Únik dokumentov Facebook vie, že škodí. Ale nechce s tým prestať

Najväčšia sociálna sieť čelí kritike. Novinári z Wall Street Journal v sérii deviatich textov s názvom The Facebook Files v posledných týždňoch opísali, ako Facebook škodí svojim používateľom a celej spoločnosti napriek tomu, že o tom dobre vie.

Podkladom im totiž boli interné dokumenty kalifornskej firmy. Výskumy, online diskusie zamestnancov a drafty prezentácií pre najvyššie vedenie im sprostredkovala whistleblowerka a bývalá zamestnankyňa Facebooku Frances Haugenová.

V znepokojivých dokumentoch sa hovorí o obchodníkoch s ľuďmi, ktorí cez sociálnu sieť lákajú svoje obete, o algoritme, ktorý uprednostňuje hrubosť pred slušnosťou, či o psychických problémoch násťročných používateliek Instagramu (ktorý tiež vlastní Facebook).

Takéto správy nie sú samy osebe zvlášť prekvapivé. Počas ostatnej dekády sa na Zuckerbergovu hlavu zosypala nemalá spŕška podobných obvinení. No aktuálna kauza vrhá na vedenie spoločnosti nové, desivé svetlo: Facebook sám si o svojich chybách robí detailné štúdie, ktorých výsledky sa dostanú až na špičku hierarchie, ale napriek tomu ich nerieši.

No zatiaľ čo sa technologický gigant topí v problémoch a kritike, topí sa –  ako poznamenáva Wall Street Journal – aj v peniazoch. Hodnota Facebooku sa za posledných pár rokov vyšplhala na viac ako jeden bilión dolárov.

„V skutočnosti nerobíme to, čo tvrdíme verejnosti.“ Na Facebooku sú si všetci rovní a niektorí rovnejší

Facebook sa dlhodobo pýši rovnostárskym prístupom. „Viac ako trom miliardám používateľov umožňujeme vyjadrovať sa na rovnakej úrovni s politickou, kultúrnou a žurnalistickou elitou a naše štandardy správania platia pre každého bez ohľadu na status či slávu,“ nechal sa počuť Zuckerberg.

Dokumenty hovoria niečo iné. Program „XCheck“, pôvodne určený na kontrolu kvality a zlepšenie podmienok, dnes umožňuje miliónom používateľov z radov celebrít, politikov a iných elít vyhýbať sa „univerzálnym“ pravidlám Facebooku. Niektoré z týchto VIP profilov majú úplnú imunitu voči reguláciám, iné čiastočnú.

Výsledok je, že ak je človek slávny (alebo má z inej príčiny na Facebooku veľký výtlak), môže robiť to, za čo by bežný používateľ utŕžil sankcie. Takto niektoré profily mohli napríklad na sociálnej sieti šíriť fámy o tom, že Hillary Clintonová kryla pedofilné kruhy alebo že vtedajší prezident Trump nazval všetkých utečencov uchádzajúcich sa o azyl „zvieratá“.

Alebo futbalista Neymar mohol vďaka imunite na svojom instagramovom účte zverejniť nahé fotky ženy, ktorá ho obvinila zo znásilnenia. Pokyn v takomto prípade znie jasne: zmazať príspevky s nedobrovoľnou nahotou. Samozrejme, že k tomu nakoniec došlo. Ale až keď sa týmto pohľadom nabažili oči desiatok miliónov Neymarových fanúšikov (futbalista má vyše 150 miliónov followerov). Facebook bránil tzv. moderátorom, ktorí dohliadajú na dodržiavanie pravidiel na sociálnej sieti, príspevok zmazať viac ako deň.

V internom dokumente z roku 2019, ktorý hodnotil tieto praktiky, sa píše, že Facebook „v skutočnosti nerobí to, čo tvrdí verejnosti“ a že to je „porušenie dôvery“.

Hovorca Facebooku Andy Stone tvrdí, že kritika je v poriadku, ale že cieľom programu bolo tieto problémy identifikovať a vyrovnať sa s nimi. Spoločnosť vraj pracuje na jeho postupnom zrušení.

Instagram a tínedžeri: Používateľov si treba vychovávať a udržať

V dokumentoch, ktoré skúmali vplyv Instagramu na to, ako násťročné používateľky hodnotia svoje telo a vzhľad, sa píše, že aplikácia „zhoršila problémy s výzorom u jednej tretiny tínedžeriek“.

Tínedžeri všetkých skupín zhodne vinia Instagram za zvýšenie množstva úzkosti a depresií a hovoria, že aj keď chcú na Instagrame tráviť menej času, nedokážu to, lebo aplikácia ich priťahuje, majú pocit, že musia byť prítomní a nedokážu sa dostatočne kontrolovať. Výskum zistil, že používanie Instagramu viedlo aj ku klinickým depresiám a samovražedným sklonom v nezanedbateľnej miere.

Instagram je pritom „sociálnou sieťou mladých“. Vyše 40 percent všetkých používateľov má 22 alebo menej rokov a tínedžeri v USA trávia o 50 percent viac času na Instagrame ako na Facebooku.

Vedenie Facebooku si to dobre uvedomuje. V jednom internom dokumente sa píše: „Existuje cesta k rastu, ak Instagram bude môcť pokračovať vo svojej trajektórii.“ Čiže pokiaľ firma nechce stratiť svoj stúpajúci obrat, musí si udržať mladých. Už keď ho Facebook v roku 2012 kupoval za jednu miliardu dolárov ako malý, no úspešný startup, mal s ním takéto plány – podchytiť násťročných používateľov.

To je dôvod, prečo Facebook dôsledne popieral negatívny vplyv Instagramu na mládež, nezverejnil svoj výskum ani ho nesprístupnil akademikom a zákonodarcom, ktorí oň žiadali.

Mark Zuckerberg namiesto toho v marci 2021 jalovo tvrdil, že podľa výskumu „používanie sociálnych aplikácií na spájanie sa s inými ľuďmi môže mať pozitívne účinky na mentálne zdravie detí“.

Hlava Instagramu Adam Mosseri v máji zasa hlásil, že negatívny vplyv tejto sociálnej siete na blaho násťročných je pravdepodobne „celkom malý“.

Len aby bolo jasno – Facebook tak celkom nemôže za to, že jeho aplikácia spôsobuje tínedžerom úzkosti. Ale jeho vinou je, že aj keď o tom vedel, popieral to a veľmi sa to nesnažil zmeniť.

Za pozornosť stoja aj plány Facebooku spustiť Instagramu Kids, čiže verziu pre deti. Síce ich zmrazilo rozhodnutie úradníkov, ktorí poukazovali na problémy so škodlivosťou pre mentálne zdravie detí a ich súkromie, ale Facebook nikdy nesľúbil, že sa vzdá spôsobu, ako si vychovávať nových používateľov už od materskej školy.

„Prečo sa zaujímame o deti pod 13 rokov?“ píše sa v jednom dokumente z roku 2020. „Sú cenným, no nevyužitým publikom.“

Ako spraviť z Facebooku lepšie miesto? Rozdúchavať hnev?

Ďalšie dokumenty nás vrátia do roku 2018, keď Facebook zápasil so stratou záujmu používateľov o svoju platformu. Zamestnanci teda upravili algoritmy tak, aby to – Zuckerbergovými slovami – „viedlo k upevneniu väzieb medzi používateľmi a k ich väčšiemu blahu skrze podporovanie interakcií medzi priateľmi a rodinou“.

Po zavedení zmeny sa však vo firme začali objavovať varovania, že úprava algoritmu má opačný efekt. Z Facebooku sa nestalo priateľskejšie a zdravšie prostredie, ale naštvanejšie. Nový algoritmus prispel k tomu tým, že čím väčšie rozpory príspevok vyvolával, tým bol virálnejší. A to zase motivovalo ďalších používateľov či facebookové stránky, aby také príspevky písali. Z Facebooku sa stal ekosystém, v ktorom sa zo všetkého najviac darí hrubosti a lacnému, rozdelenia vyvolávajúcemu brechaniu.

„Náš prístup má nezdravé vedľajšie efekty na dôležité časti verejného obsahu, ako je napríklad politika a správy,“ písalo sa v internom obežníku, ktorý napísal tím dátových analytikov.

Zuckerberg o problémoch podľa dokumentov údajne vedel, ale návrhy na opravu algoritmu odmietal. Bál sa, že to povedie k menšiemu záujmu ľudí o Facebook.

Ako presne funguje mechanizmus, ktorý uprednostňuje kontroverzné a vulgárne príspevky pred miernymi a rozumnými, sa dá v angličtine prečítať tu.

Zločin organizovaný cez sociálnu sieť

V rozvojových krajinách má Facebook širokú základňu používateľov a stále rastie. Jeho zamestnanci si všimli, že nie vždy tam slúži na dobrú vec. Presnejšie, že niekedy slúži zločincom.

Podľa dokumentov zamestnanci upozornili svojich nadriadených okrem iného na predaj orgánov, pornografiu a kroky vlád voči politickému disentu. Vedenie reagovalo buď neadekvátne, alebo vôbec.

A to napriek tomu, že napríklad na Blízkom východe využívali sociálnu sieť obchodníci s ľuďmi, aby nalákali ženy do nedobrovoľných a nútených zamestnaní, v ktorých s nimi nakladali ako so (sexuálnymi) otrokyňami. V Etiópii zas ozbrojené skupiny používali Facebook na podnecovanie násilia voči etnickým menšinám. Mexický drogový kartel používal Facebook na nábor, výcvik a platenie nájomných vrahov, no aj tak sa nedočkal banu na Facebooku ani Instagrame.

Problémom je okrem iného aj to, že Facebook nemá v niektorých rozvojových krajinách dostatok ľudí, ktorí hovoria dialektmi, a bez toho je ťažké identifikovať zločinné príspevky. Zuckerbergova firma totiž podľa dokumentov oveľa radšej investuje do bezpečnosti v bohatých krajinách s mocnými vládami a dozorujúcimi médiami než do bezpečnosti stoviek miliónov používateľov z nestabilných a chudobných spoločností.

„Len veľmi vzácne sa objaví významná, intenzívna snaha investovať do nápravy týchto oblastí,“ tvrdí bývalý viceprezident Facebooku Brian Boland.

Treba dodať, že viac ako 90 percent všetkých aktívnych používateľov má Facebook za hranicami USA a Kanady, noví používatelia prichádzajú takmer výlučne z rozvojových krajín a že pomocou plánov na zapojenie nových technológií (napríklad satelitný internet) sa v krajinách tretieho sveta chystá expandovať ešte viac. Očividne bez patričnej zodpovednosti za svoj produkt.

Zdá sa, že Facebook zdieľa prax veľkého počtu nadnárodných firiem, ktoré na Západe hrajú etické divadielko a z východu a juhu si urobili zlatú baňu, kde ryžujú, čo to dá.

Rozbiť, regulovať alebo opustiť? Spor o význam únikov

Čo o kauze hovorí osoba, ktorá ju spustila? Podľa Haugenovej je vedenie Facebooku neochotné prijímať návrhy na zlepšenie bezpečnosti v prípade, že by to ovplyvnilo prílev nových používateľov.

Na druhej strane priznáva, že sa počas zhromažďovania materiálov začala pýtať, či je vôbec možné vytvoriť bezpečné algoritmy pre sociálne siete. Preto má veľa súcitu pre ľudí, ktorí sa o to snažia. „Predstavte si, ako zistíte, že váš produkt, na ktorom pracujete celý život, ubližuje ľuďom – znemožní vám to vidieť a opraviť tie chyby,“ uvažuje whistleblowerka.

Napriek tomu však verí v nápravu. Posledná správa, ktorú zanechala na firemnej sieti pred svojím odchodom, znela: „Nie je to tak, že nenávidím Facebook. Milujem Facebook. Chcem ho zachrániť.“

Haugenová svojimi odhaleniami chcela opäť pripomenúť, že s problémom s názvom Facebook sa ako spoločnosť musíme vyrovnať. Niektorí kritici však tvrdia, že jej motívy neboli také čisté.

Kolega Dag Daniš v nej vidí skôr aktivistku, ktorej sa nepáči, že Facebook nie je takou pevnou súčasťou cancel culture ako napríklad Google:

„Motívom únikov a tlaku progresívnych médií na vedenie Facebooku je dosiahnuť, aby aj táto sieť nasledovala príklad Googlu (Youtubu) či Twitteru. A aby začala aktívnejšie riadiť = cenzurovať obsah. Teda blokovať skupiny, účty a ich používateľov, ktorí sú ‚toxickí‘ (toto slovo sa s obľubou používa proti tým, ktorí vybočujú z predpísanej línie).“

Podľa Daga Daniša existujú dva typy regulácie. Prvá, tá správna, je o eliminácii príspevkov, ktoré „šíria nenávisť, podnecujú k násiliu alebo ohovárajú“, či porušujú zákony.

Druhá, tá sporná, je „politická kontrola obsahu“, čiže „cielené zužovanie priestoru pre ľudí ako Trump, Salvini, Orbán…“. O tento typ regulácie má ísť Haugenovej a ďalším kritikom, keď upozorňujú, že Facebook „uprednostňuje rast pred bezpečnosťou“. Dag Daniš to prekladá takto: „Prekáža jej, že súkromná spoločnosť Facebook uprednostňuje obchod pred politikou.“

Podobne sa na vec pozerá Ondřej Šmigol z českého Echa. V článku s názvom Podezřelé zprávy z Facebooku píše:

„Na tom, že Facebook je príliš mocný, sa zhodnú ľudia naprieč politickým spektrom. (…) Zatiaľ čo republikáni by Facebook najradšej vyhlásili za monopol a rozbili, demokrati chcú firmu regulovať. Čoho sa práve republikáni boja, podozrievajú demokratov, že regulácie chcú spísať tak, aby nahrávali jednej strane.“

Haugenovú v texte vykresľuje ako progresívnu aktivistku spriaznenú s demokratmi (keď pracovala v Googli, sťažovala sa na nedostatočnú inkluzivitu žien; prispievala demokratickej strane na kampane; verejný image jej zabezpečuje firma bývalého poradcu Baracka Obamu a právne krytie ľudia, ktorí prispeli k druhému Trumpovmu impeachmentu).

„Celé to pôsobí ako demokratická operácia proti Facebooku,“ hodnotí Šmigol. Ale upozorňuje, že aj keď Facebook Haugenovej kritiku odmieta, súhlasí s ňou v tom, že by mal byť viac regulovaný. To by malo pre Facebook viaceré výhody.

Po prvé, zbavil by sa zodpovednosti za obsah, stačilo by poukazovať, že dodržuje zákony. Po druhé, regulácie väčšinou „majú ten efekt, že zabetónujú aktuálne pomery v odvetví“ (veľké firmy sú bohaté, nároky poľahky splnia, no malé firmy dostanú nové prekážky na ceste k rastu).

„Keď teda ,whistleblowerka‘, pôsobiaca skôr ako aktivistka, vyzýva k regulácii Facebooku, ten pritakáva, rovnako tak ako demokratickí politici, a liberálne médiá píšu o tom, že toto je cesta, ako zbaviť internet dezinformácií a fake news, nie je možné sa čudovať, že konzervatívci a republikáni sú nervózni,“ uzatvára Šmigol.

Mimochodom, zámer regulovať Facebook kritizuje aj samotný Wall Street Journal, keď namiesto cenzúry politického obsahu navrhuje dať väčšiu moc používateľom a rodičom.

Napriek tomu, že tón progresívnej kritiky smrdí účelovosťou, nemali by sme prehliadnuť, že jej obsah je do veľkej miery správny (alebo sú pre nás ľavičiarske hriechy progresívnej kliky neodpustiteľnejšie ako pravičiarske hriechy „obchodníka“ Zuckerberga?).

Ďalším škandálom sa opäť potvrdzuje, čo sme už roky tušili. Dôvera, ktorú ako používatelia do Facebooku vkladáme v podobe svojho súkromia a času, priveľmi prevyšuje jeho dôveryhodnosť.

Prečo je to tak? Ak to zjednodušíme, zdá sa, že sú dve možnosti. Buď je jeho vedenie natoľko cynické, že vnútorne už opustilo veľké sny o „sociálnom dobre“, ktoré má platforma šíriť, a Facebook sa preň stáva nástrojom generovania zisku, bez ohľadu na dosahy. Alebo Zuckerbergovi a jeho kolegom vlastné dieťa prerástlo vysoko nad hlavu a už ho nevedia skrotiť. Respektíve čokoľvek medzi tým.

Nech je odpoveď akákoľvek, porazení budeme vždy len my, radoví používatelia. Bez ohľadu na to, či sa k tejto katastrofe pridajú ešte ideologické regulácie, ktoré zvýhodňujú ľudí so „správnymi“ názormi.

Ako bolo napísané na inom mieste, najväčšia sociálna sieť je problematická v základnom nastavení. Teda už svojím biznismodelom: najviac zarobí, keď nás čo najviac pohltí a nehľadí pri tom na prostriedky a dôsledky. Problém teda nie je, že Facebook uprednostňuje rast či obchod pred bezpečnosťou. Ale že „súkromná spoločnosť Facebook“ ho uprednostňuje pred všetkým.

Preto by sme sa pomaly mohli začať zamýšľať, či nám Facebook za to stojí. A či tu nie je niekto, komu nejde len o ustavičný rast a kto si našu dôveru vie aspoň ako-tak zaslúžiť. Veď ani Facebook nie je nenahraditeľný.