Niekoľko hodín po vyhlásení výsledkov v štáte Pensylvánia, ktoré spečatili Trumpovo víťazstvo, sa jeho kampaňový štáb začal pripravovať na vládnutie.
Každý novozvolený prezident menuje približne 10-tisíc politických nominantov do federálnych úradov, ktorí následne zabezpečujú riadne uplatňovanie jeho programu. Už týždeň po voľbách poznáme prvé mená, ktoré obsadia najdôležitejšie posty.
Veľkou výhodou pre Trumpa je jednoznačná republikánska väčšina v Senáte. Republikáni majú momentálne 52 senátorov zo sto, pričom po prepočítaní hlasov je veľmi pravdepodobné, že získajú ešte senátne kreslo v Pensylvánii. Republikán Dave McCormick totiž pri 98,6 % spočítaných hlasov vedie o pol percenta pred úradujúcim demokratickým senátorom Bobom Caseym.
Nominácie sa schvaľujú v Senáte nadpolovičnou väčšinou hlasov. Pohodlná republikánska väčšina umožní Trumpovi odstrániť hrozbu dvoch rebelujúcich stredovejších republikánskych senátoriek, a to Lisy Murkowskej z Aljašky a Susan Collinsovej zo štátu Maine. Jeho nominácie by teda mali prejsť bez akýchkoľvek problémov.
Efektívnosť a rýchlosť celého procesu však ešte budú závisieť od jedného politického súboja, a to od voľby nového republikánskeho lídra v Senáte.
Súčasný líder Mitch McConnell, ktorý je na tejto pozícii od roku 2007, končí a o jeho miesto sa uchádza trojica seniorných kandidátov: stredovejší senátori John Thune z Južnej Dakoty a John Cornyn z Texasu a Trumpov lojalista Rick Scott z Floridy. Kým pri prvých dvoch je pravdepodobná aspoň určitá úroveň autonómie voči Trumpovi, Scott by znamenal značnú podriadenosť voči jeho požiadavkám.

Trump počas prvých dní plánuje vydať desiatky exekutívnych príkazov. Jeho najdôležitejšou prioritou je okamžite začať riešiť nelegálnu imigráciu. Od prvého dňa plánuje zriadenie detenčných centier pre nelegálnych migrantov a začať s ich masovou deportáciou. Plánuje tiež pokračovať v stavbe múru na hranici s Mexikom a posilniť rady vládnej agentúry ICE, ktorá stráži hranice, o tisíce nových členov.
Pomocou exekutívnych príkazov plánuje vydať aj desiatky nových povolení na ťažbu ropy a zemného plynu a zrušiť mnohé environmentálne regulácie prijaté počas Bidenovej administratívy. Pravdepodobne tiež znovu odstúpi od Parížskej klimatickej dohody.
Medzi ďalšie kroky bude zrejme patriť omilostenie útočníkov na Kapitol a znižovanie počtu federálnych zamestnancov.
Trumpove plány v otázke zmeny štátnej správy môžu patriť k najväčším s presahom na desaťročia dopredu. Chystané zmeny sa totiž netýkajú iba znižovania počtu zamestnancov, ale aj presunu mnohých ministerstiev z Washingtonu, D. C., po celých Spojených štátoch a zároveň možného (aj keď zatiaľ menej pravdepodobného) úplného zrušenia ministerstva školstva.
Na ďalšie veľké zmeny už bude Trump potrebovať súhlas Kongresu. To by nemal byť problém, keďže republikáni budú pravdepodobne ovládať obidve jeho komory, no prijatie novej legislatívy zaberie dlhší čas.
Trump plánuje predĺženie veľkých daňových úľav, ktoré boli prijaté ešte v roku 2017 a ktorých platnosť vyprší v roku 2025. Navrhuje zníženie ďalších daní, medzi inými napríklad na prepitné. Práve tento sľub mu totiž pomohol vyhrať v štáte Nevada s veľkým množstvom hotelov a reštaurácií. Republikánsky Kongres chce tiež čo najskôr prijať nové clá na dovozy z celého sveta, ktoré majú potenciál rozprúdiť obchodné vojny.
V neposlednom rade plánuje posilnenie rodičovských práv vo vzdelávaní a ukončenie špeciálnej ochrany pre transrodových študentov.

Na rozdiel od prvého volebného obdobia je Trump tentoraz veľmi dobre pripravený z pohľadu personálnych nominácií. Predvýber možných členov budúcej administratívy sa začal už niekoľko mesiacov pred voľbami a výrazne sa na ňom podieľalo viacero think-tankov na čele s America First Policy Institute. Rovnako boli pripravované aj nové zákony, ktoré budú okamžite smerovať do Kongresu.
Kľúčovým faktorom pri výbere ľudí bude lojalita. To sa ukázalo už v jednom z jeho prvých vyhlásení vo veci nominácií, keď povedal, že jeho protikandidátka v republikánskych primárkach Nikki Haleyová ani bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo, ktorí boli jeho výraznými kritikmi, nebudú mať miesto v novej administratíve.
Jednou z najkľúčovejších pozícií vo vláde je vždy chief of staff, vedúci kancelárie Bieleho domu. Mnohí tento post považujú za druhý najmocnejší vo Washingtone, D. C., dokonca silnejší než ministri či viceprezident. Okrem toho, že tento človek riadi všetkých zamestnancov Bieleho domu, ide o hlavného stratéga a koordinátora pre presadzovanie priorít prezidenta.
Túto pozíciu zveril Trump krátko po svojom zvolení Susie Wilesovej, ktorá patrí k najrešpektovanejším kampaňovým stratégom v USA a je hlavnou architektkou Trumpovho víťazstva. Zároveň zmenil históriu, keďže Wilesová je prvou ženou na tomto poste. Počas prvého volebného obdobia Trump vystriedal na tejto pozícii až štyroch ľudí a od Wilesovej sa očakáva, že bude schopná udržať Trumpovu pozornosť na základných prioritách.
Trump plánuje nominovať viacero splnomocnencov s rozsiahlymi právomocami v oblastiach jeho najväčších priorít, ktoré pôjdu naprieč ministerstvami. Na pozíciu splnomocnenca pre riešenie nelegálnej imigrácie vybral Trump bývalého riaditeľa ICE Thomasa Homana. Ten je známy svojím tvrdým a nekompromisným prístupom. Práve on stojí za Trumpovou politikou nulovej tolerancie, ktorá spôsobila oddelenie tisícok detí od ich rodičov na južnej hranici.
Podobnú úlohu v oblasti verejného zdravia by mal dostať Robert F. Kennedy Jr. Jeho odstúpenie z volieb a následná podpora Trumpa zohrali dôležitú rolu a politický vplyv Kennedyho iba narastá. V budúcej administratíve by mal riešiť otázky siahajúce od obezity detí cez kvalitu potravín, lieky až po fluorizáciu vody. Kennedy sa však môže stať aj ministrom pre zdravotníctvo a služby ľuďom.

Kreslo veľvyslanca pri OSN pripadne súčasnej kongresmanke štátu New York Elise Stefanikovej. Tento post je zvyčajne na úrovni ministrov a Stefaniková tak bude hrať pomerne významnú rolu v Trumpovej zahraničnej politike.
Na kreslo ministra zahraničných vecí s najväčšou pravdepodobnosťou zasadne senátor z Floridy Marco Rubio. To by znamenalo veľkú úľavu pre európskych lídrov, keďže Rubio je silným podporovateľom NATO. Zároveň má tvrdé postoje voči Číne a diktátorským režimom v Južnej Amerike, čo je aj dôvod, prečo si ho Trump vybral.
Kongresman Mike Waltz sa stane národným bezpečnostným poradcom. V tejto pozícii bude okrem iného riešiť aj vojnu na Ukrajine či súperenie s Čínou. Ide o skúseného bývalého vojaka s dlhoročnými skúsenosťami z Pentagónu.
Trump svojimi doterajšími výbermi v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky ukazuje, že Amerika neplánuje úplne sa stiahnuť zo svetového diania.
Ostatné nominácie budú postupne ohlásené v nasledujúcich dňoch. Ministerstvo pre energetiku by mohol riadiť miliardár a bývalý guvernér Severnej Dakoty Doug Burgum, ktorý kandidoval proti Trumpovi v republikánskych primárkach, ale nakoniec odstúpil a Trumpa podporil. Istý čas sa predpokladalo, že bude jeho viceprezidentom. Keď však bol na túto pozíciu nakoniec vybraný J. D. Vance, Trump to Burgumovi počas telefonátu oznámil slovami „pán minister“.
Všetci momentálne čakajú predovšetkým na nomináciu ministra financií, pričom na túto pozíciu je hneď niekoľko serióznych kandidátov od senátorov až po významných bankárov. Kľúčovú rolu v administratíve bude hrať Robert Lighthizer, ktorý vytvoril Trumpovu colnú a obchodnú politiku počas prvého funkčného obdobia, teraz by mal získať ešte výraznejšiu úlohu.
Ostro sledovaný bude aj výber ministra spravodlivosti, keďže Trump stále čelí mnohým trestným stíhaniam. Na túto pozíciu pôjde niekto, komu Trump bezvýhradne dôveruje. Možným kandidátom je senátor za štát Utah Mike Lee, ktorý v minulosti patril medzi jeho výrazných kritikov.
Diskusia k článkom je k dispozícii len pre tých, ktorí nás pravidelne
podporujú od 5€ mesačne alebo 60€ ročne.
Pridajte sa k našim podporovateľom.