Zastavenie plynu Fico dávno vedel, že Ukrajina zmluvu s Ruskom nepredĺži, jeho rozhorčenie je len politické divadlo

Robert Fico podľa očakávania na štvrtkovom rokovaní v Bruseli s európskym komisárom pre energetiku Danom Jørgensenom nevybavil nič.

Zopakoval však vyhrážky, že zastaví nielen predaj elektriny Ukrajine, ale aj akúkoľvek humanitárnu pomoc, ak Ukrajina okamžite neobnoví tranzit plynu z Ruska na Slovensko.

Ako právnik však, predpokladajme, veľmi dobre vie, že takýto krok je nemožný. Zmluva o tranzite medzi Ukrajinou a Ruskom vypršala, nová neexistuje a bez právneho zmluvného podkladu Ukrajina ani nemôže prevážať plyn z Ruska. A Gazprom ho ani nemôže touto trasou dovážať.

Sám Jørgensen po stretnutí oznámil, že rokovania budú pokračovať, a dodal, že „zriadime pracovnú skupinu na vysokej úrovni, ktorá bude sledovať a identifikovať možnosti na základe spoločného hodnotenia situácie a zisťovať, ako môže EÚ pomôcť“.

To v preklade znamená, že Komisia nebude vyvíjať žiadne extra úsilie, aby podporila slovenské vyhrážky Ukrajine.

Dan Jørgensen je pritom nominantom dánskej sociálnodemokratickej vlády, členom frakcie socialistov v Európskom parlamente, v ktorej ešte pred niekoľkými rokmi figuroval aj Ficov Smer. Napriek relatívnemu úspechu v minuloročných eurovoľbách sa však piati zástupcovia Smeru stali nezaradenými poslancami bez reálneho vplyvu a možnosti ovplyvňovať rozhodnutia aj v zákulisí.

Fico dávno vedel, že Ukrajina tranzit zastaví

Hoci v otázke plynu ide primárne o energetickú a ekonomickú otázku, zo strany slovenského premiéra to má predovšetkým politickú rovinu.

Už v lete, keď ukrajinská armáda prenikla do Kurskej oblasti za hranicami s Ruskom v snahe viazať časť vojenských kapacít Kremľa a odľahčiť tak front na východe Ukrajiny a keď sa boje blížili ku kľúčovému tranzitnému bodu v meste Sudža, sme sa venovali možným následkom toho, ak by úmyselne či nedopatrením došlo k poškodeniu tejto stanice a tok plynu do Ukrajiny a ďalej na Slovensko by sa zastavil.

Vojna v okolí plynovoduJe Slovensko pripravené na zastavenie tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu?

Erik Potocký

Už vtedy bolo známe, že keďže na konci roku 2024 sa skončí zmluva o tranzite plynu medzi Ukrajinou a Ruskom, treba sa v preprave plynu sústrediť práve na prelom rokov. A SPP v lete vyhlásil, že sa diverzifikácii dodávok venuje už niekoľko rokov a nateraz má zabezpečené dostatočné prepravné kapacity inými trasami.

Oficiálne vyhlásenia ukrajinských predstaviteľov dávali tušiť, že k predĺženiu zmluvy nedôjde, a ani dobre informované zdroje nemali vedomosť, že by medzi ukrajinskou a ruskou stranou prebiehali akékoľvek rokovania o možnosti predĺženia zmluvy.

Tí, ktorí sa v biznise s plynom pohybujú, vedia, že zmluvy o jeho dodávkach či tranzite sa ani v pokojných časoch nerodia z večera do rána, nieto ešte v stave, keď sú potenciálne zmluvné strany vo vojnovom konflikte.

Špecificky to platí vo vzťahu medzi Ruskom a Ukrajinou, keďže Kremeľ cez zmluvy Gazpromu s ukrajinskými spoločnosťami využíval plyn ako primárne politický nástroj nátlaku. A svoje o tom vedel svojho času aj niekdajší ukrajinský prezident Leonid Kučma či neskoršia premiérka Julija Tymošenková (plasticky tieto záležitosti opísal vo svojej knihe Vojna a trest ruský novinár Michail Zygar).

Ak sa teda slovenský premiér v otázke plynu „prebudil“ až tesne pred Vianocami, tak si počas roka buď nerobil poriadne svoju robotu, alebo ide o účelové politické divadlo.

Ak sa slovenský premiér v otázke plynu prebudil až tesne pred Vianocami, tak si počas roka buď nerobil poriadne svoju robotu, alebo ide o účelové politické divadlo.

Všetci totiž dávno vedeli, že 31. decembra 2024 zmluva o tranzite plynu medzi Ukrajinou a Ruskom vyprší, a zainteresovaní vedeli aj to, že žiadne rokovania neprebiehajú, a teda že je vylúčená možnosť náhleho podpisu zmluvy a toku plynu bezo zmeny tak ako doteraz.

Aj SPP ako majoritný dodávateľ plynu na Slovensku vedel, že takáto situácia nastane, a už celé mesiace rokoval o zmluvách s alternatívnymi dodávateľmi, tak aby zabezpečil objem plynu, ktorý dokáže uspokojiť nároky spotrebiteľov. Uviedol to v tlačovej správe vydanej 1. januára 2025.

SPP netají, že plyn dopravovaný po iných trasách od iných dodávateľov bude drahší ako ten od Gazpromu. Konkrétne kalkulácie hovoria o 90 miliónoch eur navyše – v prípade, ak by išlo o nahradenie plného objemu, ktorý doteraz prichádzal cez Ukrajinu.

Ak o možnosti reálneho skončenia zmluvy vedel SPP, muselo o ňom vedieť aj ministerstvo hospodárstva (ktoré v SPP vykonáva akcionárske práva štátu), a teda musela o ňom vedieť aj vláda a jej predseda. Ten má navyše k dispozícii aj informačné zdroje, ktoré sú zo svojej podstaty úplne neverejné – správy Slovenskej informačnej služby.

Z čoho Fico vyrátal finančné straty?

Otázka však znie ešte inak. Robert Fico totiž argumentuje rôznymi sumami s tým, že má ísť o škody, ktoré slovenskej, európskej, ukrajinskej či ruskej ekonomike spôsobí zastavenie tranzitu plynu z Ruska cez Ukrajinu.

Hlavné škody pre Slovensko majú podľa Fica vyplývať jednak zo zvýšenia cien plynu a jednak zo strát, ktoré zastavenie tranzitu prinesie spoločnosti, ktorá tranzit zabezpečuje, teda firme Eustream, kde má štát 51 percent akcií (49 percent a manažérsku kontrolu má spoločnosť EPH Daniela Křetínskeho).

Ako sme už vyššie spomenuli, samotné SPP odhaduje zvýšené náklady na zabezpečenie rovnakého objemu plynu na 90 miliónov eur.

Škody na tranzite vyčíslil Fico na 500 miliónov eur.

Ak sa však pozrieme na hospodárske výsledky Eustreamu za ostatné roky, bolo by príliš optimistické očakávať, že pri pokračovaní toku plynu tranzitná spoločnosť prispela daňami do štátneho rozpočtu.

To aspoň ukazujú údaje finstatu, ktoré vychádzajú z oficiálnych účtovných záznamov. Ešte v roku 2022, teda v čase začiatku invázie, mal Eustream tržby viac ako 567 miliónov eur, keďže obmedzovanie odberu plynu z Ruska v európskych krajinách nebolo možné realizovať zo dňa na deň a hľadanie a zazmluvňovanie alternatívnych dodávateľov chvíľu trvalo.

No už rok 2023 priniesol Eustreamu prudký pokles tržieb na čosi viac ako 176 miliónov eur, čo jednoducho znamená, že tranzitom cez Slovensko prešlo omnoho menej plynu ako rok predtým.

Zdroj: finstat.sk

Tomu zodpovedá aj dosiahnutý zisk. V roku 2022 bol vo výške takmer 265 miliónov eur (len o 13 miliónov menej ako v roku 2021), rok 2023 priniesol Eustreamu prepad do straty viac ako 12 a pol milióna eur.

Zdroj: finstat.sk

Objem daní, ktorý Eustream odviedol do štátneho rozpočtu, ukazuje tretí graf z finstatu. Kým v roku 2022 bola daň z príjmu vyše 84 miliónov eur, v roku 2023 sa podnik dostal do daňovej straty.

Zdroj: finstat.sk

Hospodárske výsledky Eustreamu za uplynulý rok zatiaľ nepoznáme, no zrejme nebudú o nič lepšie ako v roku 2023.

Je síce pravda, že zastavením tranzitu už Eustream na poplatkoch nezarobí vôbec nič, no do straty sa dostal už omnoho skôr, ako bolo 31. decembra 2024 jasné definitívne ukončenie zmluvy o preprave medzi Ukrajinou a Ruskom.

Ak by chcel Eustream aspoň čiastočne vykryť svoje náklady a utŕžiť aké-také príjmy z tranzitu, ešte by mohol staviť na reverzný tok plynu cez Slovensko na Ukrajinu. Avšak vzhľadom na Ficove vyhrážky o zastavení dodávok elektriny Ukrajine sa táto alternatíva, hoci by bola v našom ekonomickom záujme, zdá nepravdepodobná.

Aj takzvané vytrestanie Ukrajiny tým, že jej prestaneme predávať elektrinu, uškodí skôr ekonomickým záujmom Slovenska než Ukrajiny. Zvlášť ak už Poľsko avizovalo, že je pripravené tento výpadok úplne nahradiť.

Ceny plynu

Tretia položka, ktorá má podľa Fica spôsobiť Slovensku ekonomické škody, je nárast cien plynu spôsobený výpadkom dodávok, ktorý ďalej do Európy smeroval cez Ukrajinu a Slovensko. Tam už sú prepočty nákladov úplne neverifikovateľné, keďže trh s plynom a jeho cena je závislá od mnohých faktorov a aj znalci tohto trhu sa často v predpovediach vývoja „seknú“.

Je pravda, že v dňoch okolo zastavenia tranzitu cena plynu stúpla na úroveň, kde bola naposledy v októbri 2023 – na úroveň takmer 51 eur za MWh –, vzápätí však k 10. januáru opäť išla smerom dole na 44,03 eura za MWh, kde bola ešte v prvej polovici novembra. 

Jesenný rast cien je pritom každoročne sa opakujúci jav, keďže sa začína vykurovacia sezóna a okrem priemyselnej spotreby a výroby elektriny, ktorá je počas celého roka viac-menej stabilná, začína rásť spotreba plynu na výrobu tepla.

Zdroj: tradingeconomics.com

Mimochodom, na podobnej úrovni boli ceny plynu aj v auguste 2021, keď sa de facto začal ich kontinuálny rast, ktorý vyvrcholil o rok neskôr, a cena sa vyšplhala až na rekordných 340 eur za MWh. Odvtedy opäť v priemere klesala a na súčasné úrovne sa dostala až v marci 2023, teda na konci vykurovacej sezóny.

Ako vidíme z 5-ročného grafu vývoja ceny plynu, prudký rast sa začal asi pol roka pred začiatkom vojny ako faktická príprava Kremľa. Cieľom bolo zaťažiť rozpočty európskych krajín a zvýšiť náklady domácností, aby ich obyvateľstvo bolo menej ochotné poskytnúť Ukrajine podporu po ruskej invázii.

Navyše najvyššie ceny plynu tu boli v roku 2022, keď podľa údajov finstatu Eustream stále dosahoval vysoké tržby z tranzitu, a teda aj zisk.

Napriek miernemu rastu sa tak vývoj ceny v predchádzajúcich dňoch a týždňoch nijako nevymyká bežným pohybom na trhu, ktoré na dennej báze reagujú nielen na dopyt, ale na rôznorodé udalosti vo svete geopolitiky.

Objem plynu, ktorý doteraz tranzitom cez Slovensko prúdil, už nie je z hľadiska európskej spotreby nijako významný.

To len dokazuje, že objem plynu, ktorý doteraz tranzitom cez Slovensko prúdil, už nie je z hľadiska európskej spotreby nijako významný.

Navyše je tu aj právny spor medzi Naftogazom, čo je ukrajinská tranzitná spoločnosť, a Gazpromom. Jednu arbitráž v minulom desaťročí Ukrajinci vyhrali a Gazprom im mal zaplatiť 2,9 miliardy eur za neprimerané zvýšenie ceny v rozpore s podpísanou zmluvou.

V roku 2022 Naftogaz podal ďalší návrh na arbitráž z dôvodu, že Gazprom znížil svoje platby na úroveň skutočne prepraveného plynu, hoci zmluva ho zaväzuje platiť za rezervované kapacity, aj keď ich nevyužíva. Gazprom však oponoval, že rezervované kapacity nemohol využiť, keďže Ukrajina zastavila prevádzku tranzitného bodu Sochranovka. Naftogaz zase uviedol, že prevádzka Sochranovky bola zastavená pre prebiehajúce boje a tranzit plynu cez tento bod nebol bezpečný.

Jedným z dôvodov, prečo Ukrajina odmietla predĺženie zmluvy, bola požiadavka Gazpromu, aby sa Naftogaz vzdal arbitrážnych nárokov. To by pre Ukrajinu znamenalo stratu približne 800 miliónov eur s tým, že pokračovanie tranzitu by naďalej prinášalo zisky ruskej vojnovej ekonomike.

Kto je najväčším dodávateľom plynu do EÚ

Nejeden priaznivec kremeľskej politiky už naskočil na vysvetlenie, že „za všetkým je Washington“, ktorý k tomu Ukrajinu donútil, aby tak na európskom trhu nahradil ruský plyn ten americký.

Ako teda vyzerá import plynu do Európskej únie? Údaje z dostupných databáz spracoval bruselský ekonomický think-tank Bruegel.

Import z Ruska sa v rokoch 2023 a 2024 ani zďaleka neblíži objemom z predchádzajúcich rokov. Klesať začal už v priebehu roka 2022, hoci tranzit cez Slovensko si podľa vyššie uvedených tržieb Eustreamu vtedy zachoval približne na úrovni roku 2021.

A keď zvýrazníme import z USA, vidíme, že ten sa v čase 2022, 2023 a 2024 príliš nemení, hoci oproti roku 2021 mierne stúpol, avšak len zhruba na úroveň dovozu LNG z iných krajín, ktorý primárne tvorí import z Kataru. Suverénne najväčším dodávateľom plynu do EÚ je Nórsko.

Keď si graf prepneme na špecifikáciu trás dovozu plynu z Ruska, vidíme, že od polovice roku 2022, keď celkový objem importu výrazne klesol, začal významnejšiu úlohu hrať dovoz skvapalneného plynu z Ruska. Tranzit cez Ukrajinu (a teda aj Slovensko) sa znížil približne na tretinu oproti roku 2021. V niektorých kvartáloch tvoril najmenší podiel a bol nižší aj v porovnaní s Turkstreamom (cez ktorý nakupuje plyn napríklad Maďarsko).

V tomto porovnaní zároveň vidno, že EÚ už v zásade dosiahla želaný stav diverzifikácie dodávateľov tak, aby žiaden z nich nebol dominantný a nemohol využívať dodávky plynu na dosahovanie politických cieľov. Zároveň výpadok ktoréhokoľvek z nich môže mať síce krátkodobo negatívne následky na ceny plynu a zásobovanie, no nejde o fatálne ohrozenie ako v prípade, keď bolo Rusko pre niektoré krajiny de facto monopolným dodávateľom.

Ak si pozrieme špecificky dovoz skvapalneného plynu, tam vidíme výrazný podiel dovozu z Ameriky, primárne z USA. Import LNG z Ruska je približne na úrovni mesačných importov z Afriky a Blízkeho východu. Platí však, že dovoz skvapalneného plynu rastie, a ako upozornila agentúra Bloomberg, oproti roku 2023 doviezli európske krajiny vlani o 16 percent viac ruského LNG.

V tomto rebríčku však prirodzene nefiguruje Nórsko ani Veľká Británia, ktoré do EÚ dodávajú plyn potrubím, podobne ako potrubím stále prúdi časť plynu dovážaného z Ruska.

Rusko zároveň využíva európske terminály na skvapalnený plyn na prekládku, keďže jeho tankery nie sú schopné ho dopravovať k zákazníkom mimo Európy. EÚ už schválila sankcie, ktoré zakážu prekládku ruského plynu v európskych termináloch. Naďalej ho však budú môcť nakupovať európski obchodníci s plynom.

Aj to sa pravdepodobne čoskoro zmení. Zatiaľ v rovine záväzku, no plánom je ukončiť dovoz ruského plynu v akomkoľvek skupenstve do roku 2027. Kľúčové zostáva obmedzenie potrubných dodávok. Objemy, ktoré Rusko takýmto spôsobom predávalo do Európy, totiž nedokáže presmerovať do formy LNG a predávať ho po mori.

Cieľom je primárne oslabiť možnosť Kremľa financovať z predaja surovín vojnu proti Ukrajine. 

Rusko má možnosť, ako túto situáciu zvrátiť – ukončiť vojnu, začať nahrádzať spôsobené materiálne škody, rokovať o postupnom rušení sankcií a obnovovať štandardné obchodné vzťahy s Európou.