Trump 24 Najväčší politický návrat amerických dejín

Pred dvoma týždňami som predpovedal, že voľby vyhrá Donald Trump a z 538 členov Zboru voliteľov dostane viac ako 300 a možno aj viac ako 310 hlasov voliteľov, zatiaľ čo Kamala Harris získa pod 240 a možno aj pod 230 hlasov.

Výsledok? On získal 312 voliteľov a ona 226 voliteľov. Mal som teda pravdu a odhadol som to takmer na voliteľa presne. Navyše republikáni získali pohodlnú väčšinu v Senáte a s najvyššou pravdepodobnosťou získajú väčšinu aj v Snemovni reprezentantov. Je to veľký Trumpov triumf a vlastne najväčší politický come-back v amerických dejinách. 

Prečo vyhral? Predovšetkým preto, že voliči nostalgicky spomínali na jeho prvé tri a pol roka prezidentského obdobia 2017 – 20 (až do covidu), keď sa americkej ekonomike veľmi darilo (následok zníženia daní vtedajšou republikánskou väčšinou v Kongrese pred Vianocami 2017).

Naopak, za vlády Joea Bidena bola vysoká inflácia a vysoké náklady na život, ceny potravín i nafty a benzínu. Američania majú dojem, že teraz sa im nedarí lepšie než pred štyrmi rokmi. A Kamala Harris sa od politiky svojho šéfa, prezidenta Joea Bidena nedištancovala.

A po druhé, jej kampaň za posledný mesiac pred voľbami bola mdlá, nemala jeden jediný zaujímavý nápad. Naopak, Donald Trump bol zábavný, ľudí bavil svojimi scénkami v McDonalde či v smetiarskom aute. Vyzeral ľudsky a nešiel z neho strach.

Preto vyhral – a vyhral suverénne, vo všetkých siedmich zo siedmich kľúčových štátov.

Len jeden prezident pred ním voľby vyhral (1884), potom druhé prehral (1888) a napokon tretie opäť vyhral (1892) – a bol to demokrat Grover Cleveland (takisto z New Yorku; aj keď Trumpovou rezidenciou je teraz Florida).

Lenže voči Clevelandovi nebolo schválených niekoľko impeachmentov, nečelil niekoľkým kriminálnym žalobám a nebolo na neho niekoľko pokusov o atentát. To všetko sa udialo Trumpovi – a on napokon vyhral väčšinou 50,7 k 47,7 percenta hlasov, teda o tri percentuálne body.

Je to väčší politický triumf, než bol v roku 1892 návrat Clevelenda či v roku 1968 návrat Richarda Nixona. Tento viceprezident v rokoch 1953 – 61 prehral prezidentské voľby 1960 so senátorom Johnom F. Kennedym, v roku 1962 prehral guvernérske voľby v Kalifornii, v roku 1968 bol zvolený za prezidenta, v roku 1972 opäť zvolený v 49 z 50 štátov Únie, aby v roku 1974 potupne rezignoval pre aféru Watergate.

Trump môže byť spokojný a už nič viac dosiahnuť nemôže. 

Trump môže byť spokojný a už nič viac dosiahnuť nemôže. Teraz sa môže pokúsiť pomstiť sa, ale tým by len ublížil sám sebe a svojej reputácii. Alebo sa môže pokúsiť byť veľkorysý a Ameriku zjednocovať (ako naznačil vo svojom víťaznom prejave po voľbách – ale to zatiaľ nič neznamená; uvidíme).

Nič viac už dosiahnuť nemôže, preto sa môže snažiť pozitívne zapísať do americkej histórie; akokoľvek je to u človeka s povahou, náturou a temperamentom Trumpa neuveriteľné.

Uvidíme.

Ak má rozum, urobí to druhé, ale ako ho poznáme, bude mať veľké pokušenie nevyhnúť sa tomu prvému.

Amerika s Trumpom ešte neskončila a on ešte neskončil s ňou. Je to už teraz historickým fenoménom natrvalo zapísaným do amerických dejín, nielen okrajovou epizódou v nich. On nadviazal s americkým ľudom mimoriadny emocionálny vzťah, ktorý budú experti analyzovať ešte desaťročia.

Môže nakoniec zaznamenať mimoriadny triumf alebo aj spôsobiť mimoriadnu tragédiu. Budúcnosť je stále otvorená: pre neho, pre Ameriku aj pre nás.