Nie, to nie sú nespokojenci, ale platformisti Aj takto môže vyzerať začiatok konca

Medzi štyrmi nespokojnými poslancami Hlasu a vedením strany v posledných dňoch hustla atmosféra, ale Radomír Šalitroš v rozhovore s naším redaktorom Lukášom Kekelákom posúva konflikt do novej fázy.

Šalitroš v rozhovore uviedol, že po nehlasovaní za odvolanie Michala Šimečku z postu podpredsedu parlamentu čelil odkazom o diskreditácii svojej osoby, rodiny aj podnikania, ďalej vyhlásil, že by už dnes nehlasoval za novelu Trestného zákona, jasne sa pridal na stranu lekárskych odborárov a ostro kritizoval ministra zdravotníctva za Hlas Kamila Šaška. O línii vedenia Hlasu, poslaneckého klubu či o „nenasledovaní palca“ pri hlasovaniach v parlamente hovorí tak, akoby sa už necítil mentálnou súčasťou strany.

Základom straníckej súdržnosti a lojality je, že poslanci vládnych strán na Slovensku, ale aj kdekoľvek na západ od nás hlasujú aj za veci, s ktorými nesúhlasia, lebo bez toho nemôže fungovať žiadna strana ani vláda.

Lenže problém Hlasu bol v tom, že ako strana s pôvodne veľkými ambíciami nahradiť Smer na celej čiare zlyhal: nie ani tak tým, že vstúpil do vlády so Smerom, keďže vzhľadom na voličskú základňu nemal inú možnosť. Ukázalo sa, že Hlas je personálny projekt. Vo vládnej koalícii sa dostal do úplného područia Smeru len preto, aby bol Peter Pellegrini zvolený za prezidenta. Vzápätí Pellegriniho nahradil Šutaj Eštok, ktorý reční aj koná ako podpredseda Smeru.

Ak dnes odbojní poslanci argumentujú, že nadväzujú na pôvodnú Pellegriniho zakladateľskú misiu, hovoria o niečom, čo existovalo len v deklaráciách, podľa ktorých sa v realite neriadil ani samotný Pellegrini.

V každom prípade však platí, že Radomír Šalitroš teraz vypovedal poslušnosť a lojalitu Hlasu ešte explicitnejšie, než to dosiaľ robil zvyšok odbojného štvorlístka (Migaľ, Malatinec, Ferenčák).

Kritik z Hlasu Radomír ŠalitrošNemyslím si, že vedia ešte niekoho z nás pretvoriť na poslušného poslanca

Lukáš Kekelák

Už nejde len o nespokojných poslancov, štvorlístok už funguje a komunikuje ako samostatná poslanecká platforma, ktorej členovia sa koordinujú medzi sebou, nie s poslaneckým klubom či vedením strany.

Samuel Migaľ sa už na zasadnutiach klubu ani nezúčastňuje, a kým odbojní poslanci dosiaľ kritizovali ministerku kultúry z inej strany, teraz zašli omnoho ďalej. Nielenže viedli paralelné krízové rokovania s lekárskymi odborármi, ale Šalitroš kritizuje vlastného ministra slovami, ktoré môže pokojne odkopírovať opozícia.

Rozkladný proces v Hlase pripomína odchod poslancov okolo Ivana Šimka a Zuzany Martinákovej z Dzurindovej SDKÚ: v novembri 2003 ohlásil Šimko vznik platformy Slobodné fórum v rámci SDKÚ, platformisti vtedy kritizovali, že strana používa mocenské prostriedky namiesto dialógu, vyzývali ju na poctivú sebareflexiu a návrat k pôvodným hodnotám. Šimko v tom čase vylúčil, že sa platforma zmení na politickú stranu a nespokojní poslanci odídu z vládneho klubu. Presne o tri týždne, v decembri 2003, skupina poslancov okolo Šimka vystúpila z klubu a oznámila, že platforma začne pôsobiť samostatne.

Poslanci Migaľ, Šalitroš, Malatinec, Ferenčák ešte nie sú v tomto bode, napokon ani ich platforma zatiaľ nefunguje de iure, iba de facto.

Pre vedenie Hlasu, ako aj premiéra Fica je dobrou správou, že sa dnes aj za cenu ústupkov dosiahla dohoda s lekármi, čím sa jeden veľký problém a zdroj destabilizácie – minimálne načas – vyriešil.

Ale aj po dnešných vyjadreniach Radomíra Šalitroša si je ťažké predstaviť, že by Šutajovi Eštokovi džina neposlušnosti vpratal späť do fľaše. Predseda Hlasu už dlhodobo preukazuje pozoruhodný mix sebavedomia a pasivity, keď úplne podcenil odstredivé sily vo vlastnej strane a stratil autoritu aj tým, že nevie primerane reagovať ani na tlak SNS so Smerom (v boji o post predsedu parlamentu).

Štvorlístok pritom nebol pôvodne nejaká kompaktná skupina. Každý z jeho členov mal svoje osobité pohnútky a záujmy, spájal ich však pocit, že sú vo vlastnej strane nedocenení, ale aj rastúci odpor voči vládnej politike a rétorike na obraz Smeru a SNS. 

Aj medzi členmi štvorlístka sú isté rozdiely: primátor Kežmarku Ján Ferenčák, ktorý bol predtým v Smere, sa aj po svojich pár protestných hlasovaniach môže navrátiť do útrob strany ľahšie než povedzme Migaľ so Šalitrošom, ktorí už hlasovaním proti Šaškovmu trestnému zákonu o lekároch prekročili stranícke červené čiary.

Esemesky a schôdzky s prezidentomMigaľovci sa stretávajú s Pellegrinim, riešili už aj politické smerovanie Hlasu

Juraj Brezáni

Samozrejme, stále platí, že platformisti nebudú zrejme ani po Novom roku hlasovať za pád Ficovej vlády a predčasné voľby, lebo tým by sa ich parlamentná kariéra možno definitívne skončila.

Polčas koaličného rozpadu však môže vyzerať celkom inak.

Napríklad je reálne, že už dnes existuje potenciálna tesná väčšina, ktorá by hlasovala za odvolanie ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej. Nad takýmto návrhom z radov opozície by sa určite zamyslela nielen štvorica poslancov Hlasu, ale aj traja huliakovci. Hoci tí rokujú o memorande s premiérom, najnovšie hlásia, že podporujú štyroch poslancov v postupe proti Šimkovičovej – aj keď Huliaka vôbec netrápi rozklad v kultúrnych inštitúciách, ale baví ho robiť zle Andrejovi Dankovi, ktorý zas neustále zosmiešňuje Huliaka či odbojných poslancov Hlasu.

Môže sa však stať aj niečo celkom iné, čo pred koncom roka nemožno predvídať.

Po rozhovore s Radomírom Šalitrošom je ešte viac než predtým zrejmé, že táto koalícia s unaveným premiérom, nemohúcim lídrom Hlasu a neurotickým predsedom SNS je sopka, ktorá môže vybuchnúť – kedykoľvek a na čomkoľvek.