Zuckerberg kolaboruje s vietnamskými komunistami A plánuje sociálnu sieť vo virtuálnej realite. Prečo byť znepokojený

Nové odhalenia a analýzy prinášajú posun v kauze „Facebook Papers“, ktorú pred pár týždňami odštartovala whistleblowerka Frances Haugen tým, že zverejnila interné dokumenty kalifornskej firmy. Pokiaľ sme si vtedy mysleli, že je to s vedením Facebooku zlé, dnes vieme, že to je ešte horšie.

Podľa The Wall Street Journal Zuckerbergov tím vďaka vlastným detailným výskumom vedel, že jeho platforma pomáha obchodu s drogami, zneužívaniu ľudí, má negatívne vplyvy na psychiku tínedžerov či podporuje rozdeľovanie spoločnosti, no aj tak neurobil pre nápravu prakticky nič.

Ten istý Facebook, ktorý svoju misiu rozbiehal so sloganmi typu „spájaním ľudí robíme zo sveta lepšie miesto“.

Ďalšie Markove prešľapy

The Washington Post však pred pár dňami upozornil, že vedenie bolo nielen nečinné, ale proti zlepšeniu dokonca bojovalo, respektíve aktívne podnikalo kroky v priamom rozpore so zásadami „slobody prejavu“, ktoré v USA ohnivo obhajuje, či vedome klamalo.

Podľa článku sa Zuckerberg minulý rok musel rozhodnúť, či si zachová deklarované zásady alebo veľké príjmy.

Vietnamská vládnuca Komunistická strana ho požiadala, aby cenzuroval protivládne disidentské príspevky, ináč riskuje vypnutie na jednom z najlukratívnejších ázijských trhov, kde zarába zhruba miliardu dolárov ročne.

Tri zdroje The Washington Post tvrdia, že Zuckerberg osobne sa rozhodol pre spoluprácu s režimom. Ten istý Zuckerberg, ktorý na Západe v mene slobody prejavu odmieta bojovať s nenávistnými a klamlivými prejavmi, na Východe pomáha umlčať odporcov zločineckého režimu.

Text ďalej upozorňuje, že ak si vedľa seba dáme interné dokumenty a vyjadrenia hlavy Facebooku, niekoľko faktov sa spolu bije. Zuckerberg minulý rok pred Kongresom svedčil, že firma odstráni 94 percent nenávistného prejavu, ktorý nájde, ešte predtým, ako ho nejaký človek nahlási. Výskumy z dokumentov však odhadujú, že Facebook zmaže len asi 5 percent.

V marci zase Zuckerberg kongresu tvrdil, že „vonkoncom nie je isté“, či sociálne siete polarizujú spoločnosť. Ale ako sme vďaka únikom zistili, samotní výskumníci Facebooku to opakovane potvrdili.

Zuckerbergov Matrix

Zuckerberg rieši reputačnú krízu Facebooku čudesným spôsobom. Ohlásil bombastické plány na vytvorenie metaverza, sociálnej siete, ktorá bude masívne používať virtuálnu realitu. A že to myslí naozaj vážne, má potvrdiť zámer premenovať materskú firmu Facebook (teda nie sociálnu sieť) na Meta.

„Sme spoločnosťou, ktorá vytvára technológiu na spájanie ľudí. Spoločne môžeme konečne postaviť ľudí do centra našej technológie,“ opísal Zuckerberg nové plány. Ako keby sme doteraz na to nemali asi milión príležitostí, žiada sa sucho dodať. A ako ukazujú úniky dokumentov, všetky sme zavrhli.

Dnešný Facebook má ohromné množstvo dát, peňazí aj vychované globálne publikum. Okrem toho má aj ohromne pošramotenú povesť a nulový charakter. Takže firma, ktorá v sebe spája tieto nemilé predpoklady, chce vybudovať čosi na štýl Matrixu.

Čo to znamená?

Tvorca mocného globálneho nástroja, ktorý nevie/nechce skrotiť a prebrať zaň zodpovednosť, chce vytvoriť ešte mocnejší nástroj. Zuckerberg spoľahlivo dokázal, že mu ide len o rast, peniaze a vplyv. Niet dôvodu čakať, že v novom projekte mu pôjde o čokoľvek iné, a preto by mal byť posledným, ktorý sa niečoho takého chopí.

Dnes už zhruba vieme, akú hromadu problémov spôsobujú „obyčajné“ sociálne siete v 2D, od 3D virtuálneho sveta ich môžeme čakať ešte viac. Napríklad aký dosah bude mať život vo virtuálnom svete na psychiku a mozgy detí a tínedžerov? Neumožní to vtiahnuť a ovplyvňovať používateľa ešte efektívnejšie, či už sa to týka inzercie, alebo polarizácie?

Nečaká nás teda rovnaká krivka, akou sme si už raz prešli? Rozmach novej, revolučnej technológie, všeobecné nadšenie a masívne šírenie, objavovanie sa prvých vážnych problémov, ututlávanie, po pár rokoch hromadenie znepokojujúcich zistení psychológov, sociológov a novinárov, nekonečná debata o tom, kto skrotí technického giganta…?

Ďalším problémom je, že Zuckerberg vlastní 58 percent podielu firmy, takže o všetkom rozhoduje on sám (podľa dvoch zamestnancov Facebooku má absolútny dosah dokonca na mikromanažment: sám vyberal farby a rozloženie rámiku s nápisom „Som zaočkovaný“ určeného pre profilové fotografie). Predstava, že jeden ajťák s príliš ohybnou chrbtovou kosťou si vytvorí virtuálne kráľovstvo, naláka doň ľudí a potom nad ním zvrchovane panuje, je prinajmenšom znepokojivá.

Znepokojivý je aj článok serveru Wired s názvom „The Metaverse Is Simply Big Tech, but Bigger“ (Metaverzum je jednoducho Big Tech, ale ešte väčší). Podľa autorky hrozí, že táto ďalšia verzia internetu ešte viac upevní moc technologických gigantov v neprospech obyčajných ľudí, pretože ide o predstavenie narastajúceho dosahu a sily obyvateľov Silicon Valley v novom svetle, a bude vytvorený pre „firmy, nie ľudí“.

Internet bol v čase svojho zrodu otvoreným miestom, ktoré vytvárali obyčajní používatelia, a skutočne slúžil na spájanie, zdieľanie myšlienok a kreativitu. Dnešný internet je úplne iný, ovládli ho Big Tech spoločnosti a používajú ho na sledovanie a následné zarábanie peňazí. Zatiaľ čo v 90. rokoch fungoval internet transparentnejšie, dnes sú všetky podstatné algoritmy skryté.

A „nový internet“, čiže metaverzum, sa chystajú budovať práve spoločnosti, ktoré si starý internet sprivatizovali. Vážne teda hrozí, že keď vstúpime do novej generácie world-wide-webu, ktorú pre nás chystá Facebook a spol., vstúpime do tesného sveta zatvorených produktov, pripraveného hŕstkou pochybných technických gigantov, ktorým ide predovšetkým o kontrolu a sledovanie svojich konzumentov, zabarikádovanie sa na trhu a zatajenie fungovania svojich algoritmov a zdrojových kódov.

To môže byť prostredie (a do veľkej miery ním už je), kam sa presunie ešte väčšia časť našich spoločenských, politických, kultúrnych a ekonomických životov.

Technologickému optimistovi možno zabehne, ale vďaka modernej technike opúšťame ideály rovnocennej a otvorenej spoločnosti a ženieme sa v ústrety budúcnosti, ktorej obrysy takmer výhradne určuje veľká technologická päťka. Nad demokraciou zapadá slnko a temnejúce nebo hlási skorý príchod korporátokracie.

Až sa človeku po komunisticky žiada zvolať: „Power to the people!“

Späť k Meta a Facebooku. Vôbec nevieme, ako bude vyzerať finálny produkt a už vôbec nie je isté, že sa ujme.

Späť na zem

Možno sa pošťastí a bude to prepadák. Ako mi napísal kamarát, veľký fanúšik alternatívnych technológií a ešte väčší odporca Zuckerberga: „Dobrá správa je, že nekúpil (a nesprzní) ďalšiu fungujúcu vec. Myslím, že Zuckerberg okrem Facebookov nič úspešné nevytvoril, takže dúfam, že kdesi zalezie bez miliárd po tom, ako ich rozfláka na tomto.“

Je to možné. Príbehy najväčších technologických hráčov sú často o jednom bezprecedentne úspešnom projekte, šťastných kúpach a veľkých nepodarkoch.

Napríklad Microsoft sa pochybne presadil ako ľudový operačný systém a tvorca kancelárskeho balíčka. Za ďalšie tri dekády nič podobne veľké nevybudoval od nuly. Kúpil LinkedIn, inak v sociálnych sieťach zaspal. A v mobilných operačných systémoch sa Windows vôbec neujal.

Google zase zažiaril, ako vyhľadávať, vybudoval viacero dominujúcich služieb (Mapy, Online dokumenty, Chrome, Gmail), osvojil si a rozšíril Android. Ale pod sociálnou sieťou Google+, ktorá mala konkurovať Facebooku, sa zľahla zem.

Zuckerberg vytvoril len Facebook a za to, čo na ňom zarobil, kúpil WhatsApp a Instagram. Až teraz chce od piky vybudovať niečo nové a ťažko povedať, či bude úspešný. Ale má jednu výhodu.

Meta nemusí byť samostatná služba, môže byť „rozšírením“ Facebooku, čo by jej pri získavaní používateľov dalo veľkú konkurenčnú výhodu.

Našťastie, zákazníci sociálnych sietí sú len slabo lojálni – obyčajne utečú za najnovším trendom a veľkí hráči musia bojovať ako o život, aby si ich udržali. Pokiaľ niekto vybuduje atraktívnejšie metaverzum, Meta nemusí mať šancu. Tiež je možné, že ľudia si napokon uvedomia, že oveľa prirodzenejšie, a teda aj uspokojujúcejšie pre nich, je žiť vo fyzickom svete a ten digitálny používať len občas a na zmysluplné a nevyhnutné aktivity.

Okrem toho nie je isté, že Facebooku sa megalomanský produkt podarí dokončiť. Možno od plánov upustí po pár počiatočných pokusoch.

Ako zo šlamastiky von?

Ako sme už napísali, od Facebooku nemôžeme čakať žiadnu veľkú sebareflexiu. Model, na ktorom funguje, mu vyhovuje a odmieta ho zmeniť, pretože každá kríza raz prehrmí a neustále stúpajúci príjem z inzercie stonásobne vynahradí každý šrám na dobrom mene.

Problém za nás teda nevyriešia ani politici. Američania sú v otázke Facebooku nejednotní a EÚ má pálčivejšie problémy. A aj keby sa do toho poriadne obuli, základné nastavenie Facebooku nezmenia.

No jednu vec by spoločnosť mala riešiť, pokojne aj na politickej rovine: Zatiaľ čo štáty výrobcom cigariet prikázali nápismi na krabičkách upozorňovať na škodlivé účinky „rakovinových tyčiniek“, Facebook sa môže prezentovať ako spása ľudstva a virtuálna krajina mlieka a medu. Napriek všetkým faktom.

To neznamená, že na sociálne siete treba uplatniť protitabakovú politiku. Treba však prísť s efektívnymi prostriedkami, ako ľudí upozorňovať na pravdu o škodlivosti sociálnych médií. Až potom sa budú môcť skutočne slobodne rozhodnúť, ako a či vôbec chcú sociálne médiá používať. S manipuláciou a zlým vplyvom vieme pracovať až vtedy, keď nám ich niekto pomenoval a vysvetlil.

Podľa The New York Times je zas jediným riešením tlak inzerentov. Inými slovami, Facebook počuje iba na peniaze.

Komentátor spomína na rok 2017, keď Walmart, Pepsi a ďalší bojkotovali Youtube, lebo zistili, že vedľa ich reklám sa objavujú aj nacistické a iné extrémistické posolstvá. Youtube potom sprísnil svoje nároky na inzerentov.

Ale tento návrh má aspoň dve slabiny.

Po prvé, spolieha sa na morálne zásady iných globálnych hráčov, ktorí často stavajú zisk pred verejné dobro. Okrem toho, Facebook im umožňuje zarábať, lebo je výborným miestom na inzerciu. Ak si to zrátajú, a tieto spoločnosti sú v matematike dobré, dostanú jednoduchý výsledok.

Bojkot sa oplatí jedine v prípade, keď pokračovanie inzercie na Facebooku spôsobí väčší prepad príjmov ako pozastavenie inzercie. Čiže ak „pošpinenie sa kolaboráciou s Facebookom“ odradí viacej zákazníkov, ako ich pritiahne propagácia na tejto sieti.

To nevyzerá veľmi sľubne.

Druhý problém je mierne pokrytectvo. Prečo by za nás, občanov a používateľov, mali riešiť problémy veľké firmy? Ak požadujeme od nich bojkot, nemali by sme sa k nemu pripojiť aj my?

Veľké organizované celky ako napríklad Pepsi majú v tomto väčšiu silu, ale funguje to aj z druhej strany: Ak Facebook nebude mať komu ukazovať reklamu, nik si ju nekúpi. A stratí tým jedine Zuckerbergova sieť.

Je to nereálne, ale je to veľmi pekná predstava – masívny exodus všetkých z Facebooku by vyriešil tieto problémy najlepšie. „Ale kam by sme šli?“ opýta sa radový používateľ.

Zatiaľ musí stačiť, keď všetko, čo sa bude dať, presunieme na dôveryhodnejšie platformy, ako je Facebook. Aj to je veľký krok.

Ak si totiž budeme vyberať platformy, ktoré kladú všeobecné dobro pred zisk (ako sú napríklad produkty s otvoreným zdrojovým kódom – open-source), máme väčšiu šancu, že internet zajtrajška tu bude pre nás. A nie my preň.