlá skúsenosť ho necháva skeptickým.

Dodajme len to, že za týmito zadnými vrátkami nemusel stáť Durov sám, možno nejaký podplatený zamestnanec, prípadne mohlo ísť naozaj o chybu.

Nový hrdina boja za slobodu prejavu?Zakladateľa Telegramu stíhajú francúzske úrady. Oprávnene?

Christian Heitmann

Pracuje Durov pre Putina?

Ako je známe, Durov z Ruska odišiel po nútenom predaji úspešnej sociálnej siete VK, keď odmietol vydať dáta nepohodlných používateľov. Aj keď mu na dvere klopal SWAT tím. Následne aj s bratom Nikolajom rozbehli Telegram ako službu oddanú súkromiu a slobode prejavu svojich používateľov.

Durov tvrdil, že je v dobrovoľnom exile a že preňho niet cesty. Na rozlúčku vraj zverejnil aj manifest s názvom „Sedem dôvodov, prečo sa nevrátiť do Ruska“, kde kritizoval ruské súdy, zákony, školstvo i daňovú politiku. Manifest sa však na internete nedá dopátrať.

Preto článok ruského nezávislého portálu Važnyje istorii s názvom „Pavel Durov navštívil Rusko viac ako 50-krát od svojho ‚exilu‘ v roku 2014“ urobil veľký rozruch. Mnohé médiá prebrali kľúčové informácie ako prevratnú novinku.

No už v samotnom článku sa píše, že Durov sa svoje lety z európskych miest do rodného Petrohradu nesnažil skrývať. V roku 2017, keď Rusko začalo svoj ostrý spor voči manažmentu Telegramu, ktorý vyvrcholil dvojročným neúspešným blokovaním, Durov verejne napísal:

„Kvôli mojim rodičom je pre mňa nemožnosť príležitostne navštíviť Rusko bolestivejšia ako nikdy necestovať do Iránu (v tom čase začal Durova trestne stíhať aj Teherán, pozn. red.). Ale mama a otec nie sú príliš starí na cestovanie a zemeguľa je stále dosť veľká.“

Aj keď tu o cestách do Ruska priamo nehovorí, ale z textu je úplne zrejmé, že až dovtedy svoju domovinu navštevoval. Durovove cesty už pár dní predtým spomenul aj jeho bývalý spolupracovník Anton Rozenberg v rozsiahlom článku o veľkom spore s Durovovým bratom.

Durov sa do Ruska vrátil až v roku 2020. V tom čase s ruskými úradmi dosiahol dohodu o spolupráci na boji proti extrémizmu, čo vyústilo do odblokovania Telegramu. Až do konca roka 2021 sa vrátil ešte niekoľkokrát, odvtedy však nie.

Ilustračné foto: unsplash.com

Špinavé kremeľské peniaze

Zaujímavé je, čo sa dialo medzi rokmi 2017 – 2020. Bratia Durovovci sa pokúšali rozbehnúť TON, decentralizovanú sieť založenú na technológii blockchain, ktorá by v previazaní s Telegramom spustila vlastnú kryptomenu Gram (neskôr Toncoin). Peniaze od investorov údajne mali pomôcť so spustením TON-u, ako aj v ďalšom raste Telegramu.

Na celý projekt vyzbierali takmer dve miliardy dolárov, len aby ho v pokročilej fáze úplne zastavil rozsudok amerického súdu. Durov tak skončil s dlhom voči investorom vo výške viac ako jednej miliardy dolárov.

Medzi investormi pritom boli podľa zistení portálu Važnyje istorii (VI) spoločnosti zapojené do schém vývozu uhlia a kovov z okupovaných území Ukrajiny. Podľa zdrojov nakupovali suroviny vyvezené z Donbasu cez „pokladníka“ Viktora Janukovyča napojeného na Putinovu administratívu.

Keď v roku 2020 ruský úrad cenzúry Roskomnadzor zrazu zrušil blokovanie Telegramu napriek tomu, že súdy ani Štátna duma nestiahli rozhodnutia o bane na sociálnu sieť, údajne to bolo práve v deň, keď Durov podľa VI priletel do Petrohradu.

Z Petrohradu letel do Belehradu, kde sa mal stretnúť s advokátom na prerokovanie dohody o vyplatení investorov.

Krátko po tejto návšteve sa Durov zaviazal zaplatiť 1,2 miliardy dolárov investorom, zaplatiť ďalších 30 miliónov v priebehu troch rokov, zložiť pokutu 18,5 milióna. Už o rok mal skoro všetko splatené.

Zdá sa, že VI v článku o Durovových návštevách naznačuje, že súčasťou dohody medzi Telegramom a Ruskom mohla byť štedrá suma peňazí, vďaka ktorej spoločnosť splatila veľký dlh.

Na druhej strane, od začiatku roka 2021 spúšťal Telegram viaceré iniciatívy, ktoré podľa zdrojov priniesli zárobok. Jednou z nich údajne boli neinvazívne reklamy rešpektujúce súkromie. Okrem toho Durov na konci marca 2021 oznámil, že pomocou dlhopisov vyzbierali miliardu dolárov. Dlh investorom preto mohli zaplatiť aj z týchto peňazí.

Telegram – sociálna sieť „ruského Zuckerberga“Je opakom Facebooku a môže byť kľúčovým nástrojom odporu voči Putinovmu režimu

Juraj Valach

Blokovanie Telegramu alebo ďalší príbeh o ruskom šlendriáne

Spomínané blokovanie však bolo úplne neúspešné, pretože Durovov tím šikovne využil stratégiu s názvom domain fronting. V podstate skryli všetky dátové toky Telegramu za hostingové služby Amazonu a Googlu, takže Roskomnadzor nebol vôbec schopný rozlíšiť, čo z internetovej premávky patrí Telegramu a čo Amazonu či Googlu.

„Pokusy Roskomnadzoru zastaviť domain fronting Telegramu nakoniec viedli k zablokovaniu takmer všetkého okrem tejto četovacej platformy,“ písal v roku 2018 magazín Wired. Dôvodom je to, že služby Amazonu a Googlu vo veľkom využívajú skoro všetky online platformy.

Že to Putinovi cenzori s blokovaním Durovovej siete mysleli vážne, potvrdzuje, čo všetko tomu boli ochotní obetovať. Telegram bol stále dostupný, ale vznikli výpadky v službách ako MasterCard, Yandex (ruský internetový gigant poskytujúci podobné základné služby ako Google), VKontakte.

Ruskí vedci dokonca varovali, že táto spackaná blokáda spôsobuje „vážne poškodenie ruskej vedeckovýskumnej kapacity“, lebo stratili prístup k viacerým dôležitých webovými adresám.

Napriek snahe o cenzúru Rusi stále používali Telegram bez väčších problémov a čo viac, Kremľu sa nepodarilo vytvoriť použiteľnú náhradu.

Dnes Putinov režim využíva Telegram na informovanie svojich občanov, šírenie propagandy a organizáciu svojej armády. Trochu bizarné je, že aj počas banu ho stále používali ruskí vysokí úradníci či štátne organizácie napríklad na šírenie informácií o koronavíruse.

Podobné stratégie však nefungovali v Číne či Iráne, ktoré internet cenzurujú oveľa sofistikovanejšie ako Rusi.

Zároveň treba dodať, že stále platí, že Telegram zostáva jedným z mála zdrojov necenzurovaných informácií v Rusku.

Durovov brat, zneužívanie API a podozrenia ukrajinskej vlády

Vyššie sme sa venovali bezpečnostným nedôslednostiam a dosiaľ trvajúcim prepojeniam Pavla Durova na Rusko. Ani jedno, ani druhé sa tu, žiaľ, nekončí.

Ako už na Postoji písal kolega Heitmann, Telegram ani nemusí s Ruskými úradmi spolupracovať, aby ony mohli využívať sociálnu sieť na určitý typ špehovania. Server Wired upozornil, že by sa tak mohlo diať pomocou telegramových API.

Application programming interface je „softvérový portál, prostredníctvom ktorého sa vývojári aplikácií a výskumníci môžu v podstate pripojiť k platforme a získavať z nej údaje pre svoje vlastné projekty. V prípade Telegramu tieto údaje zahŕňajú textový obsah a metadáta z akéhokoľvek verejného skupinového četu alebo kanála a dokonca aj záznam o tom, kedy boli používatelia naposledy online“.

Ruský právnik Stanislav Seleznev, ktorý zastupuje viacerých politických väzňov, uviedol, že „nemá absolútne žiadne pochybnosti“ o tom, že ruské úrady vo veľkej miere zneužívajú API Telegramu.

Avšak súčasne ide o užitočnú funkciu, vďaka ktorej je platforma transparentnejšia vo svojom fungovaní a zároveň ľahko použiteľná pre vývojárov botov a aplikácií previazaných s Telegramom. No takáto možnosť zneužitia je druhou stránkou tejto funkcie.

Na druhej strane sa to týka len obsahu verejných skupín a aktivity používateľov v nich. Verejné skupiny sú verejné, Telegram v nich nesľubuje súkromie. Pomocou využitia API tak môžu ruské úrady len šikovnejšie zbierať verejne dostupné informácie.

Špehovanie pomocou API nehrozí napríklad vo vašej súkromnej skupine kamarátov či kolegov. Aby mohol pokútny zber dát zo skupiny prebehnúť, musí sa infiltrátor stať jej členom.

Zaujímavejšou otázkou je, prečo sa Durov, pre ktorého je podľa vlastných slov sloboda a súkromie nadovšetko, tak vytrvalo bráni použiteľnejšej implementácii jediného skutočne bezpečného šifrovania – end-to-end. Ale o tom viac nižšie.

Ďalšie prekvapenie prišlo so správou serveru Politico, že spolu s Pavlom francúzske úrady hľadajú aj jeho o štyri roky staršieho brata Nikolaja. To vyvolalo záujem médií o tohto geniálneho matematika, ktorý je v podstate otcom softvéru, na ktorom beží Telegram. Jeho portrét priniesli napríklad české Konzervativní noviny.

Minimálne zvláštne je, že Nikolai Durov pracuje z Petrohradu ako vedúci výskumný pracovník Ústavu matematiky Ruskej akadémie vied.

Už z jeho fotiek je jasné, že ide o celkom iný charakter, než má brat Pavel. Nikolaj má povesť „rain mana“, génia sústredeného na odbornú prácu s mimoriadne ostrou mysľou, no v bežnom živote trochu „mimo“.

Bratia Durovovci. Nikolaj (vľavo) v Brightone a Pavel kdesi v púšti. Zdroj: blog Antona Rosenberga/Instagram

Nikolaj pôvodne pôsobil v Nemecku. Do Petrohradu pricestoval za bratom a spolu so svojimi známymi programátormi mu pomohol rozbehnúť VK, prvý úspešný projekt súrodeneckého dua. Po nútenom predaji tejto sociálnej siete ešte na jej stránkach niekoľko rokov z opozičných pozícií kritizoval ruskú korupciu či volebné podvody.

Je možné veriť, že si po tom všetkom v čoraz autoritárskejšom Rusku udržal zároveň vlastnú nezávislosť a vlastný život? Nie je práve Nikolaj pákou Kremľa na Telegram?

Podobne zvláštna je aj Pavlova nedotknuteľnosť – mnohí ľudia, ktorí sa vzopreli Putinovmu režimu, našli smrť aj mimo hraníc jeho ríše. A riaditeľ Telegramu sa do nej opakovane a beztrestne vracal.

Teóriu, že Putinovi špicli si nejakým spôsobom čítajú telegramové čety, podporuje aj spomínané rozhodnutie ukrajinskej vlády zakázať aplikáciu na služobných zariadeniach.

„Nepriateľ aktívne využíva Telegram na kybernetické útoky, šírenie phishingu a škodlivého softvéru, geolokalizáciu používateľov a korekciu raketových útokov,“ uviedla ukrajinská Rada pre národnú bezpečnosť a obranu.

Šéf vojenskej rozviedky Kyrylo Budanov podľa dostupných zdrojov predložil dôveryhodné dôkazy o tom, že ruské špeciálne služby majú prístup k osobnej korešpondencii používateľov Telegramu, dokonca aj k vymazaným správam. Podrobnejšie informácie však nie sú známe.

Zákaz sa nevzťahuje na osobné zariadenia. Asi 70 % Ukrajincov bežne používa Telegram. Okrem nezávislého spravodajstva cezeň dostávajú upozornenia na blížiace sa rakety či večerné posolstvá prezidenta Zelenského.

Je vidno, že obrazy Telegramu aj svojej osoby, ktoré sa Durov snaží propagovať, sa v niečom nepríjemne rozchádzajú s realitou. Nie celkom preťaté väzby na Rusko, bezpečnostné podozrenia, chyby či nedôslednosti a zvláštni investori.

Únik dokumentovFacebook vie, že škodí. Ale nechce s tým prestať

Juraj Valach

Zatknutie ako súčasť Durovovho plánu?

Ani tu sa nejasnosti okolo Telegramu nekončia.

Zakladateľ sociálnej siete za mrežami dlho nepobudol. Už po pár dňoch zložil 5,5-miliónovú kauciu, no nesmie opustiť francúzske hranice a dvakrát do týždňa sa musí hlásiť na polícii. Vyšetrovanie stále prebieha.

Otázkou je, prečo Durov do krajiny galského kohúta vôbec zavítal. Súdne predvolanie pre bratov Durovovcov francúzske úrady podľa serveru Politico vydali už 25. marca tohto roku. Aj jeden z vyšetrovateľov sa podľa britského Guardianu čudoval, prečo Durov vo Francúzsku pristál, keď vedel, že je hľadaným mužom.

Ako je známe, Durov priletel súkromným lietadlom z Azerbajdžanu, kde sa údajne neúspešne pokúšal o stretnutie s Vladimirom Putinom. Aký bol dôvod pokusu o stretnutia? Nevyeskalovali vzťahy medzi ruskou vládou a vlastníkom Telegramu do tej miery, že by šlo o posledný pokus o ich upokojenie?

Ten sa nevydaril a Durov teda utiekol na prvé miesto, kde by mal zaručené bezpečie. Hoci aj za mrežami. Zároveň je francúzskym občanom, môže sa teda spoľahnúť, že ho do Putinových rúk nevydajú. Ruská ambasáda vo Francúzsku sa navyše o kontakt s ním zrazu začala zaujímať.

Táto teória vyvoláva úplne opačné obavy. Niektorí používatelia na internetových fórach si myslia, že Durov kdesi pod úrovňou zeme momentálne podpisuje zmluvy so CIA a vysvetľuje im infraštruktúru Telegramu. Tým si zaistí ochranu pred Putinovou hrozbou.

Otázkou zostáva brat Nikolaj, ktorý je pravdepodobne stále v Petrohrade. Keďže by ho ako hľadaného francúzska polícia ochotne privítala, prečo do bezpečia neutiekol aj on?

Je to síce špekulácia, ale zároveň ukazuje, že špekulovať v tejto kauze sa dá poľahky do oboch strán. Telegram ako projekt ruskej FSB, Durov ako kolaborant americkej CIA. Alebo aj oboje.

Budúcnosť Telegramu po zatknutí

Dajme hypotézy bokom a vráťme sa späť k faktom.

Durov, známy svojím striktne diplomatickým prístupom vo veciach politiky, sa tejto svojej zásady snažil držať aj v prvom vyhlásení po augustovom incidente. No aj keď nikoho priamo neobviňuje, celý text je dosť asertívny.

Po poďakovaní sa všetkým za „podporu a lásku“ v niekoľkých bodoch zhrnul, prečo ho prekvapilo, že ho francúzske úrady považujú za potenciálne zodpovedného za iných ľudí, ktorí používali Telegram na nelegálne účely. Odôvodnili to tým, že Telegram na ich požiadavky údajne nereagoval.

Durov, naopak, tvrdí, že pre EÚ majú oficiálneho predstaviteľa, ktorého email je možné ľahko vyhľadať. Okrem toho bol ako francúzsky občan pravidelným návštevníkom francúzskeho veľvyslanectva v Dubaji, takže nemal byť problém kontaktovať ho. V minulosti údajne takto priamo spolupracovali na potieraní teroristických hrozieb vo Francúzsku.

Taktiež mu prekáža, že ako vinníka si vybrali jeho, keďže štandardný postup v prípade podozrení, či platforma funguje legálne, je skôr podniknúť právne kroky proti platforme ako takej, nie proti jej šéfovi. „Budovanie technológií je už tak dosť náročné. Žiadny inovátor nikdy nevytvorí nové nástroje, ak vie, že môže byť osobne zodpovedný za ich prípadné zneužitie,“ varuje Durov.

Ďalej píše, že nájsť rovnováhu medzi súkromím a bezpečnosťou je náročné, pokiaľ chcú byť féroví a fungovať na celom svete podľa rovnakých princípov, no zároveň sú ako spoločnosť otvorení dialógu.

Pavel Durov. Foto: flickr.com (TechCrunch Disrupt Europe: Berlin, 2013)

Aj tak uznáva, že Telegram nie je dokonalý – napríklad skutočnosť, že „úrady by mohli mať zmätok v tom, kam posielať žiadosti, je niečo, čo by sme mali zlepšiť“. Ale vykresľovanie Telegramu niektorými médiami ako „anarchistického raja“ úplne odmieta.

„Každý deň odstránime milióny škodlivých príspevkov a kanálov. Denne zverejňujeme správy o transparentnosti (ako napríklad túto alebo túto). Máme priame linky s mimovládnymi organizáciami, aby sme rýchlejšie spracovali naliehavé žiadosti o moderovanie,“ bráni sa Durov.

No zároveň uznáva, že to nie je dosť. Ľahkosť a rozsah, s akými kriminálnici zneužívajú Telegram, pripisuje na vrub jeho príliš rýchlemu rastu na necelú miliardu používateľov. „Preto som si dal za osobný cieľ zabezpečiť, aby sme v tejto oblasti dosiahli výrazné zlepšenie. Tento proces sme už interne začali a čoskoro sa s vami podelím o ďalšie podrobnosti o našom pokroku,“ uzatvára zakladateľ Telegramu.

Nová éra spolupráce s vládami

Ďalší deň sa na Durovovom kanáli pod niekoľkými informáciami o najnovšom vývoji objavilo tvrdenie:

„Zatiaľ čo 99,999 % používateľov Telegramu nemá nič spoločné s trestnou činnosťou, 0,001 % používateľov zapojených do nezákonných aktivít vytvára zlý obraz celej platformy a ohrozuje záujmy takmer miliardy našich používateľov.“

A ešte dôležitejšie: „Preto sme sa tento rok zaviazali zmeniť moderovanie Telegramu z objektu kritiky na objekt chvály.“

Nie je jasné, odkiaľ má Durov tú jednu tisícinu percenta, ale zdá sa, že pochopil najväčšiu hrozbu voči ďalšiemu rastu Telegramu na Západe či jeho potenciálnemu vstupu na burzu – zlú reputáciu. Alebo len na pätách pocítil tvrdé topánky francúzskych policajtov.

Tak či onak, po prvýkrát zreteľne pripustil, že Telegram v moderovaní zlyháva alebo aspoň že nefunguje optimálne. Doteraz obvinenia tohto typu zvykol odbíjať dôrazom jeho platformy na slobodu slova a súkromie.

O dva týždne neskôr oznámil aj prvé kroky v tomto smere. Kombinácia ľudského a AI moderovania má zabrániť pomocou funkcie vyhľadávania nájsť nebezpečný či ilegálny obsah.

A hlavne – do zmluvných podmienok Telegramu sa dostalo upozornenie, že „IP adresy a telefónne čísla tých, ktorí porušujú naše pravidlá, môžu byť sprístupnené príslušným orgánom na základe oprávnených právnych požiadaviek“.

Nie že by sa tak nedialo už pred tým, keď štáty Telegram pritlačili, niekedy viac či menej neochotne spolupracoval. Ale až teraz sa to stáva oficiálnou, verejne priznanou politikou spoločnosti.

Niektorí ľudia to ocenia, iní, skeptickejší voči vládam, zažili sklamanie. Môžu si byť disidenti v autoritárskych režimoch teraz istí, že Telegram ich informácie nevydá? Kde sa začínajú a kde sa končia „oprávnené právne požiadavky“?

Dáta sú nová ropaGooglu, Facebooku a spol. každý z nás ročne zarába stovky dolárov

Juraj Valach

Prečo nik nehovorí o koncovom šifrovaní?

Väčšinu obáv a problémov okolo Telegramu by vyriešila lepšia implementácia end-to-end (e2e) šifrovania. V súčasnosti tak fungujú iba spomínané tajné čety, ktoré sú na bežné fungovanie skoro nepoužiteľné.

E2e sa pritom pomaly stáva štandardom a ako jediný spoľahlivo zaručuje bezpečnosť (pokiaľ aplikácia neobsahuje žiadne zadné dvierka). Prečo súkromiu oddaný Durov túto možnosť ignoruje?

Najjednoduchšou odpoveďou je technická náročnosť a užívateľská nepríjemnosť. Telegram má ambíciu byť veľkou platformou s bohatou paletou funkcií, mnohé z nich by boli pri e2e v súčasnom stave nemožné.

Problémom je tiež prepájanie viacerých zariadení, skupinové čety či zálohovanie. Ak si používateľ dáta nezálohuje, ľahko môže pri strate či pokazení svojho smartfónu prísť o všetky konverzácie.

No Durov sa (oprávnene) chváli, že jeho tím je na špičke vývoja, čo sa týka aplikácií typu Telegramu. Prečo sa verejne nezaviaže so svojím tímom posunúť štandardy tohto priemyslu aj v možnostiach e2e takým spôsobom, aby boli užívateľsky prívetivé? E2e by stačilo aplikovať na súkromné čety a malé či stredne veľké skupiny, čo by výrazne zvýšilo ich bezpečnosť a dôveryhodnosť Telegramu.

Ešte jedna teória

Vysvetliť všetky spomenuté zvláštnosti môže ešte jeden psychologizujúci pohľad.

Z dostupných informácií o jeho živote sa Durov zdá byť človekom, ktorý si okolo seba rád buduje kult, ukazuje svoje úspechy, nerád priznáva väčšie zlyhania a chce sa javiť lepším, než v skutočnosti je. Je celkom možné, že za všetkými nezrovnalosťami medzi skutočným príbehom a propagovaným imidžom Telegramu, ako aj jeho zakladateľa je práve toto – vlastná márnomyseľnosť.

V dokumente (dostupné na internete je, žiaľ, len krátke zhrnutie) z roku 2021 s názvom „Durov“ sa mladý vizionár javí ako neuveriteľne ambiciózny s hlboko zakorenenou predstavou vlastnej výnimočnosti, ktorý si snaží budovať imidž macha.

Možné je tiež to, že sa len tvrdohlavo snažil naplniť svoj libertariánsky ideál a vytvoriť platformu bez cenzúry a kontroly. A ťahal to tak dlho, kým nenarazil.

Ilustračné foto: unsplash.com

Budúcnosť Telegramu u nás

Telegram má ako mainstreamová služba najväčší trh mimo západného civilizačného priestoru. Rebríček používateľov s veľkým náskokom vedie India (100 miliónov), po nej Rusko (34 miliónov) a Indonézia (27 miliónov). Jediným reprezentantom Západu v top 10 je USA.

Služba má preto u nás zlý cveng. Pre bežného človeka je predovšetkým nedôveryhodnou platformou, kde sa združujú konšpirátori, proruskí dezinformátori a kadejakí kriminálnici a teroristi. Bezprecedentné zadržanie šéfa jednej z najväčších sociálnych sietí tento dojem ešte posilnilo. Európske a americké noviny, ktoré sa predtým o Durova a jeho službu veľmi nezaujímali, teraz priniesli hromadu nelichotivých titulkov.

Ak sa mu z Telegramu pomocou zodpovednejšieho moderovania podarí zmyť zápach obskúrnosti, platforma môže expandovať aj na Západe.

No s tým nepochybne príde aj zvýšený záujem úradov. Ako ukazuje aj ukrajinský ban, pochybnosti o vzťahu Telegramu a Moskvy pretrvávajú. Najrozšírenejší WhatsApp či Facebook Messenger majú západné bezpečnostné agentúry pravdepodobne pod palcom.

Ak sa Telegram začne počtom západných používateľov blížiť týmto službám, bezpečáci budú ťažko niesť, že ho nekontrolujú. A ešte ťažšie budú znášať potenciálnu hrozbu, že ho nejakým spôsobom kontrolujú ich ruské náprotivky.

Aj preto je možné, že krátka Durovova návšteva francúzskeho väzenia otvára na Západe novú etapu záujmu o Telegram. Nielen zo strany médií.