Juraj Kríž z USA Ako si škodí vo finále kampane Trump a ako Harrisovej uškodil Joe Biden

Minulý víkend sa na štadióne Madison Square Garden v New Yorku uskutočnilo záverečné zhromaždenie Trumpovej kampane.

Mnohí jeho kritici sa snažili hľadať podobenstvo medzi nacistickým zjazdom z roku 1939 (zasadnutie pronacistického Nemecko-amerického zväzu) a aktuálnym zjazdom republikánov.

Atmosféra však viac pripomínala koncert hardrockovej hviezdy než zasadnutie fašistov, ktorí sú pripravení podkopať základy USA. Nálada sa niesla v temnej, bojovnej atmosfére, hnev a tvrdé útoky proti oponentom predniesli viacerí rečníci.

Všetko však prekrylo vystúpenie stand-up komika. Tony Hinchcliffe je známy svojimi sarkastickými a politicky nekorektnými vtipmi. Tentokrát však svoj vtip prepálil, keď prirovnal Portorico k „plávajúcemu ostrovu odpadkov“. Pohoršenie sa šíri ako požiar, kritizovali ho republikáni i demokrati. Samotná komunita Portoričanov sa aktivizovala, Harrisovú podporili herečka Jennifer Lopez, rapper Bad Bunny alebo spevák Ricky Martin.

Hispánci sa v posledných rokoch čoraz viac prikláňali k republikánom, keďže ich znechucovala progresívna agenda. Na druhej strane tieto hraničné vyjadrenia môžu Trumpa ešte mrzieť. Len v samotnej Pensylvánii, ktorá je v týchto voľbách kľúčová, ich žije 400-tisíc. 

V roku 2016 tam o víťazovi rozhodlo 44-tisíc hlasov, v roku 2020 81-tisíc hlasov. Možno sa tieto výroky už nepremietnu do volebných výsledkov, ale ak by celá kauza Trumpovi prehrala voľby, išlo by o zaujímavú symboliku. Trumpa by nezničili demokrati, atentátnik, „deep state“ ani iránski hackeri. Zničil by ho stand-up komik.

Nebol by to však prostoreký Joe Biden, aby to obratom Trumpovi nezjednodušil a demokratom neskomplikoval. V rozhorčenej reakcii na urážku portorickej komunity ako „odpadkov“ súčasný prezident uviedol, že „skutočným odpadom sú Trumpovi podporovatelia“. 

Pravdepodobne tým myslel jeho najzúrivejších fanúšikov, ale republikánska kampaň to celkom pochopiteľne využila. Obvinila prezidenta, že podporovateľov jedného z kandidátov častuje takým hanlivým výrazom, Trump odvtedy spomína Bidenovo prirovnanie na každom volebnom zhromaždení, a aby ten efekt zosilnil aj vizuálne, obliekol sa do reflexnej smetiarskej vesty (oranžové reflexné farby ladili s Trumpovým mejkapom).

Bidenove slová trochu pripomínajú úvahy Hillary Clintonovej o Trumpových podporovateľoch ako o „žalostnej partičke“ (basket of deplorables). Mnohí nerozhodnutí voliči si to vtedy vyhodnotili ako povýšenecké, elitárske a arogantné a išli voliť Trumpa. Najväčším problémom kampane Kamaly Harrisovej tak v jej finále nemusia byť republikáni, ale roztržitý Biden.

Trumpov najväčší nepriateľ

Lenže nebol by to prostoreký Trump, aby na seba opäť nestrhol pozornosť spôsobom, ktorý je v posledných dňoch kontraproduktívny aj pre neho samotného. 

V zápale pomstychtivosti si zas vybavoval účty s politickými oponentmi, najnovšie v rozhovore s Tuckerom Carlsonom zaútočil na dcéru bývalého viceprezidenta Dicka Cheneyho, niekdajšiu členku Snemovne reprezentantov Liz Cheneyovú. Kritizoval ju za podporu americkej vojenskej intervencie vo svete, keď uviedol: „Je radikálnou vojnovou štváčkou. Dajme jej pušku a postavme ju proti deviatim hlavniam, ktoré na ňu pália. Ok? A uvidíme, ako sa bude cítiť, keď na ňu mieria zbrane.“

Témy sa okamžite chopila kampaň Kamaly Harrisovej aj liberálnejšie médiá. Trumpov štáb sa tak zas ocitol v defenzíve, jeho ľudia tvrdia, že ich kandidát určite nehrozil popravou Liz Cheneyovej. Myslel tým vraj len to, že najväčší vojnoví štváči sú najväčšími zbabelcami. Tak či onak, explicitne spomenúť politického oponenta v kontexte s násilím je nevkusný spôsob komunikácie.

To, že sa tým Trumpova kampaň musí v posledných hodinách takto zaoberať a vyhovárať sa, je samo osebe trochu varovné. Staré heslo politického marketingu totiž hovorí, že kto musí svoje výroky vysvetľovať, prehráva.

Juraj Kríž z USAOregon bude modrý, ale normálni ľudia volia republikánov. Harrisovú zvolia veľkomestá, tvrdí emigrantka z Ukrajiny

Juraj Kríž

Ak by sa Trumpova kampaň sústredila na najnovšie slabšie čísla o zamestnanosti, mohla by nerozhodnutých voličov presviedčať oveľa efektívnejším spôsobom. Trumpova vrtošivá, agresívna a nedisciplinovaná povaha je však zas raz jeho najväčším nepriateľom.

Možno však ide stále o šumy a voľby rozhodnú iné faktory – mobilizácia mladých žien a žien v strednom veku z predmestí, postoj 10-12 percent tradičných republikánov, ktorí Trumpa odmietajú alebo sa prejaví fenomén „skrytého Trumpovho voliča“ (ktorého v rokoch 2016 a 2020 agentúry podcenili).

V takom prípade sú posledné výroky Bidena a Trumpa len ďalším čriepkom do pestrého koloritu americkej volebnej kampane.