Mimoriadna schôdza parlamentu Má byť o „agresivite na opozičných mítingoch“. Sekol sa premiér o dva roky?

Predseda vlády oznámil, že budúci týždeň sa má v Národnej rade SR konať mimoriadna schôdza, ktorej témou bude „agresivita na opozičných mítingoch“. Nejeden čitateľ tlačovej správy sa akiste musel uistiť, aký rok sa vlastne píše.

Hovoriť o agresivite na opozičných mítingoch bolo nesporne namieste. A to napríklad pred dvoma rokmi. Vtedy sa totiž v opozícii nachádzali súčasné vládne strany.

Pamätným zostane trebárs prvomájový míting Smeru, ktorý sa v roku 2022 uskutočnil v Nitre. Za burcovania Ľuboša Blahu a uznanlivého prikyvovania špičiek Smeru tam ľudia v dave skandovali, že vtedajšia prezidentka Čaputová je „americká k...a“.

Smer neskôr vydal stanovisko, v ktorom strana vyjadrila ľútosť nad počínaním niektorých účastníkov nitrianskeho zhromaždenia. Viacerí predstavitelia uviedli, že vulgarizmy nepočuli.

No zároveň strana vyjadrila aj isté porozumenie pre vybičované emócie ľudí: „Smer musí vládnej koalícii a prezidentke pripomenúť, že ulice sa napĺňajú len preto, lebo ľudia sú v beznádeji a neveria, že sa niečo na Slovensku zlepší.“

Teraz je o dva roky neskôr. Vtedajšia koalícia a opozícia si vymenili miesta a natíska sa otázka, či aj dnes nechodia do ulíc ľudia, ktorí cítia beznádej a neveria, že sa na Slovensku niečo zlepší. Akurát volia iné strany.

Smer vo svojom stanovisku z mája 2022 pripomenul aj to, že sloboda slova u politika zahŕňa aj právo tohto politika používať „nadnesené, prehnané, šokujúce a nepekné vyjadrenia, ak je potrebné zvýrazniť vážnosť situácie“. Súhlas! A opäť ide o slová, ktoré na obranu svojich predstaviteľov môžu použiť aj strany nachádzajúce sa v opozícii v súčasnosti.

Vulgarizmy na protesteSmer mrzí, že sa ľudia neudržali. Beňová vraví, že nadávky nepočula

TASRPostoj

Pokiaľ však ide o mimoriadnu schôdzu plánovanú na budúci týždeň, premiér naznačil, čo ho vlastne na protestoch súčasnej opozície vyrušuje: „Na týchto mítingoch boli transparenty, že atentát sa nestal, že máme ísť všetci do väzby, to sa týka mojej osoby, pána prezidenta, ale aj predstaviteľov SNS a Hlasu.“

Robert Fico zrejme naráža na záber muža s transparentom z opozičného mítingu 17. novembra, na ktorom bolo napísané: „Atentát sa nestal. Šutaj Eštok a Kaliňák zavádzajú.“

Tento transparent vyrušil aj ministra vnútra. Ten ešte v rovnaký deň skritizoval na sociálnych sieťach opozíciu za „zneužitie odkazu 17. novembra“.

Kým bezprostredne po atentáte na premiéra v Handlovej sa viacerí občania dostali do konfliktu so zákonom, lebo trestný čin na sociálnych sieťach schvaľovali a vychvaľovali, s odstupom času sa objavil celkom nový fenomén: ľudia, ktorí popierajú, že vôbec k nejakému pokusu o atentát došlo.

Túto skúsenosť máme aj my v Postoji. Na diskusiách redaktorov s verejnosťou sa z času na čas objavia jednotlivci, ktorí nás karhajú a vyzývajú, aby sme si „robili svoju novinársku prácu“. Potom vraj zistíme, že k žiadnemu atentátu nedošlo.

Je to pre nás trochu bizarné. Následne sa totiž ocitáme v polohe akýchsi „Ficových zástancov“, keď týchto ľudí presviedčame, že nech nebláznia, lebo k postreleniu premiéra podľa všetkého naozaj došlo.

Ako sa k tomuto javu postaviť? Na jednej strane aj vo svete vidíme, že všetky zlomové a mediálne široko zdieľané udalosti majú svojich pochybovačov či spochybňovačov.

Existujú ľudia, ktorí neveria, že Američania pristáli na Mesiaci, že Elvis zomrel alebo že newyorské dvojičky padli po náraze lietadiel, ktoré uniesli islamistickí teroristi. Existujú tiež ľudia, ktorí pochybujú o guľatosti Zeme, keďže oni vo vesmíre neboli, a teda to nevedia ani z prvej ruky potvrdiť. Ak máme veriť prieskumu spred pár mesiacov, takýchto ľudí je len na Slovensku 20 percent!

V tomto zmysle neprekvapuje, že sa nájdu aj jednotlivci, ktorí spochybňujú tohtoročný pokus o atentát v Handlovej. Pravdepodobne by nejakí existovali, nech by vláda a polícia komunikovali akokoľvek. No v podmienkach Slovenska bol vodou na mlyn tohto fenoménu aj rozšírený pocit, že ministerstvo vnútra informuje o vyšetrovaní zdĺhavo a netransparentne. Najmä v kontraste s atentátom na Donalda Trumpa, ktorý bol rozpitvaný hádam z každej stránky.

Otázne len je, či sa to časťou verejnosti subjektívne pociťované naťahovanie vyšetrovania dialo pre komplikované získavanie informácií o aktivite atentátnika od prevádzkovateľov zahraničných sociálnych sietí alebo pre snahu spojiť ho nejakým spôsobom s opozičnými politickými stranami.

No nech je, ako chce, opozičné strany ako PS, SaS či KDH predsa nepodporujú tvrdenie, že atentát sa nestal. A nemôžu niesť zodpovednosť za to, že sa jeden taký človek objavil s transparentom na mítingu, kde bolo podľa niektorých odhadov až 17-tisíc ľudí.

To, či je súčasná opozícia „agresívna“, je vecou vkusu. V diskusiách pod článkami na internete skôr vidieť opozičných voličov, ktorí sú frustrovaní, lebo majú pocit, že nimi volené strany v opozícii len „slabo hryzkajú“ a málo využívajú ponúkajúce sa príležitosti na kritiku krokov vlády.

Spomeňte si, koľko ráz ste čítali vyjadrenia opozičných voličov na margo vlažnej aktivity PS, SaS a KDH typu: „Keby bol teraz v opozícii Fico, zvolával by pre také niečo tlačovky a burcujúce mítingy každý deň.“

Premiér a predseda Smeru by namiesto obviňovania opozície z agresivity mal byť šťastím bez seba, že má takúto krotkú opozíciu, tvorenú z veľkej časti politickými bylinožravcami.

A že sa na mítingoch opozície objavujú transparenty, ktoré vládnych predstaviteľov posielajú za mreže? Toto si koalícia predsa ošetrila svojou trestnoprávnou novelou. Len pred pár dňami sme napríklad videli, ako skrátenie premlčacej lehoty zrejme pomôže obžalovanému guvernérovi NBS Petrovi Kažimírovi v jeho kauze.

Naopak, obávať sa kriminalizovania musia skôr opoziční politici: ako Jaroslav Naď za poskytnutie zbraní Ukrajine či Igor Matovič a členovia jeho kabinetu pre manažment pandémie.

Ani popieranie atentátu niekoľkými jednotlivcami, ani údajná agresivita opozície, ani posielanie vládnych politikov do basy na transparentoch nespokojných občanov nie sú dôveryhodné dôvody na zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu. Skôr sa zdá, že otrasená koaličná sedemdesiatšestka chce takýmto divadelným predstavením na pôde Národnej rady získať opäť pôdu pod nohami.