Kritik z Hlasu Radomír Šalitroš Nemyslím si, že vedia ešte niekoho z nás pretvoriť na poslušného poslanca

„Odkedy som nehlasoval za odvolanie pána Šimečku, tak z viacerých strán dostávam odkazy, že sa plánuje diskreditácia mojej osoby alebo mojej rodiny a podnikania, pretože nenasledujem palec,“ hovorí poslanec Radomír Šalitroš, ktorý patrí spolu so Samuelom Migaľom, s Romanom Malatincom a Jánom Ferenčákom ku kritickej skupine v strane Hlas.

Hovorí, že už nechce slepo hlasovať za niečo, s čím morálne a hodnotovo nesúhlasí. Dnes by vraj už nehlasoval ani za novelu Trestného zákona. Žiada vymeniť šéfa poslaneckého klubu Roberta Puciho a vysvetľuje, odkedy je v Hlase nespokojný. Ako do diania v strane zasahuje Peter Pellegrini? O čom sa s ním rozpráva a prečo odmietol prijať post štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva?

Radomír Šalitroš je taktiež kritický k postupu vlastného ministra zdravotníctva Kamila Šaška počas rokovaní s lekárskymi odborármi. Prečo s nimi rokoval aj on za chrbtom ministra? Kto umelo predlžuje nedohodu a v čom podporuje odbory? Poslanec odpovedá aj na to, ako sa dostal do Dobrej voľby, či ešte dostane miesto na kandidátke Hlasu a či koalícii ešte pomôže dohoda s huliakovcami.

Rozhovor sa odohral ešte pred dohodou vlády s lekárskymi odborármi.

Minister zdravotníctva Kamil Šaško sa stále nedohodol s lekárskymi odborármi. Do konca roka zostáva už len pár dní a 3300 lekárov stále nestiahlo svoje výpovede. S odborármi ste v parlamente rokovali aj vy s poslancami Migaľom, Malatincom a Ferenčákom. Je ťažké dohodnúť sa s LOZ-om?

So zástupcom LOZ-u a s ich právnikom pánom Chromíkom sme sa stretli, pretože sme si pred hlasovaním o zákone o mimoriadnej situácii chceli vypočuť aj druhú stranu. Stretnutie som inicioval ja. Mali sme veľmi dobrú 45-minútovú diskusiu, počas ktorej som nadobudol presvedčenie, že v podstate nie je až tak veľa toho, čo žiadajú.

Chcú len to, aby sa dodržali sľuby, ktoré im už raz boli predchádzajúcou vládou dané v memorande. Podobné nedodržiavanie zmlúv môže vyvolať veľmi veľkú nedôveru voči vláde. Keď nevie garantovať dohody z minulosti, nemôže sa čudovať, že jej nikto neverí. To, čo LOZ žiada splniť, je podľa mňa veľmi jednoduché. Bol som presvedčený, že sa to dá reálne vyriešiť ihneď a bezbolestne.

Rozprávali ste ste aj o platoch, o ktorých minister opakovane hovorí?

Ten problém absolútne nie je o platoch. Veď 2 200 lekárov z tých, ktorí podali výpovede, majú rast platov aj tak garantovaný v pracovných zmluvách, dostanú ho tak či tak. Ide hlavne o to, aby sa o sumu navýšenia platov dofinancovali nemocnice a navýšil sa aj rozpočet, ktorý s tým neráta.

Keď som sa však zástupcov odborov pýtal, čo sú absolútne principiálne veci, na ktorých trvajú, definovali dve oblasti.  

Aké?

Ide im o to, aby sa v zdravotníctve viac neplytvalo, súkromné skupiny viac neparazitovali a nevytvárali si zisky na úkor štátnych nemocníc a, naopak, neprelievali stratu do štátnych nemocníc. V tomto LOZ úplne podporujem.

Chcú stransparentniť systém financovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, čo absolútne podporujem. Myslím si, že Všeobecná zdravotná poisťovňa by mala zverejňovať veľmi konkrétne informácie, komu koľko a za čo platí. Sú totiž rôzne šumy, že jeden úkon v štátnej nemocnici stojí „x“, v súkromnej nemocnici hneď vedľa „násobok x“, zatiaľ čo štátna nemocnica má limit „y“ výkonov denne a súkromná „násobok y“. Súkromník nemôže mať viac za ten istý úkon ako štátna vysokošpecializovaná inštitúcia.

Tvrdíte, že za 45 minút ste pochopili, čo odborári chcú, a dá sa to vyriešiť ihneď. Váš minister Šaško s odborármi rokuje skoro dva mesiace bez výsledku. Nielen on, ale aj Matúš Šutaj Eštok či minister Drucker opakujú, že sú to práve odborári, ktorí sa nechcú dohodnúť. Vy si to nemyslíte?

Určite je tam nejaký element, ktorý sme s odbormi neprediskutovali a v ktorom vidí pán minister problém. Ich rokovania sú určite komplexnejšie. Chcel som len v rýchlosti pochopiť ich stanovisko, požiadavky a pýtal som, čo treba urobiť, aby ešte v ten deň začali sťahovať výpovede. To, čo nám definovali, bolo pre mňa veľmi jednoduché na realizáciu a bezbolestné pre štát. Netreba okamžite na to hľadať zdroje, stačí ich nájsť v priebehu budúceho roka.

Počas stretnutia mi prišlo evidentné, že tu reálny problém nie je. Dokonca sa mi zdalo, že ten problém sa len umelo naťahuje. A tu sa človek musí spýtať, prečo a komu to vyhovuje. V jednom momente som si pomyslel, či to náhodou nevyhovuje tým súkromným skupinám, kam idú aj peniaze z poisťovní. Ale je to len môj subjektívny pocit.

Hovoríte už skoro ako odborár. Vy za nedohodou vlády s odborármi vidíte aj vášho ministra?

To sú vaše slová. Ja si myslím, že to mohlo byť už dávno dohodnuté. Po stretnutí sme apelovali na ministra, nech sa pokúsi nájsť s odborármi rýchle riešenie, aby sme nemuseli schvaľovať trestné sadzby počas mimoriadneho stavu. Ministrovi som dal aj svoje poznámky zo stretnutia, povedal nám, že to bude akútne riešiť.

Ako si podľa vás počína v rokovaniach?

Úprimne, nerozumiem tomu, ako postupuje v rokovaniach s odborármi. Pán minister tam je krátko a prvé, čo urobí, naštve najsilnejších aktérov v rezorte? Tomu vôbec nerozumiem. V rámci konsolidácie mal odborárom dopredu povedať, že im ide siahnuť na platy, nielen im oznámiť, že urobil zmeny.

Požiadavky odborárov dnes hodnotím ako úplne relevantné. Veď nechcú nič nové, len to, čo bolo už raz schválené vládou a podporili to aj moji kolegovia, takže nerozumiem, prečo to zašlo až tak ďaleko. Rovnako nerozumiem, prečo chcel mať minister Šaško na rokovaní s odborármi dve súkromné skupiny.

Myslím si, že by mal už pán premiér zasiahnuť, upokojiť to a uzavrieť dohodu, nech ľudia môžu mať pokojné sviatky. Neviem, načo sa toľko rozruchu robí okolo tej dohody, že im nedáme to alebo tamto, keď vo finále dostanú všetko. A všetko, čo doteraz zaznelo, bude úplne zbytočné. Ja by som to robil úplne inak.

Aj prirovnanie šéfa lekárskych odborárov vaším predsedom Šutaja Eštoka k teroristovi bolo zbytočné?

Áno, absolútne s tým nesúhlasím. Nemôžete nadávať na hasičov a hovoriť o nich, že sú zlí a nenásytní, že berú veľa peňazí, a potom očakávať, že prídu včas, aby zahasili požiar. Takisto nemôžete nadávať na lekárov a rozdúchavať vášne v spoločnosti a potom očakávať, že to bude fungovať a dohodnete sa.

Radomír Šalitroš. Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Ja si na rozdiel od niektorých kolegov myslím, že lekári robia veľmi vznešené povolanie, pomáhajú ľuďom každý deň a mali by sme ich za to chváliť, nie provokovať spoločnosť, aby ich nenávidela, čo sa teraz, bohužiaľ, deje. Čím ďalej, tým viac ľudí si myslí, že lekári sú nenažraní a mali by sa uspokojiť s menej peniazmi. Nenávisť, ktorú aj politici nasmerovali voči lekárom, je extrémna a vo finále bude iba traumatizovať celú spoločnosť.

Vráťme sa ešte k vášmu stretnutiu s odborármi. Došlo k nemu najmä preto, lebo ste nesúhlasili so zákonom ministra, ktorý môže prinútiť lekárov k práci až pod hrozbou väzenia. Avizovali ste mu pred stretnutím, že idete rokovať s LOZ-om?

Pozrite sa, všetko sa dialo veľmi rýchlo, čo je presne aj moja výčitka, ktorá sa mi na fungovaní tohto parlamentu nepáči. Ak sme parlamentnou demokraciou, rozhodujúce slovo musí mať parlament. Keď hovoríme konkrétne o tejto novele, najprv sa písala na ministerstve, potom na Úrade vlády, až nakoniec prišla do parlamentu, kde od nás chceli, aby sme to za 24 hodín schválili. Ak sme chceli objektívne navnímať aj druhú stranu, museli sme konať expresne.

Takže ste to ministrovi vopred nepovedali?

Nebol priestor na to, aby som volal ministrovi, aký krok idem urobiť. Pán minister taktiež vtedy sedel nonstop zaneprázdnený na rokovaniach, tak sme si pozvali odborárov a boli sme veľmi radi, že prišli.

Hneď po stretnutí sme išli za pánom ministrom Šaškom, ktorý má reálnu právomoc a zodpovednosť za rezort. V pléne sme mu komunikovali výsledky z nášho stretnutia a vraveli sme mu, že sa to dá veľmi rýchlo vyriešiť, aj v ten deň. Odkedy nám zaslal návrh o mimoriadnom stave, opakovane sme s ním komunikovali, aj ja osobne, písali sme si, volali. Myslím si, že sme konali extrémne korektne.

Vy ste však v pomerne zásadnej veci obišli ministra Hlasu. Andrej Danko to interpretoval tak, že ste podkopali jeho autoritu.

Nemyslím si, že sme niečo z toho urobili. Niekedy mi to príde tak, akoby tá kolízia pána Danka so semaforom zanechala aj iné následky. Nebudem ho viac komentovať.

No vy ste predsa chceli zmeniť zákon vášho ministra, ktorý sám predložil. To vám museli zo strany vyčítať, či nie?

Tých výčitiek bolo v rámci strany viac, ale stále si stojím za tým, čo som urobil. Zopakoval by som to, lebo nechcem hlasovať za niečo, o čom nič nevieme. To je aj hlavný problém parlamentu. Zaužíval sa tu taký nešvár, že poslanci nepotrebujú byť ani odborníci, ani skúsení, ani vzdelaní, stačí, aby nasledovali palec.

Zabúdame, že podľa ústavy článok 73 odsek 2 majú poslanci mandát od ľudí, sú volení ľuďom a rozhodujú podľa svojho vedomia a svedomia, bez príkazu iných. V ústave sa nepíše o žiadnom nasledovaní palca. A to treba začať vnímať.

Poslanci neprijali ani váš pozmeňujúci návrh, ktorý chcel zjemniť tresty pre lekárov na priestupky, teda z väzenia na pokuty. Prišli ste s ním na zdravotnícky výbor, no stiahli ste to. Čo sa tam stalo?

Väzenie pre lekárov je veľký problém, lebo keď je raz niekto odsúdený, stratí aj licenciu a tým pádom aj svoje živobytie. Namiesto trestu by išlo len o priestupok, za ktorý by aj tak hrozila pokuta až vo výške 2 000 eur, čo už má odstrašujúci charakter. Dali sme tam aj to, aby na opätovné predĺženie mimoriadnej situácie o ďalšie dva mesiace predstúpil pred Národnú radu minister, povedal, čo všetko spravil pre to, aby odvrátil situáciu, a následne by ďalšie predĺženie musel schváliť parlament.

A myslím si, že keď niekoho nútite, aby niečo urobil, tak by ste mu mali za to aj zaplatiť. Tak to v biznise funguje. Preto sme žiadali, aby tým, ktorých sme prinútili pracovať aj po výpovedi, dostali k základnej mzde navýšenie o 10 percent, čo je, mimochodom, nárast, ktorí lekári žiadali aj v rámci memoranda. Takže to nebolo tak, že by niečo reálne dostali navyše, len by dostali to, čo sa im sľúbilo v memorande. Tu bol najväčší problém.

Na tomto bode to padlo?

Áno. Pani Cigániková z SaS s tým mala na výbore problém. Bez nich by to výborom asi neprešlo. Vtedy mi pán predseda výboru Baláž, ktorého si veľmi vážim ako odborníka na zdravotníctvo, povedal, aby som to stiahol, že to predložia v pléne.

Prišli za mnou aj opoziční poslanci z PS, volali mi aj z KDH, že oni by to radi predložili, či by som im poskytol text. Reálne mi išlo o dobrú vec pre lekárov, tak som im ten text dal s tým, že som im povedal, nech vyhodia tých 10 percent, lebo s tým môže byť problém.

Nakoniec to nikto nepredložil. Neľutujete, že ste to stiahli?

Nie, stiahol som to jedine pre to, aby to malo šancu prejsť. Nevyšlo to, ale snaha bola.

Vravíte, že ste veľa komunikovali s ministrom. Túto zmenu ste s ním prediskutovali?

Komunikoval som to pánovi Šaškovi už deň pred hlasovaním, ako nám prišlo jeho znenie novely. Do neskorého večera sme to vypracovali s právnikmi a poslali mu to, aby o tom vedel.

A súhlasil?

Stále preferoval variant s trestnými sadzbami, ale nestopol nás.

Na klube museli byť z vás asi celkom nervózni.

Dá sa to tak povedať. Aj keď tomu nerozumiem, lebo nedáva zmysel byť nervózny z človeka, ktorý premýšľa a chce pracovať.

Možno práve to je problém. Klub vedel, že budete nakoniec hlasovať proti?

Hneď ako prišiel zákon do parlamentu, na klube som avizoval, že s týmto znením mám problém, a ak sa nezmení, buď sa nebudem prezentovať, alebo budem hlasovať proti. V prvý moment to v podstate akceptovali.

Nakoniec ste hlasovali proti dvaja. Podľa vášho kolegu Jána Ferenčáka pritom išlo o hlasovanie, na ktorom sa mohla rozpadnúť nielen vládna koalícia, ale aj strana Hlas. Je to tak?

Áno, hoci to nebolo priamo komunikované tak, že keď nebude schválený zákon, automaticky by padla vláda. Ale atmosféra nasvedčovala tomu, že by išlo o veľmi vážny problém. Situácia bola veľmi vypätá. Boli tam veľké tlaky vo vnútri strany, ako aj v celom parlamente, aby sme zvážili náš postoj pri hlasovaní. Išlo to z rôznych úrovní.

Radomír Šalitroš. Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Vy ste napriek tomu v takej vážnej situácii hlasovali proti. Prečo?

Skôr som sa pozeral na to, o čom hlasujeme, nie na to, prečo by sme mali hlasovať inak. Ako poslanec sa najprv musím pozerať, čo zákon, ktorý podporím, respektíve nepodporím, spôsobuje ľuďom a v tomto konkrétnom prípade aj lekárom. Veľmi veľa lekárov aj osobne poznám a vážim si ich prácu.

Mal som morálny a hodnotový problém hlasovať za takú novelu, ktorou by sme ich mali trestať aj väzením, keď nenastúpia do práce. Preto som chcel napriek všetkým tlakom podporiť lekárov.

Po hlasovaní ste pre Rádiožurnál STVR povedali, že pán Ferenčák je veľmi lojálny strane a myslíte si, že sám so sebou nebude spokojný, ale urobil to pre stranu. To znamená, že vy nie ste strane lojálny?

Dávam si záležať na tom, aby som bol celkom lojálny vo všetkom, čo robím. Aj v politike. Pozrite sa, som verný svojej rodine, manželke, deťom a rôznym aktivitám, ktoré robím, aj keď sú zlé časy, vždy vydržím a idem ďalej.

A čo strana?

Takisto som verný a lojálny aj strane. V Hlase som začínal so stopercentnou lojálnosťou, dneska sa to trochu znižuje.

Na koľkých percentách ste?

Ťažko povedať, ale dosť sa to znížilo. Odkedy som nehlasoval za odvolanie pána Šimečku, tak z viacerých strán dostávam odkazy, že sa plánuje nejaká diskreditácia mojej osoby alebo mojej rodiny a podnikania, pretože nenasledujem palec.

Niekto sa vám vyhrážal?

Tie odkazy sú z rôznych strán a nemyslím si, že to patrí do vrcholovej politiky. Možno patrí, ale nemalo by.

Nechceli ste podať trestné oznámenie?

Zatiaľ nie.

Boli to odkazy zo strany Hlas alebo z iných strán?

Viac k tomu nepoviem.

Práve pre tieto odkazy už „nenasledujete palec“, ako hovoríte?

Som lojálny voči strane, ale už nechcem slepo hlasovať za niečo, s čím morálne a hodnotovo nesúhlasím. Dnes by som mal už problém asi aj s novelou Trestného zákona, za ktorú sme hlasovali. Naopak, som pyšný na seba a na kolegov, že sme za určité nezmysly nezahlasovali alebo sme ich odsunuli na neskôr.

Aj vtedy ste s tým mali problém, ale zahlasovali ste, lebo ste nechceli vybočiť?

Dá sa to tak povedať. Dnes by ma na to, čo bolo vtedy schválené, už nepresvedčili. Naopak, chceme s mojimi kolegami ďalej naprávať tento trestný zákonník, ako sme to s kolegami už aj urobili.

Pre Aktuality.sk ste povedali, že v strane sú ľudia, ktorí majú voči vám extrémne negatívny názor. Ide o poslancov alebo ste hovorili o ľuďoch z vedenia?

Ide skôr o ľudí z radov poslancov, možno aj o vedenie klubu. Vážim si každého jedného poslanca aj kolegu v strane Hlas, myslím si, že sú tu kvalitní ľudia, ale niekedy sú emócie, ktoré prežívajú, úplne zbytočné a vo finále sa len potvrdí to, čo vravíme.

Veľkým problémom na našom klube je to, že niektoré zákony prídu 15 minút pred hlasovaním a nie je reálna možnosť diskusie. Taktiež si myslím, že by sme potrebovali malú obmenu vedenia klubu.

Takže by ste chceli vymeniť pána Puciho, pri ktorom naznačujete, že má s vami problém?

Nevravím, že pán Puci je zlý, ale nenecháva priestor na vyjadrenie názoru. Myslím, že by malo prísť k zmene.

Akej?

Ja by som privítal ženu, máme veľmi schopné poslankyne, ale pokojne aj z radov ostatných kolegov. V strane Hlas je z čoho vyberať.

Vy na rozdiel od vášho kolegu Migaľa na klub ešte chodíte?

Ja chodím na kluby a nevidím dôvod, prečo nechodiť. Pán Migaľ mal rozhovor s pánom Žigom, po ktorom sa dohodli, že by malo na nejaké obdobie zmysel, aby nechodil a vášne sa zbytočne neeskalovali. Ale pán Migaľ sa určite nebojí názorov iných kolegov. Myslím si, že čím ďalej, tým viac kolegov si uvedomuje, že chceme to, čo by mal chcieť v parlamentnej demokracii každý.

Ja to komunikujem v rámci strany už veľmi dlhý čas. Prvýkrát som vo februári hovoril, že sú určité veci, ktoré treba zlepšiť, potom v apríli, v máji, v júni, v septembri a vždy sme sa o tom bavili s vedením strany veľmi konštruktívne. Bohužiaľ, niektoré zmeny, ktoré boli aj prisľúbené, ešte nenastali, a to má možno aj za následok, že tá situácia sa niekedy zbytočne eskaluje.

Nebudem hovoriť za iných, ale je viac ľudí ako sme my štyria, ktorým to prekáža.

Samuel Migaľ spomínal, že ste už šiesti. O koho ide?

Nebudem o tom hovoriť. Sú to ľudia, ktorí vravia, že už raz boli v Smere a rozhodli sa, že z toho Smeru odídu a dnes to nie je veľký rozdiel.

Kedy ich spoznáme?

To nie je na mne, ja nikoho nepresviedčam. Každý to vyhodnotí podľa seba.

Má v Hlase stále väčšie slovo Peter Pellegrini ako predseda Matúš Šutaj Eštok?

Nie som v predsedníctve strany ani volaný na užšie vedenia, takže neviem. Ale osobne to vnímam tak, že pán Šutaj Eštok je predseda strany, takže jeho slovo je najdôležitejšie, najvýznamnejšie. Pán Pellegrini je prezident, takže by nemal zasahovať do vnútrostraníckej politiky.

Nemal by, ale stále je čestný predseda. Ani nezasahuje?

Nemôžete vymazať pána Pellegriniho z histórie strany a ani z toho, žeby mal vplyv na nejakých poslancov, teda možno aj na väčšinu. Veď celá strana Hlas bola postavená na osobe Petra Pellegriniho. Aj ja s ním každých pár týždňov komunikujem a vážim si ho ako osobu.

O čom s ním komunikujete?

Sem-tam požiadam o stretnutie.

Aj vám vyhovie?

Veľakrát áno.

Žiadate ho aj o politické rady?

Nechcem preberať detaily.

Podľa pána Ferenčáka ste sa mali s prezidentom stretnúť aj ako štvorica nespokojných poslancov. Kedy sa to stalo?

Stretli sme sa pár mesiacov dozadu.

Čoho sa to stretnutie týkalo?

Bolo to stretnutie, ktoré sme my vyvolali, aby sme prebrali určité smerovanie strany. Tých stretnutí bolo viac.

Radomír Šalitroš. Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Podobne ako vám, ani prezidentovi sa nepozdáva súčasné smerovanie strany?

My stále hovoríme, že chceme nasledovať tie priority strany, ktoré sme si ako strana dali vo volebnom programe a keď sme vstupovali do koalície. Vtedy sme všetci hlásali, aj pán Pellegrini ešte ako predseda strany, že Hlas bude akýmsi hlasom rozumu koalície so Smerom a s SNS. A boli deklarované ciele, že nebudeme schvaľovať nezmysly, budeme riešiť problémy, ktoré reálne pomáhajú ľuďom. Ako aj základná téza strany Hlas, že si zaslúžia pokoj.

Čo v realite nevidieť.

Podľa mňa je najlepší sociálny projekt na zemeguli Biblia, kde sa píše, že treba mať lásku k blížnemu a pomáhať blížnym, aká je dôležitá viera v dobro a nejaký vyšší cieľ a aj politika by mohla byť takáto. Namiesto toho, aby sme ubližovali ostatným, niekomu sa vyhrážali alebo nadávali, mohli by sme skôr v dobrom uvažovať.

Je úplný nezmysel traumatizovať spoločnosť rôznymi útokmi, napríklad aj na tých lekárov, lebo to nič dobré nedonesie. Ako povedal nemecký kancelár Olaf Scholz, politika nie je hra a vládnutie si vyžaduje určitú morálnu vyspelosť. To nám tu chýba. Veľmi veľa predstaviteľov aj v Národnej rade by mohli mať morálnu vyspelosť, len ju nepreukazujú.

Zacitovali ste nemeckého kancelára, ktorý to povedal v deň pádu svojej vlády. Chcete tým niečo naznačiť?

Len to, že aj nám chýba morálna vyspelosť. Ale je paradox, že tú vetu povedal presne v deň, keď mu padla vláda.

Podľa našich informácií Petrovi Pellegrinimu veľmi záležalo na tom, aby zákon ministra Šaška prešiel. Do vnútra poslaneckého klubu mal v deň hlasovania komunikovať, že toto nie je hlasovanie o Šaškovi, ale práve o ňom. Ukázal to aj jeho expresný podpis pod novelou. Viete to potvrdiť?

Nebudem sa k tomu vyjadrovať.    

Vaša štvorica poslancov často hovorí o hlase rozumu či morálnom semafore, ktorý chcete v koalícii presadzovať. Zvnútra koalície však zaznieva, že vaša vzbura je skôr o nenaplnených ambíciách. Nie je to tak?

Viete, pekné na nás štyroch, zatiaľ štyroch, je to, že nás nespojil žiaden biznis ani snaha ovládnuť nejaké ministerstvo, nič také, ale spojili nás spoločné hodnoty, nie nenaplnené ambície.

Mne osobne núkala strana pozíciu štátneho tajomníka na ministerstve hospodárstva a odmietol som to, takže keby som mal nejaké ambície sám pre seba, tak by som ich mal možnosť naplniť.

Možno by ste chceli byť radšej štátny tajomníkom na ministerstve zdravotníctva. Toto nie je v hre?

(Ticho.) Momentálne si to nemyslím.

Nevylučujete, že máte takúto ambíciu?

Pozrite sa, 25 rokov som pôsobil v biznise, v korporátnom svete, 17 rokov z toho v zahraničí. Bol som konzultantom spoločnosti McKinsey, v rámci ktorej som optimalizoval zdravotníctvo v Poľsku, spájal rôzne banky po celom svete, riešil energetiku aj na Slovensku, aj v Taliansku. A neskôr som pôsobil bankovníctve v Rakúsku na veľmi seniorskej pozícii.

Tým chcete naznačiť, že máte vhodné predpoklady na upratanie finančných tokov v zdravotníctve?

Ja sa nebojím práce. Keby bola príležitosť reálnej práce so zodpovednosťou, nie tak, že niekde budem sedieť a tým budem umlčaný, ale reálne pracovať a prinášať lepšie výsledky pre Slovensko, tak by som to zvážil. Ale nie je to niečo, za čo sa budem biť.

Keby vám ponúkli miesto štátneho tajomníka na zdravotníctve, tak by ste to odmietli?

Žiadna taká ponuka nebola na stole, takže sa k tomu nebudem vyjadrovať.

No názor na súkromníkov v zdravotníctve máte, keďže sa stotožňujete s návrhom LOZ-u, aby súkromné skupiny viac „neparazitovali“ na štátnych nemocniciach.

Myslím si, že je absolútne v poriadku, že sú súkromné spoločnosti v zdravotníctve, ale mali by sme zrovnoprávniť nemocnice v rámci poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v celom zdravotníctve. Ak súkromná spoločnosť chce zarábať na zdravotníctve, tak musí pokrývať aj stratové oddelenia. Na druhej strane nie je normálne, že tie najviac ziskové sekcie zdravotníctva sú len alebo prevažne v rukách súkromníkov.

V našom zdravotníctva máme veľmi špecifickú situáciu, kde dve skupiny majú len ziskový biznis a darí sa im vynikajúco a všetko, čo je stratové, končí v koncových štátnych nemocniciach. V tom treba urobiť poriadok.

Ako potom vnímate, že práve tieto dve skupiny mali blízke väzby na vašu exministerku Zuzanu Dolinkovú a aj súčasný minister Šaško si na manažérske posty vyberá ľudí, ktorí majú minulosť spojenú so šéfom Agelu Michalom Pišojom?

Ja nemám žiadne dôkazy o takýchto väzbách. Počúvam o tom takisto ako vy z médií, ale aj z rôznych chodbových rečí.

Radomír Šalitroš. Foto: Postoj/Kristína Kružicová

Ani šéf zdravotníckeho výboru Vladimír Baláž nepoprel, že ten vplyv tam je. Magazín Medicína písal, že majiteľ Agelu, podnikateľ Chrenek, sa údajne pred voľbami a po nich stretával s Dolinkovou a dohadoval s ňou nominácie na rezorte.

Ja neviem o tom nič, ale ak by to bola pravda, tak to vnímam veľmi zle. Je veľmi zvláštne, že Agelu sa veľmi dobre darilo počas minulého roku a pán Chrenek sa stal najbohatším Slovákom. Aj Forbes píše, že sa to stalo hlavne vďaka slovenskej sekcii Agelu. A to je minimálne zvláštne, ale nemám reálne informácie, že boli s exministerkou nejako prepojení.

Neprijatie ponuky stáť sa štátnym tajomníkom na hospodárstve ste vysvetľovali tým, že chcete ostatných kolegov podporiť v parlamente pri presadzovaní ich riešení. Nebolo cieľom vládnej koalície vašu zostavu oslabiť?

Túto ponuku som nejaké obdobie zvažoval, ale v čase, keď som ju dostal, som to vnímal tak, že by to nebola úplne pozícia, kde by som mal reálne právomoci ukázať prácu a nejaké výsledky.

Zároveň niektorí kolegovia by možno mali potrebu odísť zo strany.

Brali by to tak, že sa vás chcú „zbaviť“ ako kritického poslanca?

Bola to vtedy trochu vyhrotená situácia, takže som kvôli stabilite strany ostal v parlamente.

Odišli by kolegovia, ktorí sú súčasťou vašej štvorice?

Áno.

Nemyslíte, že sila vašej rebélie môže vyprchať, ak sa trojica poslancov okolo Rudolfa Huliaka dohodne koalíciou?

To je presne o matematike druhého ročníka základnej školy. Sedemdesiatdeväť mínus traja huliakovci je stále 76. Ale 79 mínus štyri je 75, čo znamená, že neprejde nič. Huliakovci sú v tejto jednoduchej matematike irelevantní.

No pán poslanec Ferenčák nevyzerá ako najsilnejší článok vašej zostavy, keďže naposledy podporil zákon, hoci s tým sám nebol spokojný. Rovnako pán Malatinec.

Ja si nemyslím, že vedia niekoho z nás zase pretvoriť na poslušného poslanca. U nás sú veľmi dôležité spoločné hodnoty a pri tých silne stojíme.

Prečo ste vstúpili do politiky?

Ja som bol taký svetobežník, študoval som v siedmich krajinách, asi v 12 pracoval, 17 rokov som bol mimo Slovenska, a keď som bol presvedčený, že som dosiahol už toľko, čo mi stačí, finančne aj kariérne, chodil som veľmi rád na Slovensko za rodinou a videl som, ako mi starnú pred očami a ako sa Slovensko nehýbe tým správnym smerom.

Všetci moji kamaráti zo strednej školy mi vraveli, aké to je všetko zlé, a ja som im vždy na to nahral, však choďte do tej politiky a zmeňte to. No a ich reakcia bola: však choď ty. Vtedy som dostal ponuku od viacerých strán, dnes aj opozičných, aby som sa stal členom strany, poprípade zakladajúcim členom.

Vždy som sa stretával s politikmi, aj začínajúcimi, ale vždy mi niečo na tom chýbalo. Buď to bola príliš mladá organizácia bez nejakých seniorov, alebo boli príliš ladení doprava, doľava či liberálne.

Až ste stretli Tomáša Druckera?

Áno, a ten má oslovil najviac zo všetkých. Je veľmi analyticky premýšľajúci a veľmi inteligentný. Páčil sa mi jeho postoj a pohľady na to, ako by politika mohla fungovať. On ma presvedčil. Bol som v podstate hneď za pánom Druckerom ako druhý človek v strane a bol som aj podpredsedom Dobrej voľby. Potom sme sa nedostali do parlamentu.

Keď ste dostali ponuku spojiť sa s Hlasom, boli ste za?

Akceptoval som to. Ja som v podstate neprešiel do strany Hlas, ale všetci členovia Dobrej voľby automaticky prešli pod stranu Hlas. Takže keď ste sa pýtali na lojalitu alebo vernosť, vždy som si vravel, že keď raz vstúpim do jednej strany, tak tam chcem byť tak dlho, ako to bude možné. Takto som sa stal členom Hlasu.

Práve minister Drucker leží v žalúdku šéfovi SNS, ktorý tvrdí, že stojí za rozdelením jeho poslaneckého klubu. Vy ste Druckerovým človekom v parlamente?

Tomáša Druckera poznám najdlhšie zo všetkých, myslím, že máme korektné vzťahy, je to veľmi kvalitný manažér aj politik, ale to je všetko. Určite nás nekoordinuje ani nejak na nás nevplýva.

Takže nepredstavuje žiadne mocenské centrum v Hlase?

Absolútne nie, to môžem vylúčiť. Určite každý z podpredsedov hnutia vníma veci inak, má svoje ciele, ale ja tam mocenské centrá nevidím. No nie som v predsedníctve ani vo vedení.

Sú bývalí členovia Dobrej voľby v Hlase v užšom kontakte?

Tak pán Becík je určite niekde inde, ako som ja. Pani Kurilovskú považujem za veľkú odborníčku, ale sme minimálne v kontakte. Keď ju však vidím, tak sa veľmi rád s ňou porozprávam.

O pani Dolinkovej aj Druckerovi sa pri skladaní koalície hovorilo ako o stúpencoch koalície Hlasu s PS, SaS a KDH. Aj vy ste si to vedeli predstaviť?

Ja si myslím, že strana Hlas by si nemala zatvárať dvere pred všetkými možnosťami, takže by sme mali robiť takú politiku, aby sme sa raz do budúcna vedeli spojiť aj s druhou stranou. Ale akceptujem rozhodnutie vedenia, aby sme išli do koalície so Smerom a SNS, a stále si myslím, že vieme urobiť veľmi veľa dobra pre Slovensko, keď sa zameriame na tie správne veci a nie na nezmysly.

Scenár predčasných volieb v roku 2025 vylučujete? 

A vy?

Myslíte si, že ešte dostanete miesto na kandidátke Hlasu?

To uvidíme. Ak strana zostane verná myšlienke zakladateľa Petra Pellegriniho, tak áno. Ak sa strana bude odkláňať od tejto myšlienky, tak tam nebudem chcieť byť.