Žalospev pre Amatrice, mestečko zasiahnuté zemetrasením

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Žalospev pre Amatrice, mestečko zasiahnuté zemetrasením

Záchranári vynášajú nosidlá pri prehľadávaní trosiek zrútenej budovy po zemetrasení v meste Amatrice, v centrálnom Taliansku 24. augusta 2016. Foto: TASR/AP

Taliani smútia za stratenými životmi a zničenými pamiatkami.

Taliansko je krajina zemetrasení. Vieme o nich, obávame sa ich, smútime nad opakovanými stratami na životoch. Naša história je prepletená červenou niťou zemetrasení, ktorá siaha až do dávnych stále nezabudnuteľných spomienok, ako bola Mesina v roku 1908, Belice 1968 a Irpinia 1980. Potom nasledovali tie, ktoré si už pamätám z vlastného života.

Jasne si spomínam na zemetrasenie v Assisi v roku 1997. Udialo sa iba niekoľko dní po tom, čo som ho po prvýkrát navštívila. Strávila som tam nádherné dni, ktoré ma formovali do neskoršieho obdobia: duchovno, umenie, viera a solidarita sa spolu krásne prelínali. Potom nastalo ničenie, smrť, nenávratné straty ľudských životov a rozpadávanie stáročných majstrovských diel architektúry a maľby. Straty ľudských životov boli skutočne nenávratné, umeniu sa podarilo prežiť a dnes je Assisi rovnako krásne, ako bolo pred zemetrasením.

Potom nasledovala L'Aquila (2009) a Emilia Romagna (2012): opäť sme stratili stovky životov, krása umeleckých diel bola opäť raz poškodená alebo zničená a na taliansku spoločnosť ako celok, samozrejme, ťažko dopadla finančná cena za rekonštrukciu, stratené zamestnania a vedľajšie škody.

A dnes prišlo počas zemetrasenia o život 250 ľudí. Obraz je zničujúci, no našich sŕdc sa dotkne viac, keď si priblížime, kto boli tamojší ľudia a ich príbehy. Zemetrasenie tentoraz postihlo obyčajné riedko osídlené oblasti, ale, bohužiaľ, jedna z nich bola počas letných prázdnin plná turistov a návštevníkov. Malé a kedysi krásne mesto Amatrice sa pripravovalo osláviť 50. výročie populárneho festivalu na počesť slávneho receptu nazvaného po Amatrice („spaghetti all’amatriciana“). Bolo plné rodín s deťmi a staršími ľuďmi – takých, ktorí trávili prázdniny radšej v talianskych horách ako na exotických miestach. Štvorčlennú rodinu našli mŕtvu v jej spálni, dve deti (najmladšie malo iba osem mesiacov) boli v objatí svojich rodičov. Iné dieťa zomrelo v rodinnom dome, kam sa jeho matka presťahovala po tom, čo unikla pred zemetrasením v L'Aquile.

Televízia nám ukázala srdcervúce obrazy starších ľudí trasúcich sa od strachu a zimy (áno, tam hore býva veľmi chladno). Bol tam otec, ktorý opustil svoju rodinu kvôli práci v meste a cez víkend sa k nim plánoval pripojiť. Keď sa vrátil, rodný dom svojej manželky našiel zničený a rodinu mŕtvu. Keď sa s ním televízni reportéri zhovárali, ešte bola nádej, že jeho dcéru nájdu živú. Aj napriek tomu však bolo ťažké sledovať jeho žiaľ. Keď som sa na to pozerala, cítila som sa trochu previnilo. Zdalo sa mi, akoby som sa votrela do trápenia tohto muža.

Zachrániť sa podarilo slepému mužovi a jeho žene, na čo on povedal: „Som zvyknutý chodiť v tme, a tak som vedel nájsť cestu z budovy a vyniesť von aj svoju ženu.“ Zdieľať

Sú v tom aj príbehy nádeje a krásy. Zachrániť sa podarilo slepému mužovi a jeho žene, na čo on povedal: „Som zvyknutý chodiť v tme, a tak som vedel nájsť cestu z budovy a vyniesť von aj svoju ženu.“ Hasičské jednotky a dobrovoľníci neochvejne odvádzajú odvážnu prácu. Keď som videla enormné nebezpečenstvo, akému čelia, keď sa šplhajú na zničené budovy a niekoľko hodín kopú v nádeji na nájdenie žijúceho človeka alebo z povinnosti dať dôstojný odpočinok mŕtvym telám, cítim, že slovo „hrdinovia“ ich naozaj vystihuje. Keď nájdu živého, vypukne jasot a potlesk: osemročná Giulia prežila pod troskami svojho domu 15 hodín, pravdepodobne ju chránilo telo jej staršej sestry, ktorá, bohužiaľ, zomrela. Ľudia niekoľko hodín stoja v rade, aby v nemocniciach v priľahlých oblastiach darovali krv. Keďže nemocnica bola poškodená, lekári a zdravotné sestry pracujú vonku.

Zemetrasenia niekedy vynesú na svetlo to najlepšie z človeka, keď sa nájde odvaha, solidarita, sila a spoločenské väzby, ktoré si v každodennom živote nevšímame alebo na ne zabúdame. Zemetrasenia nás hlboko zasahujú, lebo predstavujú mocnú silu prírody, proti ktorej sú technológie zrejme bezmocné. (Treba však dodať, že Taliansko opakovane zlyháva v prijímaní bezpečnostných a preventívnych opatrení, ktoré by mnoho životov mohli zachrániť.) Skrz zemetrasenia čelíme tajomstvu života a smrti, keď bežní ľudia ako obyčajne dávajú svojim deťom bozk na dobrú noc, ale už sa viac neprebudia. No uprostred zúfalstva a úzkosti nám viera vie dať nádej a lásku, aj keď nevie úhľadným matematickým vzorcom „vysvetliť“, prečo sa to stalo.

Dve hodiny po zemetrasení som dostala email od priateľa žijúceho na opačnom konci planéty – na Novom Zélande. Napísal: „Len krátky odkaz: naše myšlienky a modlitby sú s talianskym ľudom po hroznom zemetrasení v Umbrii. My v meste Christchurch vieme, aké to je prejsť veľkým zemetrasením. Napíšem viac ráno. Teraz len vedz, že naprieč oceánmi na vás myslíme. Pomodlím sa teraz ruženec.“

Nevieme, prečo k zemetraseniam dochádza, nevieme, prečo ľudia umierajú tak tragicky. Ale vieme, že solidarita, niekedy živená vierou, nám môže pomôcť znášať straty a žiaľ a poskytnúť zmysel aj tým najnevysvetliteľnejším tragédiám.

Chiara Bertoglio
Autorka je hudobníčka, muzikologička a teologička. Obzvlášť sa zaujíma o vzťahy medzi hudbou a kresťanskou vierou, o ktorých napísala niekoľko kníh.

Pôvodný text Elegy for Amatrice, struck by earthquake vyšiel v magazíne Mercatornet.com. Publikované s jeho súhlasom, preložil L. Obšitník.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo