Kamala sklamala „Nebojte sa“ alebo Triumf Trumpa ako šanca začať brať politiku zenovo

Keď v roku 2016 Donald Trump na prekvapenie všetkých prvý raz vyhral prezidentské voľby, Tracy Lesan, kresťan z Iowy, žijúci na Slovensku, mi poslal správu s otázkou, čo si o tom myslím.

„Beriem to zenovo,“ odpísal som mu. Tracy síce hovorí po slovensky tak dobre, že v nedeľu zvykne kázať na bohoslužbách, ale slovu „zenovo“ na prvé videnie nerozumel. Chcel vedieť, čo tým myslím.

Keď sme sa stretli, rozpovedal som mu príbeh o farmárovom synovi, ktorý sa raz ráno zobudil a zistil, že sa mu pred domom pokojne pasie nádherná ušľachtilá divožijúca kobyla. Nuž sa k nej prikradol, nasadil jej ohlávku a odviedol ju do stajne.

Susedia sa o tom rýchlo dozvedeli, a keď stretli jeho otca, robili mu komplimenty: „Jéj, ty máš ale šťastie – zobudíš sa a pred domom nájdeš krásneho koňa.“

„Ktovie, či je to šťastie alebo smola,“ odvetil otec.

Na druhý deň sa syn snažil v stajni kobylu osedlať, no tá bola akási nervózna, kopla ho a škaredo mu zlomila nohu, takže ďalšie týždne mal stráviť v posteli a s nohou v sadre.

„Jéj, ty máš ale smolu,“ bedákali susedia, keď stretli chlapcovho otca a dozvedeli sa, čo sa stalo.

„Ktovie, či je to smola alebo šťastie,“ odvetil otec.

Na ďalší deň prišli do dediny verbovači a na vojnu zobrali všetkých súcich mládencov. Farmárovho syna však nechali tak, keď videli, že nemôže chodiť.

„Jéj, ty máš ale šťastie,“ hovorili so závisťou chlapcovmu otcovi susedia.

No ten iba lakonicky odsekol: „Ktovie, či je to šťastie alebo smola...“

A tak by sa ten príbeh dal rozvíjať donekonečna. Jeho pointou je, že na prvý pohľad šťastné i nešťastné udalosti sa s odstupom času môžu ukázať vo veľmi odlišnom svetle.

Neplatí to len v bežnom živote, ale ešte viac, pokiaľ ide o politické udalosti, ako sú voľby. Politik, ktorého neznášate, môže presadiť nejakú politiku, ktorá ľuďom ako vy prinesie výhody. A naopak, politik, ktorého ste volili, vás môže veľmi poškodiť...

V roku 2016 som bral Trumpovo víťazstvo zenovo. Netešil som sa, ale ani som nepanikáril. Nesnažil som sa mať akékoľvek očakávania. Napokon ma však jeho výkon počas prvého mandátu celkom pozitívne prekvapil. Trumpova politika bola omnoho racionálnejšia, než mu podsúvali médiá, očakávajúce, že odštartuje prinajmenšom jadrovú vojnu. Pred voľbami v roku 2020 som napísal, že by som ho tentoraz volil. Trump však prehral, s čím sa nevedel zmieriť, a 6. januára 2021 došlo k útoku jeho priaznivcov na Kapitol. Veľmi nepríjemná záležitosť pre nás, jeho dovtedajších slovenských podporovateľov.

Je rok 2024. Z vidiny Trumpovho víťazstva u nás na sociálnych sieťach i v diskusiách pod článkami niektorí ľudia už dopredu hystericky panikárili. Teraz, keď k jeho víťazstvu skutočne došlo, sú skleslí alebo majú naozajstný strach.

Nejde len o ľavicových progresívcov, ktorým ich médiá mesiace opakovali, že Trump je „fašista“, čo nebolo ani tak kritické spravodajstvo ako skôr nefiltrovaná predvolebná propaganda demokratov. Obavu z neho majú aj niektorí konzervatívci, ktorým ležia na srdci naši ukrajinskí susedia a ktorí očakávajú, že nový americký prezident ich hodí cez palubu.

Možno práve teraz treba okrem povolebných analýz pripomenúť ľuďom aj to biblické: „Nebojte sa!“ Ešte raz: Nebojte sa.

Je dnes dôvod opájať sa radosťou? Ak nie ste Donald Trump osobne, tak ani veľmi nie. On je totiž naozaj natoľko nevyspytateľný, že má potenciál sklamať aj svojich podporovateľov nejakým doteraz nepredstaviteľným spôsobom.

No Trumpovo víťazstvo nie je nevyhnutne ani dôvod prepadať zúfalstvu. Sú to možno len náznaky, ale:

Bojíte sa napríklad, že pôjde na ruku Putinovi? Lenže Trump je bytostný alfa samec, ktorý bude teraz stáť na čele alfa krajiny sveta, a keď ste alfa, to znamená, že nedopustíte, aby bol za svetového alfa samca pokladaný nejaký Putin. Vy ste najväčší pes na sídlisku, Putin môže tak maximálne byť druhý. A to tiež len vtedy, keď uzná vašu dominanciu. Rozhodne si nesmie dovoliť spochybňovať ju pred ostatnými psami...

Bojíte sa, že doba sa zmenila a na rozdiel od rokov 2016 – 2020 má Trump okolo seba len pritakávačov a nikoho, kto by ho krotil? Môžete mať pravdu, ale ani to celkom tak byť nemusí.

O štyri roky už Trump kandidovať nemôže a jeho viceprezident J. D. Vance zrejme už teraz premýšľa, ako bude v roku 2028 sám ašpirovať na najvyšší úrad v Spojených štátoch. To bude možné, len pokiaľ s Trumpom nevyrobia nejakú veľkú haváriu.

Apropo, Vance! Hoci o negatívnych charakterových črtách Trumpa sa popísalo veľa, treba mu uznať, že s viacerými dávnejšími kritikmi sa dokázal časom uzmieriť.

J. D. Vance ho kedysi prirovnával k Hitlerovi – ešte predtým, ako sa to stalo cool medzi progresívcami –, no dnes je jeho viceprezidentom. Rešpektovaná novinárka Megyn Kellyová, ktorej Trump kedysi venoval nevkusnú mizogýnnu narážku, ho podporila priamo na predvolebnom mítingu. Ani takéto príbehy nemožno obísť, ak chceme naplno pochopiť, kto sa to vracia do Bieleho domu.

Demokrati vo voľbách so svojou kandidátkou neuspeli, lebo sa proste prerátali. Američania mohli porovnať štyri roky Trumpa a štyri roky Bidena s Harrisovou. Vybrali si, ku ktorému filmu chcú vidieť pokračovanie.

Kamala Harrisová mala problém dištancovať sa od problémov Bidenovej administratívy i od vlastných radikálnejších progresívnych vyhlásení z minulosti. Pre niekoho to môže znieť ako paradox, ale zdá sa, že Trumpovi sa napokon podarilo pôsobiť na voliča stredovejším dojmom. Bodoval aj v zemepisných oblastiach a u demografických skupín, kde si republikáni neškrtli desaťročia. Nezískal na svoju stranu len väčšinu voliteľov, ale aj väčšinu voličov.

Popri Bielom dome sa zdá, že republikáni získali aj väčšinu v oboch komorách Kongresu. To je výsledok, ktorý predstavuje nielen nevídanú príležitosť pre konzervatívnu politiku, ale aj záväzok. Republikáni teraz musia dodať voličom výsledky, inak môžu o pár rokov dopadnúť ako nedávno britskí toryovci.

Napĺňať svoje sľuby budú pod vedením Donalda Trumpa, ktorý má 78 rokov. Teda toľko, čo mal Joe Biden, keď nastupoval do úradu.